Akčný tovar
Užitočné odkazy
Vivat Natura E-Shop - Prírodné liečivé produkty

Rastliny v kuchyni



 

 

 

 

 

 

R A S T L I N Y

 

 

 

V

 

K U C H Y N I

 

 

 

 

Predbežná verzia

MUDr. Marián Fojtík

 

 

 

2005

 

 

 

 

 

 

 

V prvej časti predloženého stručného súboru informácií o možnom využití niektorých rastlín v kuchyni sú abecedne zoradené jednotlivé rastliny, bez nároku na úplnosť informácií.

 

 

 

 

 

 

Od strany 63 sú uvedené niektoré menej známe receptúry prípravy rastlín a jedál z nich.

 

 

 

 

 

 

Na záver je uvedený výber z použitej a odporúčanej literatúry.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Za láskavú pomoc pri písaní knihy patrí srdečná vďaka PhDr.H.T.

 

 

                                                                                      Autor

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

         

  

  Rastlinstvo je tak popretkávané do všetkých potrieb života ľudského a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá a pletivá na rúcho a iné veci, lieky ochranné a jedy škodlivé, storaké domové náradia a zdroje, nástroje premávky na suchu i po vode, dodáva zemi krásy a vyvodzuje z nej tisíceré poklady k pohodliu ľudskému a vyživeniu všetkého živočíšstva slúžiace.

 

                       Jozef Ľudovít Holuby

 

     Agát obyčajný

Robinia pseudoacacia, trnovník akát, trnovník bílý. Agátové kvety sa namáčajú do palacinkového cesta a osmažia na oleji. Odporúčame vyvarovať sa iných častí rastliny vzhľadom na ich nebezpečnosť – sú jedovaté. Pri primiešaní listov ku kvetom dochádza k nekľudu, omámeniu, žalúdočným kŕčom, zvracaniu, zrýchlenému pulzu – často až po  niekoľkohodinovej dobe po konzumácii jedla.

     Alchemilka obyčajná

Alchemilla vulgaris, kontryhel obecný. Mladé listy sa dávajú do zeleninových šalátov, polievok, prívarkov, plniek, na prípravu kaše, na čaj.

     Alojzia citrónová

Aloysia triphylla. Čerstvé listy používame na ochutenie octu alebo olejov, do nápojov, ovocných šalátov, nákypov, pudingov, ovocných želatín, domácej zmrzliny.

     Aníz

 Pimpinella anisum, bedrovník aníz, bedrník anýz. Kvety slúžia na ozdobenie šalátov, listy do šalátov z južných plodov, semená ako korenina do chlebového cesta, koláčov, ovocných krémov, syrových nátierok, nálevov na konzervovanie zeleniny, červenej kapusty, repy, ovocia, k mäsu, do likérov, pri výrobe medoviny, ako prísada do mäsových jedál.

     Anízovec pravý, badián

Illicium verum, badiánik, badianik pravý, strom anízový, badyán, hviezdicový aníz, čínsky aníz. Používa sa ako korenie k mäsu, kačici, kuraťu, do pečiva, lekvárov, kompótov, likérov, cukroviniek, na aromatizovanie čajov, žuje sa na osvieženie dychu, pridáva sa do  žuvačiek. verum, anízovec pravý, badianik pravý, hviezdicový aníz, badyán. Veľmi vhodný je na ochutenie duseného mäsa, je súčasťou zmesi piatich korení, alebo korenia piatich vôní. Táto zmes sa často používa v čínskej kuchyni a skladá sa z badiánu, fagary /sečuánske korenie/, feniklu, klinčeka a škorice. Treba ju dávkovať opatrne, aby neprebila ostatné chute v pripravovanom jedle.

   Vo všeobecnosti o korení platí, že mleté korenie rýchle stráca chuť a vôňu a preto sa odporúča pomlieť alebo rozdrviť len toľko korenia, koľko potrebujeme. Viac chuti a vône sa z korenia uvoľní pražením a opražené korenie sa lepšie aj drví alebo melie. Môžeme síce pražiť aj mleté korenie /najlepšie v suchej panvici so silným dnom/ ale ľahko sa pripaľuje a  panvicu nesmieme nechať moc zahriať.

     Archangelika lekárska

Archangelica officinalis, syn. Angelica archangelica, andělika lékařská. Listy sú sladké, zberajú sa pred kvitnutím a pridávajú do ovocných plniek koláčov, používajú sa na aromatizovanie džemov, do ovocných šalátov. Listy /a plody/ sa pridávajú do hotových omáčok a šalátov, občas i do polievok. Vďaka silnej, výraznej chuti a aróme sa archangelika výborne hodí na kandizovanie. Sirup z archangeliky sa  zriedený používa na prípravu osviežujúcich nápojov a ovocným šalátom i zmrzlinám dodáva charakteristickú príchuť. Lístky archangeliky varené spolu s kyslým ovocím redukujú jeho kyslosť a znižujú tak spotrebu cukru. Posekané listy sa používajú na prípravu šalátov s majonézou. Stonky zberané na začiatku leta sa používajú na kandizovanie. Semená zberané v treťom vegetačnom roku v auguste a septembri  sa prípadne i spolu so stonkami  používajú na ochutenie liehovín, na zvýraznenie arómy miešaných nápojov s ginom a vermútom. Jeden zaujímavý recept na Grande Chartreuse -  yzop čerstvá vňať 64 gramov, medovka čerstvá vňať 64 gramov, archangelika lekárska čerstvá vňať 32 gramov, škorica celá 16 gramov, šafran siaty 4 gramy, macis /muškátový kvet/ 4 gramy, lúhovať 8 dní v zriedenom alkohole v 1 litri, pridať vo forme sirupu 125 gramov cukru, prefiltrovať.

Pri zberaní archangeliky pozor na vyvolanie citllivosti na svetlo po kontakte s rastlinou – zberať v rukaviciach.

     Áron škvrnitý

Arum maculatum, áron plamatý. Mletý podzemok sa používal ako náhrada múky na pečenie chleba – pečený je nejedovatý, ale inak surová rastlina je jedovatá /jeden z ľudových názvov je aj blázinec.../ a spôsobuje zápal slizníc, slinenie, nevoľnosť a zvracanie, nepravidelnú srdcovú činnosť , rozšírenie zorničiek, kŕče, stratu vedomia a smrť !  preto  treba pred ním dôrazne varovať a považovať ho za nebezpečnú jedovatú rastlinu. Okrem toho je to chránená rastlina, so zriedkavým výskytom.

   Arónia čiernoplodá

Aronia melanocarpa. Plody  sú vitamínovou bombou, obsahujú aj protiplesňové a protibakteriálne látky a preto sa málo kazia. Obraté vydržia v chlade a tme čerstvé 2 mesiace i dlhšie. Je vhodné obrať ich až po prvých mrazoch. Pri príprave muštu je výťažnosť až 65 – 70 percent a mušt nepodlieha skaze. Zo sušených jabĺk a plodov arónie sa pripravuje ovocný čaj. Z plodov sa robia kompóty, džemy, šťava a jedia sa samozrejme aj surové. Používajú sa i ako korigens, aromatikum v potravinárstve, na prifarbenie.

     Artičoka kardová

Cynara cardunculus, artičok zelinný. Artičoka bodliaková záhradná, Cynara cardunculus ssp. scolymus, syn. Cynara scolymus, Artyčok kardový zahradní. Karda, bodliak poľný. Existuje aj artičoka zeleninová. Zberajú sa nerozvinuté kvetné súbory priemeru 8 – 12 cm a tepelne sa upravujú. Iný údaj - zberajú sa zdužnatené súkvetia a nerozvinuté kvetné súbory, konzumujú sa kvetné lôžka a vnútorné časti súborov, jedia sa surové /len mladé čerstvé artičoky, otrhávame list za listom, spodnú časť namáčame do majonézy alebo iného dresingu a zubami stiahneme dužinatú časť listu, pričom čím bližšie sú listy k stredu súboru, tým sú krehkejšie a tým väčšiu časť listu môžeme skonzumovať/ alebo varené, pečené, smažené, plnené,  s najrôznejšími /aj pikantnými/ omáčkami a dresingami – vraj účinkuje aj ako afrodiziakum.  Mladé súbory sa  nakladajú aj do octu.   Zberajú sa aj stopky listov – pred zberom asi 2 – 3 týždne na ne nahrnieme zeminu a tak ich vybielime. Nemajú sa  jesť surové, len tepelne upravené, chuťou sú podobné špargli. Z listov /aj z posekaného koreňa/ sa robí  liečivý odvar. Artičoky sa pripravujú ako karfiol, ako polievková zelenina, dusené, ako šalát s octom, citrónom, olejom, môžu sa využiť i byle, dužnaté listové stopky.Nakladané srdiečka artičokov si uchovávajú príjemnú chuť. Táto rastlina je vhodná pre diabetikov - obsahuje inulín. Koreň sa konzumuje surový /ako reďkovka/ alebo varený, aj vo víne, aj vo forme tinktúry s vínom. Sušené kvety sa používajú na prípravu syra – ale len z ovčieho mlieka, iné mlieko zhorkne!

     Baklažán - ľuľok baklažánový

Solanum melongena, lilek vejcoplodý. Plody rôzneho tvaru a farby /od bielej po najčastejšiu tmavofialovú/ vyžadujú tepelnú úpravu – varením, dusením, pečením alebo smažením, môžu sa plniť mäsom alebo rôznymi nádievkami, pripravuje sa z nich nepravý kaviár, s rajčinami, paprikami a korením sa spracováva na rôzne pasty, marinády a čatní /chutney/. Existujú aj ľuľky veľkosti hrášku /sú zelené, v trsoch a majú často horkú chuť, používajú sa celé do kari pokrmov alebo surové do šalátov/. Pestuje sa aj ľuľok štíhly, nazývaný i japonský ľuľok, Slim Jim, často sa pridáva do vegetariánskych jedál a kari pokrmov. Najviac pektínu zo zeleniny obsahuje práve baklažán.

      Baza červená – hroznatá

Sambucus racemosa, bez červený – hroznatý. Zberajú sa plody na zaváranie, na výrobu džemu,  kompótu, pridávajú sa do pudingov, do oleja, sušia sa na čaj.

     Baza čierna

Sambucus nigra, bez černý. Čerstvé kvety sa používajú do polievok, obaľujú sa v palacinkovom ceste a smažia /výborné/, čerstvé i sušené kvety sa používajú na prípravu čaju, chutnej limonády resp. na výrobu koncentrátu - sirupu. Väčšie množstvo kvetov môže mať u citlivých osôb za následok bolesti hlavy. Z plodov sa robí prívarok, polievka, lekvár, zavárajú sa, pripravuje sa z nich sirup a používajú sa aj na prifarbovanie, napríklad lekváru z hrušiek alebo jabĺk. Pri zjedení vyššej dávky surových plodov môže dôjsť k žalúdočnej nevoľnosti a zvracaniu.

     Bazalka pravá

Ocimum basilicum, bazalka pravá. Najčastejšie sa používa čerstvá, ak chceme, aby si lístky bazalky čo najlepšie zachovali svoju vôňu a farbu, tak ich nestriháme alebo nekrájame,ale odtrhávame, pričom dbáme aby sa čo najmenej porušila ich štruktúra. Mladé lístky a kvitnúca vrchná časť vňate sa používajú ako prísada do varených jedál tesne pred dovarením, na korenenie šalátov, strukovín, húb, uhoriek, majonézy, je výborná na čerstvých paradajkách pokvapkaných šalátovým olejom a hodí sa aj do varených jedál s paradajkami. Vhodná je do omáčok, zeleninových a mäsových polievok, k zverine, rybám, mletým mäsám. Ozvláštňuje aj chuť ryžových šalátov a dopĺňa jedlá z tekvice, tekvičiek, fazule, húb. Používa sa do smažených jedál, na ozdobu polievok, do pasty kari. Vítaná je aj pri konzervácii uhoriek, paradajok. V šalátoch ju môžeme nahradiť  čerstvým koriandrom alebo čerstvou mätou. Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich naložíme do oleja alebo do octu, nakladajú sa aj do osoleného olivového oleja. Používa sa ako prísada do bylinkových octov a do niektorých alkoholických nápojov. Dobre harmonizuje s cesnakom a spolu s ním tvorí klasickú omáčku, tzv. pesto. Ostrosť chuti tejto bylinky sa zvyšuje varením. Sušený mletý list slúži aj ako náhrada pravého korenia /pri použití sušených lístkov pri varení je potrebné na rozdiel od surovej bazalky tieto dlho variť/. Bazalka je vhodnou prísadou do bylinkového masla – originálna zmes do bylinkového masla má zloženie : cibuľa, soľ, bazalka, biele korenie, cesnak, horčičná múčka, petržlen, citrónový prášok, pažítka, kôpor, ligurček, paštrnák, paprika.

     Bažanka trváca

Mercurialis perennis. Využíva sa ako zelenina, podobne ako mrlík.

     Bedrovník lomikameňovitý

Pimpinella saxifraga, bedrník obecný. Čerstvý list sa používa na korenenie polievok, hlávkového šalátu, štiav, do bylinného masla, z mladých listov sa pripravuje šalát. Listy sa používajú aj do nátierok, polievok, omáčok, zemiakových jedál. Kvety sa používajú na ozdobovanie šalátov.

     Benedikt lekársky

Cninus benedictus, čubet benedykt. Používa sa ako prísada zvyšujúca chuť do jedla, vňať sa nakladá do alkoholu /benediktínka/.

     Betonika lekárska

Betonica officinalis, bukvice lékařská. Rastlina s detoxikačným účinkom, nedovoľuje rozmnožovanie kvasných a hnilobných baktérií v hrubom čreve a účinkuje upokojujúco, hlavne pri nervovom vyčerpaní, prináša úľavu pri astme.

    Blyskáč jarný

Ficaria verna, orsej jarní. Vňať sa používa na jarný šalát, ale pre toxicitu len v malom množstve, skôr len ako korenie do šalátu. Pri predávkovaní dochádza k zápalu v dutine ústnej, zvracaniu, podráždeniu obličiek a pri veľkej dávke môže dôjsť aj k zástave dychu. Treba byť opatrný aj preto, že šťava z čerstvej rastliny dráždi pokožku, spôsobuje zle sa hojaci zápal.

     Bobkový list

List vavrínu vznešeného, Laurus nobilis, vavřín. Je lepší sušený ako čerstvý. Jeden či dva lístky pridávame do marinád, nálevov, vývarov, bielych omáčok, polievok, duseného mäsa, paštét, plniek a jedál pripravených s karí korením a do sladkých jedál. Takisto sa dáva do vody pri varení rýb. Ak do nádoby, v ktorej skladujeme ryžu, dáme bobkový list, ryža získa jeho vôňu. Používa sa pri príprave duseného mäsa, omáčok, pri príprave zveriny, cestovín, jedál zo zemiakov, pri nakladaní zeleniny a húb, dáva sa aj  do nakladanej kapusty a jedál zo strukovín /niekedy spolu s tymiánom/ aby nenadúvali. Bobkový list pridávame do jedál hneď na začiatku varenia a vyberáme ho tesne pred podávaním. Používa sa spolu s petržlenovou vňaťou a tymiánom, prípadne cesnakom ako tzv. bouquet garni. Plod vavrínu sa niekedy pridával do piva.

     Boľševník borščový

Heracleum sphondylium, bolševník obecný, resp. boľševník obrovský, H. mantegazzianum, bolševník velkolepý. Z listov môžeme variť boršč prípadne čaj na posilnenie nervov a zlepšenie trávenia. Pri zbere si treba dať pozor, pretože čerstvá šťava  vyvoláva pri kontakte s kožou zápal kože, zhoršujúci sa na slnku, i s tvorbou pľuzgierov a dlho pretrvávajúcou pigmentáciou kože – rastlinu treba zbierať v rukaviciach!

     Borák lekársky

Borago officinalis, brutnák lékařský. Uhorková tráva. Čerstvé mladé listy sa pridávajú do uhoriek, zemiakového šalátu, ragú, grilovaných jedál, do zeleninových šalátov, jogurtu, mäkkých syrov, kyslej zeleniny, plniek, na obložené chlebíčky, do miešaných nápojov, nátierok, na namastený chlieb, robí sa z nich aj prívarok so smotanou. Kvety sa používajú na dochutenie aj ozdobenie šalátov, na kandizovanie. Listy sa používajú aj sušené – do zeleninových jedál, šalátov, tvarohových a syrových nátierok. V spojení s kôprom sa používa ako šalátové korenie. Borák sa môže pridať do špenátu alebo samostatne upraviť ako špenát. Chutný šalát  je z boráku s cibuľkou a prídavkom soli, čierneho korenia citrónovej šťavy – má uhorkovú príchuť. Jemne rozsekaný borák s inými bylinami a cibuľou slúži ako základ na prípravu bylinného masla a syrov. Dodáva pikantnú chuť aj mletým mäsám, nádievkam a rybám. Využívajú sa aj plody. Na jeseň sa zberajú korene a používajú sa na prípravu bylinného masla, k syrom, tvarohu, na aromatizovanie vína, octu, sirupov a podobne.

     Borievka obyčajná

Juniperus communis, jalovec obecný. Borievky sa pridávajú do šalátov, šunkových nálevov, pri príprave hovädzieho a bravčového mäsa, diviny, omáčok, plniek, do paštét, klobás,  šunky, do šunkového nálevu, kapusty / aj pri príprave kyslej kapusty aby nenadúvala/. Pri údení mäsa sa borievky pridávajú do pilín z tvrdého dreva.

     Bôb obyčajný záhradný

Faba bona, syn. F.vulgaris, Vicia faba, bob obecný, bob zahradní. Zrelé semená sa niekedy mleli na múku, suché zrelé semená majú  jedinečnú chuť a jemnú štruktúru. Bôbová múka sa pridávala k obilnej múke pri výrobe chleba. Zo zrelých semien sa varením pripravuje kaša nazývaná „full“. V Egypte sa rozmačkané varené semená upravujú s cesnakom,soľou a korením ako krokety, ktoré sa smažia na oleji.  Nezrelé struky alebo semená sa používajú aj na prípravu šalátov, zeleninových polievok, bôby sa varia  v slanej vode a z prelisovaných sa pripravuje pyré alebo sa konzumujú upražené. Veľmi mladé čerstvé bôby môžeme použiť aj surové, zrelé majú tuhú šupku, ktorú je vhodné zlúpnuť, čo sa robí ľahšie po ponorení bôbu na chvíľu do vriacej vody alebo po jeho sparení. Pokrájané nezrelé struky sa pripravujú podobne ako zelené fazuľové struky, varené nezrelé struky sa podávajú ako príloha k mäsu.

     Bôľhoj lekársky

Anthyllis vulneraria, úročník bolhoj. Skalák, solník, úročka, úročník, žltá ďatelina, žlťák – je to bežná krmovina. Používa sa ako náhrada čínskeho čaju, aj v z zmesi s listami jahody, maliny, listami a kvetmi trnky a podobne. 2 – 3 polievkové lyžice sušenej vňate, listov, alebo kvetov sa preleje pohárom vriacej vody a nechá zapariť asi 15 minút, prefiltruje.

     Breza bradavičnatá

Betula verrucosa, bříza bradavičnatá. Prípadne aj Betula pendula. Mladé listy dlhé 2 – 3 cm sa spolu s inou zeleninou používajú na jarný šalát, samotné na prípravu dusením.

     Brokolica – kapusta špargľová

Brassica oleracea convar. italica, brokolice. Ľahko sa varí vo vode aj v pare a ak ju rozdelíme na jednotlivé ružičky, uvarí sa rýchlo a rovnomerne. Môžeme ju tiež rozmačkať alebo rozmixovať.

     Brusnica obyčajná

Vaccinium vitis – idaea, brusnice brusinka. Sušené alebo kompotované plody sa používajú do smotanových omáčok, ako príloha k rizotu a podobne.

     Buk obyčajný

Fagus silvatica, buk lesní. Bukvice v surovom stave obsahujú okrem škrobu, oleja, tuku a nerastných látok aj dráždivý fagin, ktorý sa pri tepelnej úprave rozkladá. Usušené a rozdrvené môžeme primiešavať do surovín na prípravu chleba, placiek a podobne.

 

     Buľka hľuznatá

Bunium bulbocasta. Pestuje sa ako zelenina, pripravuje sa ako hadí mor španielsky.

    Cesnačka lekárska

 Aj česnačka lekárska, Alliaria officinalis, Alliaria petiolata, česnáček lékařský. Mladé lístky sa používajú do šalátov, listami dochucujeme mäso, syry, zdobíme obložené chlebíčky, konzumujú sa aj varené v omáčkach. Vňať sa používa pri jarnej únave.

     Cesnak medvedí

Allium ursinum, česnek medvědí. Mladé listy sa zberajú na jar a podzemné cibule na jeseň /v krajinách, kde nie je chránený!/. Pach tohoto druhu je oveľa intenzívnejší ako pach kuchynského cesnaku. Oboje sa používajú na prípravu šalátov, nátierok, pokrájané listy na chlieb s maslom, na dochucovanie polievok a iných jedál podobne ako cesnak kuchynský. Používa sa aj ako súčasť jarných očistných kúr. Spolu s  mladými lístkami pŕhľavy môžeme pripraviť jarný šalát alebo polievku. Môže sa užívať aj čerstvo vylisovaná šťava z listov, odporúčaná dávka je tri krát denne pol čajovej lyžičky. Znižuje škodlivý vplyv nikotínu na ľudský organizmus. Pri zbere pozor na možnú zámenu s listami konvalinky, ktoré sú jedovaté.

     Cesnak cibuľový /cibuľa/

Allium cepa, cibule. Slzenie pri spracovaní je možno odstrániť namočením cibule pred krájaním do studenej vody, alebo ju opariť horúcou vodou – cibuľa je potom aj jemnejšia. Je veľmi zdravá, odporúča sa  dávka 1 – 2 cibule denne, akokoľvek upravená.

     Cesnak kuchynský

Allium sativum, česnek setý. Využitie je rozmanité. Je veľmi vhodný na úpravu všetkých druhov mäsa, údenín, šalátov, majonéz, polievok, omáčok, ale aj do bezmäsitých jedál napríklad zeleninových, zemiakových, tvarohových a podobne.  Dá sa zapekať ako ostatné druhy zeleniny, jeho listy majú jemnú chuť i vôňu. Používa sa na prípravu cesnakového octu alebo oleja. Nakladá sa do oleja,  sladkokyslého nálevu, spracúva sa na pastu, konzervuje sa soľou, používa sa aj sušený, mletý, ako súčasť rôznych zmesí korenia, aj vo forme tinktúry. Nepríjemný pach sa dá čiastočne odstrániť mliekom alebo žutím napríklad anízu alebo kardamomu.

     Cibuľa zimná

Allium fistulosum, cibule zimní, tatarka, sečka, ošlejch. Je to živorodá forma – namiesto kvetov vytvára pacibuľky, vhodné nielen na rozmnožovanie ale aj na jedenie, nakladanie do octa a pod. Listy sa môžu konzumovať počas celého roku, používajú sa podobne ako pažítka. Drobno posekaná sa pridáva do polievok, používa sa ako čerstvá príloha k jedlám z mletého mäsa, posýpa sa ňou ryža, zemiaky, je vhodná do pomazánok /hlavne tvarohových/, ale je chutná aj na chlebe s maslom.  Je možné pestovať aj cibuľu horskú, Allium stipitatum, cibule horská, anzur.

     Cícer

Cicer arietinum, cizrna beraní, cizrna, garbanzo, ceci. Existuje viacero odrôd, semená sa používajú podobne ako hrach. Cícer je jedna z najkvalitnejších strukovín odporúčaná hlavne pre deti a tehotné ženy. Druhy so svetlými semenami sú kvalitnejšie ako druhy s hnedými semenami. Má orechovú príchuť a pevnú štruktúru, ktorá sa dobre uplatní napríklad v šalátoch. Z cícerovej múky /besan/ sa pripravuje sladké aj slané pečivo, pridáva sa do chleba /v zmesi s pšeničnou múkou sa používa na pečenie nekvaseného chleba,tzv. roti/ a rôznych cestovín. Semená sa niekedy strojovo zbavujú šupky a predávajú  pod názvom dhal. Semená dobre klíčia a klíčky sú vhodné napríklad do šalátov. Nezrelé lusky a mladé výhonky sa upravujú ako zelenina, takisto varené alebo nevarené zelené semená sa konzumujú samostatne, alebo ako chutná zeleninová príloha. Semená sa aj pražia a používajú ako náhrada kávy /„Café de France“/, prídavok praženého a mletého cíceru k pravej zrnkovej káve udržuje na nápoji penu. Sušený cícer je treba pred použitím namočiť cez noc vo vode /urýchľuje to následné varenie -  doba varu sa pohybuje okolo 2 hodín/, iné spôsoby prípravy sú fermentovanie, parenie, smaženie alebo praženie. Pochúťkou je pražený cícer obaľovaný cukrom. Pripravujú sa z neho polievky /zeleninovým polievkam dodáva „kuraciu chuť “/, kaše /kaša z uvarených semien sa nazýva  homos/, prílohy k mäsu, pomazánky, šaláty. Hummus je cícerová kaša s citrónovou šťavou, sezamom, cesnakom a mätou. Falafel sú fritované guľky z cíceru tvoriace náplň taštičiek pita. Mladé zelené rastliny sa používajú na prípravu šalátov.

     Citronela

Cymbopogon citratus, citrónová tráva. Krehké biele časti rastliny sa používajú nakrájané alebo rozdrvené na ochutenie polievok, dusených pokrmov, celé čerstvé stonky alebo sušené listy sa pridávajú do polievok a do kari. Sušené listy je treba pred použitím namočiť asi na 3O minút do vody. Pripravuje sa z nich aj osviežujúci čaj. Rastlina býva v predaji aj vo forme prášku pod názvom sereh.

     Cuketa

Druh tekvice. Spolu s patizónom patrí medzi kríčkovité tekvice. Má široké využitie v kuchyni.  Plody sa zberajú  4 – 6 dní po odkvete alebo ešte neskôr, keď sú síce väčšie ale bývajú niekedy horkasté.  Staršie plody preto niektorí pred  tepelnou úpravou olúpu a prípadne zbavia prebytku semien. Príprava je jednoduchá a tepelná úprava netrvá dlho. Môžu sa variť, dusiť, grilovať, piecť alebo smažiť a veľké sa môžu nadievať a piecť. Pridávajú sa do polievok, gulášov,  hrubo nastrúhané môžu nahradiť časť zemiakov pri príprave zemiakových placiek, môžeme ich použiť aj do karbonátkov, využívajú sa na rôzne zeleninové, najmä zapekané jedlá, na plnenie, ako prílohy, ale dajú sa z nich pripraviť aj múčniky, knedlíky, šaláty. Dajú sa konzervovať – napríklad v sladkokyslom alebo v cukrovom náleve, môžeme ich kandizovať. Môžeme ich kombinovať takmer so všetkými druhmi zeleninami, mäsom, darmi mora, cestovinami, ryžou aj strukovinami. Vhodným doplnkom sú cibuľa a cesnak, z korenín kôpor, bazalka, tymián, oregáno, majoránka, petržlen, zázvor, paprika, čierne korenie. Pri kombinácii so syrom sú vhodné aromatickejšie druhy syra ako parmezán, ementál, ovčia bryndza, balkánsky syr, kozie syry a pod.  Kvety môžeme namáčať v palacinkovom ceste, vysmážať a podávať so zeleninovým šalátom, alebo ich pripravujeme plnené.

     Čakanka obyčajná

Cichorium intybus, čekanka obecná. Ľudovo cigória, korenie sv. Petra. Kvety sa dávajú do šalátov, aj čakankové púčiky, tiež sa dusia na masle, nakladajú do octu. Mladé rastliny konzumujeme čerstvé, inak konzumujeme čerstvé mladé listy a výhonky – na jar na šalát, samostatne alebo s inými bylinami, do jarných polievok, prívarkov, pripravujú sa aj ako špenát. Mladé výhonky- listy sa varia v slanej vode, tiež čakankové pupene, potom sa potrú maslom. Korene zberáme na jar a na jeseň, trpká až horká chuť sa varením v osolenej vode veľmi zmierni. Mladé korene sa varia a podávajú s omáčkou. Prípadne korene po povarení dusíme, podobne ako jemné puky, korene môžeme aj povariť a pokrájať na šalát, varený koreň sa používa aj do prívarkov. Korene sa používajú aj ako náhrada špargle. Korene sa pražia a používajú ako náhrada kávy, tzv cigória. Nápoje z čakanky sú povzbudivý prostriedok k tráveniu väčšieho množstva jednotvárnej potravy ako napr. zemiakov, chleba a pod. Z čakanky sa pripravuje aj pomazánka so sójovým syrom. Jemné čakankové puky z temných pivníc, kde sa pestuje, sa používajú na varenie, dusenie, zapekanie s mäsom.

     Čakanka šalátová

Cichorium intybus var. foliosum, čakanka štrbáková, Cichorium endivia, subsp. sativum, endívia. Môžeme ju aj rýchliť – korene uložíme po ošetrení v pôde alebo v piesku alebo aj v pivnici bez pôdy- pred mrazmi korene vyberieme, listy 2 – 3 cm nad srdiečkom odrežeme a korene uložíme do piesku pri asi 2 st. Celzia – rýchlime pri 10 – 20 st. Celzia. Listy používame na priamu konzumáciu, do šalátov, na dusenie, zapečenie. Pri endívii, ktorá netvorí uzavreté hlávky, asi 2 – 3  týždne pred zberom za suchého počasia listy zviažeme /vybielením sa horkosť listov zníži/.

     Čechrica voňavá

Myrrhis odorata, čechřice. Trvalka so sladkou a lahodnou anízovou chuťou. Listy sa pridávajú k ovociu pri zaváraní alebo varení lekváru na zmiernenie kyslosti a zároveň nimi znižujeme spotrebu cukru. Čerstvé posekané listy sa používajú do šalátov, do avokádového dressingu a kapustovej vody, ako aj na zdobenie pudingov, múčnikov, studených nápojov, punčov, pripravuje sa z nich šalát, dochutia omeletu, zálievku, šľahačku, polievky, dusené pokrmy, varia sa s ovocím ako sú egreše, ríbezle pri príprave koláčov - ovocie je sladšie. Pridávajú sa do vody, v ktorej varíme kapustu. Nezrelé semená sladkej orieškovej chuti sa dávajú do ovocných šalátov a do zmrzliny, zrelé drvené alebo celé semená do ovocných koláčov /napr. jablkového/, do likérov. Koreň uvaríme, pokrájame a podávame na studeno so šalátovým olejom alebo ho nadrobno posekaný pridávame k smaženým jedlám.

     Čerešňa vtáčia

Prunus avium, třešeň ptačí. Z plodov pripravujeme mušty, džemy, kompóty, ľahko sa dajú sušiť a používať podobne ako hrozienka.

 

 

     Černuška damascénska

Nigella damascene, černucha zahradní. Listy sa používajú na čaj , ktorý má vôňu po jahodách alebo ananáse, obsahuje aj melatonín. Semená sa používajú na posýpanie chleba /turecký čierny kmín, čierny kmín/ a podobne ako semená černušky siatej.

     Černuška siata

Nigella sativa, černucha setá. Semená /čierny kmín/ sa nasucho opražia a používajú na posyp zeleniny, jedál zo zeleniny, jahňaciny, hydiny, rýb, chleba. Pridávajú sa aj do chleba, syrov, jogurtových šalátových zálievok a do rôznych zmesí korení, na ochutenie octu, alkoholických nápojov. Semeno obidvoch uvedených černušiek sa používa podobne, využíva sa aj v cukrárstve, používa sa tiež ako náhrada čierneho korenia, korenia čili a zázvoru. Vňať černušiek sa niekedy používa ako korenie do polievok.

     Čertkus lúčny

Succisa pratensis, čertkus luční. Mladé listy sa dávajú do jarných vitamínových šalátov.

     Čierne korenie

Plody  popínavej rastliny Piper nigrum, piepor čierny, pepřovník černý. Poskytuje ale aj  iné druhy korenia podľa typu úpravy plodov a to biele, zelené a červené korenie. Používa sa samostatne /celý, mletý/, alebo v zmesiach. Využíva sa pri príprave údenín, mäsa, rýb, do polievok, omáčok, zeleniny, šalátov a pod. Pri bielom korení sa uvádza, že sa používa na ochucovanie zeleniny, hlavne šampiónov a karfiolu, do studených a teplých omáčok, nátierok, šalátov, k hydine, rybám. Nezrelé mäkké zelené plody môžeme nakladať do soli alebo octu.

     Čiernohlávok obyčajný

Prunella vulgaris, černohlávek obecný. Mladé listy sa používajú na šalát prípadne ako zložka bylinných šalátov.

     Čínska horčica

Brassica juncea, kapusta sitinová, hořčice,horčice indická, sareptská. Mladé listy, listové ružice, kvetné stopky aj celé zhrubnuté korene sa používajú hlavne surové na šaláty, môže sa variť, dusiť, kvasiť, pridáva sa do kyslej polievky so zemiakmi. Listy sa aj sušia a melú na prášok a pridávajú aj do zeleninových zmesí pri konzervovaní. Semená sa používajú na výrobu oleja a horčice.

     Čínska kapusta

Brassica chinensis, resp. pekinská kapusta, Brassica pekinensis – existuje aj kultivar Brassica rapa, var. chinensis – pac-choi – ktorý má krátku vegetačnú dobu. Pekinská tvorí pevné hlávky, čínska netvorí pevné hlávky. Používa sa surová, na prípravu kyslej polievky, prípadne po povarení sa dusí, môže sa variť, kvasiť. Pac-choi je tiež najlepšia surová, ak ju treba variť, stačí len 5 – 10 minút, prípadne stopky dusiť samostatne. Listy sa pripravujú ako špenát, prípadne i na prípravu polievky.

     Čistec rovný

Stachys recta, čistec přímý. Má podobné účinky ako betonika lekárska.

     Čistec Sieboldov

Stachys sieboldii. Pripravuje sa podobne ako hadí mor španielsky.

     Divozel malokvetý

Verbascum thapsus, divizna. Kvety sa používajú aj na ochutenie likérov, aj kvety divozelu veľkokvetého a divozelu sápovitého, Verbascum thapsiforme a Verbascum phlomoides, divizna velkokvětá a divizna sápovitá.

     Dráč obyčajný

Berberis vulgaris, dřišťál obecný. Zberajú sa len úplne čerstvé plody, nezrelé môžu byť aj jedovaté. Šťava zo zrelých plodov je vhodná aj ako nápoj pre deti. Dávka čerstvých plodov sa udáva pol – jedna lyžička, sušené sa používajú na prípravu čaju, podobne ako šípky. Sušené mleté plody sa používajú na okyselenie omáčok a rôznych jedál. Plody nakladané do medu sa užívajú proti horúčke. Pridávajú sa aj do kompótov, džemov a iných ovocných prípravkov namiesto kyseliny citrónovej. Zavárajú sa s jablkovým rôsolom, pripravujú sa z nich kompóty. Občerstvujúcu šťavu z plodov získame tak, že zrelé plody podusíme a po vytlačení sa cca 3 min. zavaria, zmiešajú s cukrom, opäť 3 min. zavaria a na 1 liter šťavy sa pridá 1,5 kg cukru. Okrem zrelých plodov je celá rastlina jedovatá, najjedovatejšia je kôra koreňov.

 

 

 

      Drieň obyčajný

Cornus mas, dřín obecný. Výborné sú kompótové zmesi z plodov drieňa, jabĺk, hrušiek, čučoriedok alebo jarabín ako príloha k ryžovým a strukovinovým jedlám. Používajú sa aj na prípravu čaju, šťavy, sirupu, džemu.

     Drsnoplodka parascová

Trachyspermum ammi. Semená sa pridávajú do nakladanej zeleniny, jedál zo strukovín, pri pečení chleba, pečiva.

     Ďatelina lúčna

Trifolium pratense, jetel luční. Zberajú sa listy a kvety, hlavne  mladé jarné výhonky. Z kvetov sa robí liečivý čaj. Listy a jarné výhonky sa používajú v malom množstve do  jarných bylinkovo – zeleninových zmesí, polievok, šalátov, prívarkov, upravujú sa ako špenát. Čerstvé kvety sa môžu pridávať do zeleninovej polievky.

     Eruka siata

Eruca vesicaria. Kvety sa používajú na ozdobovanie pokrmov, listy na dochucovanie šalátov, do šalátov sa na dochucovanie pridávajú aj semená eruky. Listy sa môžu aj opražiť a pridávajú sa do špagiet.   

     Estragón

Spolu s trebuľkou a petržlenovou vňaťou patrí k tzv. fines herbes. Pridáva sa do polievok, jedál z rýb, k lahôdkovej zelenine a bez estragónu si ťažko predstavíme béarnaiskú alebo holandskú omáčku. Dochucujeme ním plnku do pečeného kurčaťa, jedlá z vajec.

     Fazuľa obyčajná

Phaseolus vulgaris, fazol obecný. Známa poľnohospodárska plodina ale vegetariáni by si mali uvedomiť, že fazuľa – semená – obsahuje jedovatú bielkovinovú látku, ktorú radíme medzi toxalbumíny a ktorá sa varom rozkladá. Surová prípadne naklíčená fazuľa môže zapríčiniť nevoľnosť, zvracanie, bolesti žalúdka, hnačky.

     Fenikel obyčajný

Foeniculum vulgare, fenykl obecný. Semená sa pridávajú do omáčok, zeleninových omáčok, chleba, slaných múčnikov, slaného pečiva, jablkového koláča, do vody, v ktorej varíme ryby,  do rybacích polievok, k rybám, k mäsu, do šalátov, tvarohových a syrových jedál, bylinkových masiel, šalátov, koreninových mäsových zmesí, nálevov pri konzervovaní zeleniny. Semená majú teda podobné použitie ako aníz. Mladé stonky /nadrobno posekané/ sa pridávajú do šalátov, konzumujú sa surové, alebo sa varia ako zelenina. Listy sa dávajú jemne pokrájané do šalátov alebo k varenej zelenine, dochucujeme nimi polievky, plnky, rybacie nátierky. Lístkami fenikla plníme mastné ryby, napríklad makrely. Zhrubnuté korene dvojročného feniklu sa používajú na šaláty. Zdužnatená báza stonky sa používa na obložené chlebíčky alebo do šalátov, podáva sa aj ako varená zelenina. Vhodná je hlavne napučaná hľuza fenikla florentského. Mladé listy a hrubé listové stonky tzv. bolonského feniklu sa používajú ako kôpor. Feniklová silica sa využíva v líkérnictve a cukrárstve.

     Fenikel sladký

Foeniculum  vulgare subsp.dulce, fenykl sladký.  Má nezameniteľnú anízovú príchuť. Je to koreňová aj liečivá zelenina, hľuzy majú chrumkavú štruktúru. Konzumujú sa dužinaté stonky /nepravé cibule/, dusené aj surové, pridávajú sa do zeleninových šalátov, predkrmov. Konzumuje sa aj dusený a varený, hlavne v kombinácii s morskými živočíchmi a bravčovým mäsom. Vnútorné biele stonky a listy sa používajú na zdobenie šalátov, pokrmov z rýb a omáčok podávaných s morskými živočíchmi. Sušené semená sa používajú ako korenie do rôznych druhov potravín od chleba až po salám, do  múčnikov, likérov, sú dôležitou súčasťou rôznych zmesí korení.

     Feruľa čertova

Ferula asa – foetida, asa smrdutá, asa, asant, ločidlo, čertovo lejno. Lístky a byle sa používajú ako zelenina, živica /získava sa narezávaním koreňov rastliny, zapácha ako cesnak a má ostro horkú chuť/ sa používa v malom množstve ako korenie pri príprave zeleniny, strukovín, rýb, ryže, omáčok a rôznych vegetariánskych jedál a do nálevov na nakladanie zeleniny.  Typický zápach sa  v tepelne upravenom pokrme už neprejavuje.

     Fialka voňavá

Viola odorata, violka vonná, ale aj  fialka roľná, Viola arvensis a fialka trojfarebná, Viola tricolor. Čerstvé listy sa používajú  do jarnej bylinkovej polievky ale maximálne v dávke – pre jednu osobu – 1 lyžica nakrájaných lístkov / ak sa dá viac, alkaloid violín môže spôsobiť pocit napínania na vracanie/. Kvety sa pridávajú do octu a kandizujú sa v cukre, kandizované kvety sa používajú pri príprave múčnikov. Čerstvé kvety sa používajú do šalátov a na prípravu sladkého sirupu /nevariť/.

     Galgán

Alpínia galangová, Alpinia galanga, galgán velký, siamský zázvor a alpínia liečivá,A. officinarum. Prípadne aj A. globosa. Podzemky sa predávajú sušené prípadne rozomleté na prášok – pred použitím by sa mal zaliať horúcou vodou a nechať 10 minúť nabobtnať a vodu potom zlejeme a môžeme použiť tiež na ochutenie rôznych jedál. Niekedy je možné dostať kúpiť aj čerstvý podzemok. Galgán sa používa sa ako zázvor, je jemnejší a má menej intenzívnu vôňu. Používa sa pri príprave mäsa, diviny, rýb, do gulášov, šalátov, na likéry, ochutenie piva, do koreninových zmesí. Ale aj pri výrobe horkých žalúdočných likérov, octov a tinktúr. Silica a olejovitá živica získavaná priemyslovo sa používa na dochutenie pečiva a cukrárskych výrobnkov.

      Ghí

Pretavené maslo. Originálne ghí sa pripravuje z masla z buvolieho mlieka, ktoré sa neprepaľuje tak ľahko ako maslo pripravené z kravského mlieka. Maslo sa roztopí, pena sa zberá a pri nízkej teplote sa nechá odpariť - odvariť voda. Uložené na chladnom mieste alebo  v chladničke vydrží potom aj dlhšie ako rok. Pridáva sa k ryži a podobne, môžel sa použiť aj na vysmážanie. Ghí môžeme miešať aj s extra ľahkým /extra light/ olivovým olejom v pomere 1 :1. Ghí aktivuje metabolizmus organizmu.

     Ginko dvojlaločnéGinkgo biloba, jinan dvoulaločný. Má jedlé semená, ktoré sa pečú alebo varia.

     Granátovník púnsky

Punica granatum. Granátové jablko. Semená sa pridávajú do chleba, pečiva, dusenej zeleniny, strukovín, koreninových zmesí.

     Guinejské korenie

Aframomum melegueta, aframóm rajský. Semená sa používajú pri príprave baranieho mäsa, zemiakov, zeleniny, do vareného vína. Náhradou je zmes čierneho korenia a zázvoru /ďumbiera/.

     Hadí mor španielsky

Scorzonera hispanica, hadí mord španělský. Čierny koreň, hadomor  španielsky, zimná špargľa. Výborná zelenina, bohatá na energiu, nezamŕza a zberá sa aj v zime, po zbere ho môžeme uložiť v pivnici do navlhčeného piesku. V surovom stave sa koreň používa ako šalát. Po oškrabaní je ho treba vložiť do vody okyslenej octom alebo citrónom aby nestmavol, prípadne sa dáva do zriedeného mlieka. Korene sa varia v osolenej, trochu okyslenej vode, nechá sa vrieť 30 – 45 minút, potom sa scedí a upraví ako špargľa. Podávajú sa ako hlavné jedlo, ako prívarok, i dusené, zapečené so syrom, pripravené ako paprikáš, vysmážané, ako zelenina do polievky /výborná diétna polievka/, môže sa upraviť ako karbonátky, kombinovať s mrkvou, pórom alebo mäsom. Podobne ako čierny koreň možno upraviť aj koziu bradu, čakanku, čistec, zvonček, púpavu, pupalku, buľku, krkošku, potočník a iné.

     Hloh obyčajný

Crataegus oxyacantha, hloh ostrotrnný a hloh jednosemenný, Crataegus monogyna, hloh jednosemenný. Plody sa jedia čerstvé alebo sa používajú na prípravu kaše, pečiva.

     Hluchavka biela

Lamium album, hluchavka bílá. Ľudovo hluchá pŕhľava, hluchá žihľava, jasnota, mŕtva pokriva. Zberá sa kvitnúca vňať, mladé listy na jarné šaláty, do jarných bylinných kúr, polievok, pripravuje sa ako špenát. Čerstvé alebo sušené kvety sa používajú do palacinkového cesta, posýpajú sa nimi plnené palacinky, na zdobenie chlebíčkov, ovocných pohárov.

     Hluchavka purpurová

Lamium purpureum, hluchavka purpurová. Zberajú sa mladé listy a všetky šťavnaté  časti rastliny do bylinkových šalátov, polievok, prívarkov, zberajú sa od jari do jesene a je možné ich zbierať i spod snehu.

     Hluchavka škvrnitá

Lamium maculatum. Listy sa používajú do zeleninových šalátov a ako prísada do polievok.

     Horčiak pieprový

Persicaria hydropiper, rdesno peprník. Vňať a semeno sa používa namiesto čierneho korenia, vo väčšom množstve ale pôsobí dráždivo hlavne na obličky.

     Horčica biela

Sinapis alba, hořčice bílá. Semená sa pridávajú k nálevom pri konzervovaní zeleniny, na ochutenie šalátov, na aromatizáciu údenín, pomleté pri príprave mäsa a zeleniny. Horčica ako ju my poznáme sa vyrába zo semien troch druhov rastlín. Prášková horčica je zmes mletých horčičných semien a pšeničnej múky, ochutená kurkumou a iným korením.

     Hrachor siaty

Lathyrus sativus, hrachor setý, aj L. odoratus, hrachor vonný – zrelé semená dôkladne uvarené /vodu odporúčame zliať/ môžeme konzumovať ako náhradu za hrach, čo ale pre  jeho jedovatosť nemožno odporúčať. Pri dlhodobom používaní dochádza k latyrizmu, chronickej otrave, s ochrnutím dolných končatín a mesiace trvajúcou a obtiažnou liečbou.

     Hruška obyčajná

Najlepšie sú tzv. hniličky, sušené môžeme pomlieť a používať ako prírodné sladidlo do pečiva, kaší. Jediak sa aj surové, pripravuje sa z nich kompót, využívajú sa pri príprave múčnikov a iných sladkostí  ako aj do pikantných slaných pokrmov. Chuť sa výborne doplňuje s radou potravín – napríklad s hydinovým mäsom, listovou zeleninou a olivovým olejom.

     Hviezdica prostredná

Stellaria media, ptačinec žabinec, ptačinec /žabinec/ obecný. Používa sa celá rastlina, okrem koreňa, zberá sa po celý rok, ale nie kvitnúce rastliny. Používa sa samostatne alebo sa pridáva k inej zelenine, ako súčasť šalátov, ako zelenina do polievok a pomazánok, aj ako petržel – surový na hotové jedlá, do polievky, ako špenát, v zime sušený a podrvený, pridáva sa do takmer hotových jedál.

     Hydrocotyle subhorpioides

ev.sibthorpioides, resp. aj  Hydrocotyle vulgaris. Zberajú sa listy a aj celá čerstvá rastlina a používa sa ako zelenina,  do šalátov, aj varená.

     Chlebovník

Artocarpus altilis, palma chlebová, chlebový strom, ságo. Plody sa zberajú zelené a nechajú sa dozrieť na chladnom mieste. Nezrelý plod sa používa ako zelenina, semená sa pražia. Žltavá dužina zrelého plodu sa konzumuje pečená, pražená alebo varená. Chlebovník sa uplatní aj v ovocných šalátoch, upravuje sa na teplý kompót s kokosovým mliekom a hnedým cukrom.

     Chmeľ obyčajný

Humulus lupulus, chmel otáčivý. Mladé pupene po vyrastení z koreňov sa po úprave jedia ako „chmeľová špargľa“, mladé surové výhonky sa pridávajú do šalátov, polievok jedál z jedneho hrnca, do koláčového cesta, nákypov, povarené sa používajú na šalát, s bešamelovou omáčkou. Po povarení sa môžu piecť v cestíčku. Pripravujú sa aj sparením a podusením. Čerstvé sa môžu dávať na maslový chlieb. Listy sa plnia mäsom, kvety sa po uvarení dávajú do šalátov.

     Chren dedinský

Armoracia  rusticana, křen selský. Mladé listy sa dávajú do šalátov. Šťava z koreňa sa používa pri príprave mäsa, údenej alebo pečenej ryby. Postrúhaný sa dáva do kapustových šalátov, kyslej kapusty, k červenej repe, do nálevov, k syrovým nátierkam, do majonéz alebo avokádových plniek, dobrá kombinácia je so strúhaným jablkom. Poslúži ako vynikajúca príhoda k jedlám, rozmixovaný alebo strúhaný. Výhodne sa môže použiť hlavne pri ťažších vaječných, syrových a smotanových jedlách, kedy pôsobí ako korenina a podporuje aj trávenie. Používa sa aj na ochutenie horčice. Pri kvasení zeleniny alebo konzervovaní jablčnej šťavy nám poslúži ako jednoduchý prírodný konzervačný prostriedok. Pri kataroch dýchacích ciest sa používa aj zvnútra, aj pri zachrípnutí, uľahčuje odkašliavanie. Na tento účel môžeme použiť aj riedenú zmes chrenovej a citrónovej šťavy.

     Chryzantémovka vencovitá

Chrysanthemum /Pyrethrum/ cinerarifolia, Ch. coronarium, Ch. indicum, rimbaba starčekolistá. Má príjemnú chuť a vôňu, upravuje sa ako šalát, špenát alebo príloha k mäsu alebo inému jedlu, mladé lístky používame ako žeruchu. Kvety sa pridávajú do orientálnych jedál, prípadne sa používajú na ozdobu jedál. Je súčasť taoistického elixíru nesmrteľnosti.

     Ibiš lekársky

Althaea officinalis, proskurník lékařský. Semená konzumujeme čerstvé alebo pridávame do šalátov, kvety pridávame do šalátov, a mladé čerstvé listy dávame do šalátov, bylinkových olejov alebo octu, varené podávame ako zeleninu. Z koreňov varíme sirup.

     Jahoda obyčajná

Fragaria vesca, jahodník obecný. Listy sa používajú ako zelenina -  úplne mladé do šalátov, pomazánok, polievok a listy sa pripravujú aj na spôsob špenátu, trochu obstipujú. Inak sa používajú listy sušené, prípadne fermentované, do čajov.

 

 

     Jakon

Polymnia sonchifolia. Hľuzy pochádzajúce z Ánd, ktoré sa jedia surové ako zelenina, narezané sa pridávajú do zeleninových šalátov, varia sa, pečú, často sa strúhajú a lisuje sa z nich šťava /sladký, osviežujúci nápoj zahusťovaný potom do tmavohnedého sirupu alebo kociek/. Lodyha s mladými listami sa upravuje varením ako zelenina.

     Jarabina vtáčia

Sorbus aucuparia, jeřáb obecný. Horká chuť planých jarabín sa môže odstrániť zberom až keď sú prezreté – po prvom omrznutí, tiež namáčaním v slanej alebo okyslenej vode 24 hodín a potom ich musíme dobre preprať. Dobre sa dajú konzervovať, výhodne sa kombinujú s jablkami, hruškami, mrkvou a inými menej výraznými surovinami, dajú sa ľahko sušiť a používať ako hrozienka do lahôdkového pečiva, kaší a podobne. Môžeme ich aj upražiť a pomlieť a používať ako vynikajúcu náhradu kávy. Využiť sa dajú aj iné druhy jarabiny, aj šľachtené druhy. V literatúre ale je aj údaj, že  sa nemajú používať čerstvé vo väčšom množstve, lebo nadmerné požitie  môže spôsobiť aj otravu – ako dávka sa udáva 1 polievková lyžica čerstvých plodov.

     Kanadská káva

Druh bôbu. Čierne semená sa pražia ako káva. Neobsahuje kofeín.

     Kapara tŕnistá

Capparis spinosa. Zberajú sa úplne zatvorené kvetné puky, používajú sa ako pikantné korenie do mäsových jedál, omáčok, šalátov, majonéz, na ozdobenie studených mís, obložených chlebíčkov, chuťoviek.

     Kapucínka väčšia

Tropaeolum majus, lichořeřišnice větší. Vytrčpán. Listy aj kvety sa používajú ako prídavok k šalátu, na dochucovanie, na obložené chlebíčky, mladé a nadrobno nakrájané aj ako náhrada za chren. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladajú do octu a konzumujú ako kapary. Rastlina má charakteristický zemitý a zemiakový pach, chuť jej spočiatku nevýrazná, po chvíli ostro pálčivá, ako chren.

     Kardamom malabarský

Elettaria cardamomum, syn. Amomum cardamomum. Kardamom obecný. Používa sa celý plod alebo len semená, tzv. rajské zrná. Na trhu sú viaceré druhy kardamomu, i z iných druhov Elettaria, ako napr. kardamom malabarský, bombajský, cejlonský, mysorský, alepský a iné. Ak do pokrmov pridávame celé plody – lusky, odporúča sa mierne ich pomačkať, aby sa lepšie uvoľnila chuť a vôňa. Kardamom je vhodný prídavok do marinád, likérov, punčov, vareného vína, nálevov na konzervovanie. Ochucuje sa ním /medové/ pečivo, koláče. Mletý kardamom sa používa do šalátov, ako prídavok pri príprave čiernej kávy, čaju, do zmesi kari korenia a je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala, ktorá je uvedená pri koriandri. Využíva sa aj v údenárskom priemysle, cukrárstve. Podobne ako aníz sa žuje, aby sa odstránil nepríjemný zápach cesnaku.

     Katran prímorský

 Crambe maritima. Tatársky chren. Surové korene sa používajú ako chren, vybielené mladé výhonky a listy sa pripravujú ako špargľa. Je vhodný aj na zapekanie a pridávanie do šalátov. Katran je vhodný na zimné rýchlenie.

     Kel kučeravý

Brassica oleracea. Listy spracúvame na šaláty, polievky, prívarky, pripravujú sa aj plnené aj obalené v cestíčku a vysmažené, zapekané, dusené. Kel kučeravý je chutnejší po prvých mrazíkoch, je nenáročný, toleruje až do – 15 st. Celzia, na zimu ho môžeme presadiť do črepníka.

     Kiwi

Actinidia chinensis, aktinidie čínská, prípadne z chladnejších oblastí A. arguta, aktinidie význačná a A. kolomikta, aktinidie kolomiktu. Kiwi je vhodné hlavne pre deti, pre starších ľudí a rekonvalescentov, zrelé plody vydržia na rastline aj niekoľko mesiacov. Konzumujú sa v  čerstvom stave, alebo sa spracúvajú na kompóty, džemy, vína, pridávajú sa do limonád a pod.

     Klíčky

Používajú sa klíčky z rôznych druhov semien. Konzumujeme ich keď majú asi takú dĺžku ako semeno z ktorého vyrastajú. Semená pred klíčením namáčame podľa typu na 4 – 12  až 24 hodín, objem zväčšia dva-tri krát. Naklíčenie sa realizuje v nádobe so širokým hrdlom prekrytým gázou, v tmavej miestnosti ev. zabalenej do deky. Semená namočíme, druhý deň sa prepláchnu vo vlažnej vode, všeobecne ich preplachujeme  čistou vodou, aby nezačali kvasiť. Prebytočnú vodu necháme odtiecť cez gázu. Ak nádobu naplníme tretí deň vlažnou vodou, tak semená bez klíčiacej schopnosti padnú vraj na dno.  Doba namáčania jednotlivých druhov semien a doba potrebná na klíčenie/hodiny/dni/- fazuľa 12/4-5, hrach 12/3-4, jačmeň 12/2-4, kukurica 10/3-4, ľan 4/3, lucerna 5/4-5, ovos 4/2-3, pohánka nenamáčame/2-3 dni, proso 8/3, pšenica 12/3-4, raž 12/2-3, ryža 12/4, senovka 5/4-5, sezam 4/2, slnečnica 12/2, sója 12/4-6, šošovica 8-10/4, tekvica 16/3, žerucha 6/4-5, optimálne pri 21 st. Celzia, aj tekvica. Ryža natural klíči  len nad 21 st. Celzia. Lucerna – semeno je vhodné pred jedením prepláchnuť studenou vodou aby sa očistilo, šupky vyplávajú na povrch. Naklíčené semienka scedíme, uložíme na chladné miesto prípadne najprv dáme na niekoľko hodín na slnečné miesto na svetlo a až potom uložíme na chladné miesto. Strukoviny, hlavne sója, obsahujú inhibítory trypsínu, ktoré sa inaktivujú varom. Vyklíčenú pšenicu usušíme v rúre na pečenie a získame tak chrumkavé jedlo s orechovou príchuťou. Môžeme ju opražiť aj na suchej panvici, konzumujeme i s korienkami. Raž - opražené klíčky majú chuť orechov. Senovka grécka - variť ju len niekoľko minút, vhodný prídavok do ryže. Šošovica – klíčky varíme tiež len 5 minút, prípadne krátko ich varíme na pare a takto pripravené, alebo i surové, môžeme pridať do šalátov.

     Klinček kartuziánsky

Dianthus cartusianorum. Ak z kvetov odstránime horkú bielu spodnú časť je vhodný do šalátov, ovocných koláčov, na ochutenie džemu, ozdobenie chleba.

     Klinčekovec voňavý

 syn. klinčekovec korenistý, Syzygium aromaticum, syn. Caryophyllus aromaticus,  Jambosa caryophyllus, Eugenia aromatica, hřebíčkovec kořenný. Klinček. Používajú sa aj sušené zrelé plody zavarené do cukru alebo ako korenie, tzv. hřebíčkové matky. Používa sa pri príprave mäsa, šunky, marinád, kompótov, kečupu, do nálevov na konzervovanie /pri konzervácii mäsa, húb, zeleniny a pod./, do vareného vína, koláčov, sušienok, likérov, pri príprave údenín, zmesí korení.

Recept na švédsky glogg : 2 litre červeného vína, 100 – 200 gramov cukru a zmes korenia, 10 minúť pri nízkej teplote variť – pariť / ak je objem menší ako 2 litre vína, pariť kratšiu dobu/. Pridať prípadne do hotového nápoja podľa potreby trochu pálenky, prípadne trochu ríbezľovej šťavy, pri servírovaní do pohára môžeme dať  mandle, hrozienka. Použitá zmes korenia - škoricová kôra 7,5 gramu, hviezdicový aníz /badián/ 5 gramov, zázvor 5 gramov, oplodie pomaranča 2 gramy, macis /muškátový kvet/ pol gramu, kardamom 1 gram, klinčeky 1 gram a bobkový list 0,25 gramu.

 

     Kocúrnik obyčajný

Nepeta cataria, šanta kočičí. Listy použité pri varení mäsa mu dodávajú vôňu, mladé stonky sa dávajú do čerstvých šalátov. Pridáva sa do jedál zo syra a vajec. Pripravuje sa z neho obľúbený čaj ktorý bol známy a pil sa ešte pred objavením   čínskeho čaju.

     Komonica lekárska

Melilotus officinalis, komonice lékařská. Sušené kvety sa používajú pri príprave likérov, vkladajú sa ale aj medzi bielizeň proti moliam. V malom množstve sa listy pridávajú do klobás, zajačej plnky, marinád na zajačie mäso, syrov /používa sa komonica modrá, ktorá rastie vo Švajčiarsku, Melilotus caerulea, napr. syry Schabzieger, Gruyére a pod./. Listy dodávajú originálnu chuť alkoholu a pivu.

     Koriander siaty

Coriandrum sativum, koriandr setý. Nazýva sa aj čínsky petržlen, cilantro. Využívajú sa všetky časti rastliny, pričom platí, že čerstvý koriander sa nedá plnohodnotne nahradiť sušeným. Čerstvý koriander môžeme skladovať v chladničke v pohári s vodou uzavretý do plastového sáčku. Korene môžeme aj zmraziť. Semienka sa pridávajú do paradajkových omáčok, na dochutenie jablkového koláča, marmelády, biskvitov, do polievok, omáčok, do zeleninových jedál, vhodné sú hlavne do smaženej zeleninovej zmesi. Využitie nájde aj v údenárstve, cukrárstve, pekárenskom priemysle, pri konzervácii rýb, húb, zeleniny, aj pri výrobe likérov a pri aromatizovaní piva.  Semená sa tiež kandizujú a potom sa žujú ako prostriedok proti zápachu z úst. Zo semien sa extrahuje aj silica. Čerstvé spodné listy /majú odlišnú chuť a vôňu ako semená/ pridávame do omáčok, šalátov, zeleninových jedál, hydiny. Listy sa pridávajú do šalátov, kari pokrmov, používajú sa na ozdobu, môže sa nimi nahradiť bazalka v šalátoch. Stonku varíme so strukovinami, pridávame do polievok. Čerstvý koreň pripravujeme ako varenú zeleninu. Sušený koreň sa používa aj do koreninových zmesí. Koreň s cesnakom a čiernym korením tvorí chuťový základ väčšiny kari pást a polievok /s koreňom sa odrežie aj asi 2 cm stoniek, nakrája sa nadrobno a rozmixuje, alebo utlčie v keramickom mažiari. Rozdrvené stonky a korene sa pridávajú  aj do kari pást.

     Koriander je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala a Cejlónskeho kari korenia.

Garam masala sa pripravuje nasledovne. Na panvici nasucho opražíme 4 lyžice koriandrových semien, 3 lyžice kardamomových luskov, 2 lyžice rímskeho kmínu, lyžicu zrniek čierneho korenia, lyžicu klinčekov a tri svitky škoricovej kôry. Otvoríme kardamomové lusky a  vyberieme semená. Opražené korenie rozmixujeme s nastrúhaným muškátovým orieškom, spotrebujeme alebo uložíme v nádobe s dobre tesniacim uzáverom. Odporúča sa pridávať do jedál až tesne pred koncom tepelnej úpravy.

Cejlónske kari korenie sa pripravuje nasledovne. Do hneda opražíme 6 lyžíc koriandrových semien, 3 lyžice rímskeho kmínu, 1 lyžičku feniklových semien a pol lyžičky semien senovky počas 8 – 10 minút. Opražené korenie rozmixujeme na prášok s tromi malými sušenými čili papričkami, tromi klinčekmi, pol lyžičkou kardamomu, jedným rozdrveným svitkom škoricovej kôry a dvomi sušenými listami muráje a spotrebujeme, alebo uschovávame v nádobe s dobre tesniacim uzáverom.

     Kostihoj lekársky

Symphytum officinale, kostival lékařský. Ľudovo čierny koreň. Mladé listy sa používajú na jar na šalát, ako zelenina, špenát, aj mladé kvety. Stonky sa pripravujú po prípadnom olúpaní ako špargľa. Koreň sa pripravuje napr. s mrkvou dusený na sezamovom oleji. Mladé kvety, stonky aj koreň sa používa ako zelenina, pridávajú sa aj do omelety, podávajú sa aj osmažené v cestíčku.

     Kozia brada lúčna

Tragopogon praetensis, kozí brada luční. Zberá sa čerstvá vňať a korene na jar a v jeseni. Obecne sa používa vňať ako zelenina a súčasť zeleninových šalátov, aj korene sa používajú ako zelenina. Oboje sa dáva do rizota, nákypov. Zo stonky sa pripravuje omáčka, z koreňov šalát.

     Kozia brada pórolistá

Tragopogon porrifolius, resp. subsp. porrifoliu. Ovesný koreň, stredomorský ovosný koreň, hlavne subspecies sativus, „salsifis blanc“, používa sa podobne ako hadí mor. Zberajú sa nielen korene ale aj mladé listy. Mladé listy sa používajú ako hlávkový šalát. Korene  sa pripravujú varené, dusené, zapekané – podobne ako čierny koreň sa koreň po očistení dáva do  okyslenej vody, aby nestmavol. Je to mrazuvzdorná rastlina.

 

     Kozia noha

Aegopodium podagrafia, kozí noha. Používajú sa hlavne mladé listy, ale v zmesi aj dospelé listy. Pripravuje sa ako mladý šalát, špenát, zelenina, pripravuje sa dusením, ovarením, má zvláštnu chuť.

     Kôpor voňavý

Anethum graveolens, kopr  vonný Používa sa celá nadzemná časť, ale listy majú jemnejšiu chuť aj vôňu ako stonky. Dobre sa hodí k ochuteniu mliečnych výrobkov, napríklad smotany, masla, syrov. Listy sa používajú čerstvé, mrazené, sušené – pridávajú sa na konci varenia do polievok, pri varení nových zemiakov. Pridávajú sa do tvarohových, syrových a vajcových natierok, do zemiakových šalátov. Hodia sa do krémového syra žervé a do uhorkového šalátu. Je obľúbená prísada zmesi na nakladanie uhoriek a zeleniny, je vhodný aj na ochutenie jedál z rýb, polievok, šalátov, omáčok, vaječných jedál. Vrcholky kvetov sa používajú pri príprave nálevov na sterilizovanie zeleniny /sú veľmi aromatické/, pri príprave šalátov. Semená sa pridávajú do polievok, hlavne fazuľových, nálevov pri sterilizácii zeleniny, na ochutenie chleba a pečiva, lososa, jablkových koláčov. Zo semien sa pripravuje aj čaj, obsahové látky pri kojení prechádzajú aj do materského mlieka ktorého tvorbu zvyšujú, a upokojujú kojenca, regulujú trávenie, používa sa pri bolestiach bruška u kojencov, semeno je aj liek proti čkaniu, nazýva sa aj „kázňové semienko“ lebo sa odporúčal deťom žuť v kostole, aby vydržali sedieť počas kázne. Mleté semená kôpru bývajú súčasťou bylinkových masiel, majonéz a horčice. Kôpor sa odporúča pridávať do jedla tesne pred podávaním, lebo jeho vôňa rýchle vyprchá hlavne pri teplotách vyšších ako 30 st. Celzia.

     Kôprovník štetinolistý

Meum athamanticum, koprník štětinolistý. Aromatický koreň sa využíva na prípravu likérov Praděd, Altvater. Je to endemit, na Slovensku nerastie.

     Krasovlas bezbyľový

Carlina acaulis, pupava bezlodyžná. Jedlé sú koreň a dužnaté lôžko. Používajú sa ako zelenina, koreň za čerstva silne páchne a chutí pálčivo horko, používa sa aj na šalát.

 

 

 

     Krkoška hľuznatá

Chaerophyllum bulbosum. Mladá vňať sa pripravuje ako špenát, inak sa pripravuje podobne ako hadí mor. Teba dať pozor na jedovaté príbuzné druhy! – je to mrkvovitá rastlina!

     Krvavník /krvavec/ menší

Poterium sanguisorba. Listy majú ostrú orechovú vôňu, pridávajú sa do šalátov, bylinkových masiel, nátierok z mäkkých syrov, omáčok k rybám, všeobecne  do krémových omáčok pred dovarením – kombinujeme ich s palinou dračou a rozmarínom. Aromatizujeme nimi ocot, pridávame do šalátových zálievok. Je to mrazuvzdorná trvalka, takmer celú zimu tvorí zelené lístky.

     Kubeba

Piper cubeba, piepor kubébový, pepř kubebový, indické koření. Nezrelé plody sa používajú miesto nového korenia, ako aj miesto čierneho korenia, hlavne do mäsových a zeleninových jedál.

     Kuklík mestský

Geum urbanum, kuklík městský. Ľudovo benedykt, hrebíčkové /kravské/ korenie, hrebíčkový kopeček, karafiátový koreň, kravský hrebíček, kubičkové korenie, zajačie oko, zázvorový koreň. Podzemok sa suší pri teplote do 35 stupňov Celzia a slúži ako náhrada za klinček a škoricu, mladé byle sa pridávajú do omáčok, polievok, prívarkov.  Koreň kuklíka vylúhovaný vo víne sa používa pri nervovej únave a podráždenosti, obzvlášť sa odporúča na posilňovanie a povzbudzovanie organizmu v staršom veku.

     Kurat

Allium kurat. Podobne ako pór pochádza z perlovky, Allium ampeloprasum. Kurat sa využíva podobne ako pór, jeho listy sa používajú do šalátov, jedál, ako zelené korenie.

     Kurkuma pravá

Curcuma longa, syn. C. domestica, kurkuma dlouhá, žltý zázvor, indický šafrán. Podzemok C. zedoaria pokrájaný na kotúčky a usušený sa predáva na trhu pod názvom citvar, použív sa aj pri výrobe likérov. Kurkuma sa pridáva /čerstvá alebo sušená/ do jedál zo strukovín, ryže, hydiny, rýb, zelenine, do koreninových zmesí. Využíva sa pri grilovaní, pri príprave majonéz, pomazánok a rybacích šalátov. Je hlavnou súčasťou kari korenia, ako korenie sa používa pri príprave ostrých omáčok, pridáva sa do horčice, používa sa na prípravu tekutého korenia Worcester. Čerstvý koreň sa používa podobne ako čerstvý koreň zázvoru, môžeme ho skladovať v plastovom sáčku v chladničke. Farbivo kurkumín sa používa na farbenie masla, syrov, horčice, mastí, likérov a pod.. Kurkuma je veľmi citlivá na svetlo a preto je potrebné ju uchovávať v tme.

      Kvaka

Brassica napus convar. napobrassica. Je náročnejšia na pestovanie ako okrúhlica, používajú sa podobne. Buľvy sa jedia surové alebo dusené, používajú sa na prípravu polievky, do prívarkov na spôsob zemiakov na kyslo, ako rýchlokvasená zelenina.

     Láskavec

Amaranthus, amarant. Je to pseudoobilnina, ktorá neobsahuje glutén, semená sú dieteticky vhodné hlavne  na prípravu bezlepkovej stravy určenej na výživu  osôb, ktoré potrebujú bezlepkovú diétu. Sú energeticky bohaté s obsahom cenných bielkovín – biologickou hodnotou sú kvalitnejšie ako mlieko a sója. Rozoznávame druhy semenné a listové. Medzi typy vhodné na produkciu semien patria A. hypochondriacus, laskavec červenoklasý, A. cruentus, laskavec krvavý, A. dubius, laskavec pochybný a A. caudatus, laskavec oscasatý. Cenným listovým druhom je A. tricolor, laskavec tříbarevný, láskavec trojfarebný. Semená sa jedia varené alebo pražené, keď príjemnou orieškovou chuťou môžu nahradiť obľúbený sezam. Extrudované semená sa používajú ako závarka do polievok, pridávajú sa do mletých mias a do zeleninových šalátov. Z múky sa pripravuje pečivo a cestoviny. Zo semien sa lisuje olej, je vhodný pre osoby vystavené silnej psychickej a fyzickej záťaži, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Listy alebo mladé výhonky sa upravujú varením ako špenát, listy účinkujú aj protivírusovo. Z listov a kvetenstva sa získava červené farbivo amarantín.

     Levandula lekárska

Lavandula spica, levandule lékařská, resp. levanduľa úzkolistá, Levandula angustifolia. Listy sa používajú pri príprave mäsa. Kvety sa kandizujú, aromatizujú sa nimi džemy, pridávajú sa pri príprave mäsa, používajú sa pri príprave levanduľového octu.

 

 

     Lieska obyčajná

Corylus avellana, líska obecná. Sušené listy sa používajú na prípravu čaju. Jahňady sa zbierali a sušili, miešali sa s ovsenou múkou a piekli sa zo zmesi posúchy a podobne. Veľmi výživné sú lieskové oriešky ale len v primeranom množstve, pretože pri konzumácii množstva asi 250 gramov môže podľa literárnych údajov dôjsť k vážnym zdravotným problémom.

     Ligurček lekársky

Levisticum officinale, libeček lékařský. Čerstvý mladý list sa používa ako korenie do šalátov, polievok, omáčok, zeleninových jedál, ako podklad pri servírovaní aromatických paštét, pridávajú sa k dusenému mäsu, syru. Mladé lístky a olúpané stonky dusíme ako zeleninu a podávame s bešamelovou omáčkou. Odvar z listov pripomína vývar z drožďového extraktu. Čerstvými lístkami sa potiera napríklad kurča pred pečením, šalátová misa. Stonka a stonka s listami sa pridávajú pokrájané do polievky a k dusenému mäsu, surové ich môžeme pripraviť s olejom alebo vínnym octom, po zaparení ich podávame s bielou omáčkou. Stonky môžeme aj kandizovať. Korene konzumujeme olúpané a uvarené alebo naložené náleve. Zo semien sa pripravuje likér, drvené semená sa pridávajú do chleba, pečiva, v malom množstvo do šalátov, ryže, zemiakovej kaše.

     Lipa srdcovitá

Tilia cordata, lípa srdčitá, lipa veľkolistá T. platyphyllos, lípa velkolistá. Mladé listy sa používajú ako súčasť šalátu alebo ako posýpka na pokrmy, pripravuje sa aj ako špenát. Kvety sa používajú ako korenie do nákypov, pomazánok. Zo sušených kvetov sa pripravuje výborný čaj.

     Loboda lesklá

Atriplex nitens, lebeda lesklá. Mladé lístky majú príjemnú chuť podobnú zelenému hrášku. Mladé časti rastliny sa používajú na šalát, do polievok, prívarkov. Mladá čerstvá vňať sa jedávala s medom pri záchvatoch dny, osoží aj proti črevným parazitom.

     Loboda záhradná

Atriplex hortensis, lebeda zahradní. Divoký špenát. Mladé listy sú výborné ako špenát, hlavne so žihľavou a s jahodou, vhodné sú do jarných zeleninových šalátov, pripravuje sa z  ich omáčka, pripravujú sa aj na sladko – osmažiť. Staršie listy konzumujeme varené. Loboda obsahujem menej kyseliny šťavelovej ako špenát, pritom obsahuje dostatok vitamínu C, bielkovín. Z lobody sa pripravuje aj čaj.

     Lopúch väčší

Arctium lappa, lopuch větší. Mladé jarné výhonky, šťavnaté vrcholce, osi, mladé lístky nielen lopúcha väčšieho, ale všetkých druhov lopúchov sa používajú na prípravu šalátov, varených jedál, ako náhrada špargle sa používajú aj mladé výhonky. Koreň môžeme sušiť a drviť na múku do chlebového cesta, môžeme ho aj opekať, použiť na prípravu sirupu, pridávať do polievok namiesto zemiakov. Stonky a koreň sa zberajú v prvom roku rastu. Koreň a dreň stonky sa pripravuje ako zelenina. Koreň aj sušíme po omytí a rozpolení /prípadne pred sušením sa odporúča 3 minúty povariť – ponoriť do vriacej vody/, zbiera sa v marci -  apríli ale i v septembri -  októbri, keď je to vraj výhodnejšie. Nepríjemne páchne. Po usušení opražíme, pomelieme a používame ako náhradku kávy.

Jeho vyšľachtená forma, gobo, sa pestuje hlavne v Japonsku ako koreňová zelenina – používajú sa čerstvé mladé korene, ktoré sa po olúpaní jedia surové, ale často sa aj varia. Môžu sa sušiť – namočia sa do vody, tá sa dva krát vymení a potom sa koren vyberie a usuší.

     Lýcium

Lycium barbarum, syn. L. vulgare, L. halimifolium, kustovnice cizí, čínske lýcium, Tibetan Goji berry. Krík dorastajúci do výšky 1 – 6 metrov, využívaný na živé ploty a spevňovanie piesočného podložia, ktorý sa dobre množí vegetatívne odrezkami alebo aj nie prezretými semenami, občas splanieva. Uvažuje sa o ňom ako o perspektívnom zdroji potravy, ale v niektorých krajinách je považovaný pre svoju agresivitu v raste aj za škodlivú rastlinu. Tisíce rokov sa podobne ako sladké drievko používa ako tonikum na zlepšenie zdravia. Zlepšuje zrak, znižuje rast a výskyt rakoviny a hladinu cukru v krvi. Pripravuje sa odvar z listov a plodov ako tonikum, resp. listy sa používajú ako náhrada čaju. Na liečivé účinky sa využíva aj kôra koreňov, ktorá sa zberá v zime. Mladé výhonky  sa varia /stačí len 3 – 4 minúty/ a jedia ako zelenina, používajú sa na ochutenie jedál. Zrelé plody sa jedia surové alebo varené, ak ich sušíme, odporúča sa nedotýkať sa ich rukami, lebo ľahko stmavnú.  V jednom zdroji sa ale uvádza lýcium ako možná toxická rastlina, ktorá môže spôsobiť aj rozšírenie zreničiek,začervenanie,rečnivosť a uvádzajú sa aj halucinácie a možnosť poruchy vedomia...

     Lyžičník lekársky

Vňať sa používa na jarný šalát.

     Ľan úžitkový

Linum usitatissimum, len užitkový, len setý. Na konzumáciu sa používa celé semeno – môže sa opražiť na suchej panvici so soľou, až začnú semienka praskať. Pomer soli a semienok je 1 : 8 – 24 dielov. Môžeme uchovať v chladničke, maximálne 10 dní. Drvené semená sa neodporúča užívať vo väčšom množstve ako 2 – 3 polievkové lyžice denne pre obsah látok, z ktorých sa pri trávení uvoľňuje kyanovodík - vraj zo 100 gramov drvených semien  sa môže uvoľniť až 150 mg kyanovodíka. Pre súčasný obsah cenných a liečivých látok sa drvenými semenami do uvedeného množstva môže posýpať zelenina, môžu sa pridávať do čerstvo vylisovaných štiav a džúsov alebo piecť v chlebe  alebo dolkách. Semená namočené do vody  vytvárajú veľké množstvo slizu a majú preháňavý a hojivý účinok, v dávke 2 polievkové lyžice majú účinok mierneho, šetrného preháňadla, zmierňujú bolesť, pôsobia i proti kašľu a chrapotu. Z 1 – 2 lyžíc semien sa robí aj maceračný odvar alebo čaj, prípadne 1 – 6 lyžičiek celých semien v mlieku / ale aj vo vode, v ovocnej šťave alebo s kompótom/ sa podáva 2 krát denne.

     Ľubovník bodkovaný

Hypericum perforatum, třezalka tečkovaná. Listy sa používajú ako šalátové doplnky.

     Mahalebka

Cerasus mahaleb, čerešňa mahalebková. Turecká višňa. Jadrá sa používajú na ochutenie chleba a pečiva.

     Machovka peruánska

Physalis peruviana. Jedlé sú len plody, surové, zavárané, kandizované v cukre. Je to vraj jediná zelenina obsahujúca pektín. Rastlina je citlivá na teploty okolo bodu mrazu.

     Majorán záhradný

Majorana hortensis, majoránka zahradní. Má jemnejšiu chuť ako oregáno a sviežu, výraznú vôňu. Mladé lístky zberané pred kvitnutím a počas kvitnutia sa pridávajú do zeleninových a iných šalátov /hodí sa k väčšine druhov zeleniny/, polievok /hlavne do hustých zapražených zeleninových polievok/, k dusenému mäsu, hydine /pri úprave mäsa ochucujeme až na konci varenia/, pri príprave rýb, zveriny, hovädziny, do jaterníc, paštét, salám, fašírok, zemiakových, vaječných  a  zeleninových jedál, na pizzu, na ochutenie octu, oleja, prívarkov, plniek, polievok, omáčok, údenín, dusených pokrmov, do cestovín, k syru. Zvýrazňuje  chuť rajčiakov, tekvičiek, zemiakov a papriky. Posýpame ním pečené mäso. Používa sa aj do omeliet a syrových jedál. Vhodná kombinácia je s čili a cesnakom, prípadne s cibuľou. Na sušenie sa zbiera tesne pred kvetom, dobre sa suší.

     Maka

Lepidium meyenii, žerucha peruánska, řeřicha peruánska, maca. Repovitá buľva rastliny sa varí a pečie, alebo suší. Z čerstvej alebo sušenej sa pripravujú najrôznejšie kaše, šťavy, koktaily, džemy. Mladé listy štipľavej chuti sa spracovávajú na šaláty.

     Mandarínky – kôra

Sušená kôra z mandarínok sa pridáva suchá do jedál, ktoré sa budú pomaly a dlho variť, na iné účely sa nechá najprv nabobtnať v teplej vode.

     Mandľa obyčajná

Amygdalus communis, mandloň obecná. Používajú sa semená. Blanšírovaním ich zbavíme šupky – zalejeme ich vriacou vodou tak, aby boli zakryté, necháme 1 – 2 minúty spariť a potom vodu zlejeme a medzi prstami alebo v utierke šupky odstránime. Opražené mandle majú výraznejšiu chuť ako mandle surové. Rozložíme ich na plech a pražíme asi 10 min. v trúbe vyhriatej na 180 st. Celzia  až sa sfarbia do zlatista. Mletie mandlí si uľahčíme, keď k nim pridáme trochu cukru.

     Mangold

Beta vulgaris, subsp. vulgaris convar. vulgaris, Beta vulgaris var.cicla, repa zeleninová, listová cvikla. Príbuzný cukrovej repy. Jedna z najkvalitnejších zelenín, existuje biely, čierny, červený kultivar ako  aj zmiešané kultivary. Nenáročný, ak chceme, môžeme ho na zimu presadiť do svetlého priestoru kde pokračuje v raste, prípadne zakryť záhon. Listy sa používajú čerstvé, ako špenát /je jemnejší, aj je vhodnejší pre tehotné a dojčiace ženy/, dužinaté stonky sa pripravujú ako špargľa. Biele rapíky a rebrá listov majú sladkú orieškovú chuť, pred tepelnou úpravou  z nich môžeme olúpať tuhšiu vrchnú vrstvu. Používajú sa aj do náplní a nádievok,  plnené listy sa aj dusia prípadne zapekajú. Exisktuje aj červenofialový alebo rebarborový mangold a špenátový mangold so žltavými rapíkmi, ktorý sa chuťou podobá špenátu.

     Marolist väčší

Balsamita major. Má veľmi intenzívnu vôňu, aromatickú, s chuťou mentolu. Dávka pri príprave jedla pre štvorčlennú rodinu je na špic noža čerstvého /pokrájaného/ alebo sušeného listu. Dáva sa do polievok /napr. mrkvovej/, plniek /napr. hydinových/, na tučné mäsá, ako je napríklad jahňacie, najmä pri pečení, k zverine, do ovocných koláčov. Sušený list sa pridáva namiesto bobkového listu do kvasenej kapusty – dodáva jej výraznú chuť, kapusta nenadúva,  zvyšuje aj jej liečivé vlastnosti. S roztopeným maslom sa pridáva k hrášku alebo k novým zemiakom. Marolist sa dáva aj do skríň medzi bielizeň a odevy.

     Materina dúška, dúška materina,tymián

Thymus serpyllus, mateřídouška obecná, tymián. Univerzálne korenie. Povzbudzuje chuť do jedenia a uľahčuje trávenie mastných jedál. Kvitnúca vňať čerstvá alebo sušená v malom množstve sa dáva ako aromatické korenie do šalátov, pomazánok, pečených nákypov,  smažených, dusených a pečených jedál z mäsa aj zeleniny, pokrmov z jedneho hrnca, do strukovinových polievok /hrachovej, fazuľovej prípadne spolu s petržlenom/, do kapustovej polievky, na ochutenie marinád, plniek, môže sa pridávať na ochutenie aj do džemov, ovocných šalátov. Hodí sa k mäsu, mäkkýšom , hydine, rybám, hydine, zverine. Pridáva sa i do bylinkového masla, ochucuje sa ním syr, užíva sa pri mliečnom kvasení, nasoľovaní a nakladaní do octa napríklad uhoriek, húb a olív. Niekedy sa spolu s bobkovým listom pridáva do kvasenej kapusty, aby nenadúvala. Pridáva sa aj do čajov, slúži aj na ochutenie medu. Keď je tymián čerstvý, má veľmi ostrú chuť i vôňu, preto ho treba používať veľmi opatrne. Tymián citrónový sa  obzvlášť hodí k rybám a hydine. Tymián  sa spolu s petržlenovou vňaťou a bobkovým listom, prípadne s cesnakom, používa ako bouquet garni. Je aj súčasťou rôznych likérov, napríklad chartreuse.

     Mäta pieporná

Mentha piperita, máta peprná. Čerstvú aj sušenú vňať používame do čajovín, ako korenie do syrov, šalátov, aromatických nápojov, do koláčov, pečiva. Čerstvé aj sušené listy sa dávajú aj do sladkých krémov, múčnikov, ovocných a zeleninových šalátov, do omáčok k mäsu, dochucujeme nimi polievky a plnky, používa sa  na korenenie mäsa, hydiny. Kandizované lístky sa používajú na zdobenie múčnikov. Z mäty sa pripravuje mätová omáčka, sirupy,  rastlinný ocot.  Dáva sa i na nové zemiaky, do nátierok z cesnaku a žervé i do jogurtového dressingu či nápoja. Mäta sa hodí aj do čokoládových tort, sýtych múčnikov a spolu s hrozienkami a čiernymi ríbezľami do koláčov. Je výborná ako prídavok k ananásu. Pridáva sa aj k tabaku na fajčenie. Môžu sa použiť aj iné druhy mäty.

     Medovka lekárska

Melissa officinalis, meduňka lékařská. Lista sa zberajú najlepšie pred kvitnutím na jar, pridávajú sa do hotových jedál -  šaláty, majonézy, bylinné omáčky, polievky, jogurty, hydina, ryby, bravčové mäso, varená ryža, /biele/ omáčky, prílohy k hlavnému jedlu. Ochucujeme ňou bešamelovú omáčku ak ju podávame k rybám, môžeme ňou posypať kurča pred pečením. Vhodnejšie je použiť čerstvé listy. Z listov aj z vňate sa robí výborný čaj /od čaju medovky je srdce šťastné a veselé/, používa sa aj ako náhrada citrónu pri príprave šalátov, omáčok, ovocných polievok, mliečnych jedál a nápojov, hubových jedál, varenej ryže. Pridáva sa do majonéz, kapusty, nakladaných haringov, do vaječného krému, do vína, bylinných octov.  Vhodná je aj do koreninových zmesí na šaláty, majonézy, grilované jedlá, hydinu a pod. Medovku pridávame obvykle až po tepelnej úprave, lebo varením stráca chuť a vôňu. Sušenou medovkou ako prídavkom dodávame indickému čaju citrónovú arómu. Čerstvo pokrájané listy dodávajú citrónovú arómu kyslej kapuste, majonéze, omáčkam a plnkám ako aj ovocným šalátom a vaječným krémom. Medovku môžeme konzervovať zmrazenú v kockách ľadu, ktoré pridávame do nápojov.

     Monarda dvojdomá

Monarda didyma, monarda dvojmocná, zavinutka podvojná. Kvety sa používajú na ochutenie a ozdobenie šalátov. Listy zberané pred rozkvitnutím sa pridávajú do šalátov, omáčok k mäsu, pripravuje sa z nich čaj /náhrada pravého čaju/, pridávajú sa do džemov, rôsolov. Je to trvalka až 100 cm vysoká, pestuje sa aj v záhradkách.

     Mrkva obyčajná

Daucus carota, mrkev obecná. Koreň a vnútorné listy sa používajú podobne ako záhradná mrkva, je vhodná v kombinácii s cibuľou.

 

     Mrlík dobrý

Chenopodium bonus – henricus, merlík všedobr. Mladé listy sa používajú na šalát, špenát / ktorý je i lepší ako normálny špenát/, do polievok, plniek, prívarkov, kaší, fašíriek, uvarené mladé výhonky alebo /po uvarení olúpané/ stonky nahrádzali špargľu. Používajú sa aj no dochutenie koláčov. Ako šalát je možné mrlík jesť aj každý deň, aj vo forme polievky, omáčky, do chleba. Ak chceme použiť mrlík ako súčasť varených jedál, je vhodné najprv bylinu zmraziť. Kvetmi ochutíme maslo.  Semená pomelieme /mrlík biely/ a pridávame do ovsenej kaše. Celá rastlina sa používa na kŕmenie hydiny. Využiť môžeme aj iné druhy, ale určite nie mrlík hybridný, Chenopodium hybridum, ktorý nepríjemné páchne.

     Mrlík voňavý

Chenopodium  ambrosioides, merlík vonný. Pôvodom z Brazílie a Mexika. Je stimulans, antiastmatikum, účinkuje aj proti črevným parazitom. Používa sa ako náhrada za čínsky alebo ruský čaj, má aj prezývku jezuitský čaj. Ako korenina sa používa kvitnúca vňať, kvet, list. Vňať je ale vo väčších dávkach jedovatá, pri predávkovaní dochádza k nekľudu, nevoľnosti, závratom, celkovej slabosti, kŕčom, poruchám sluchu, ochrnutiu a ochrnutiu dýchacieho centra!. Kvitnúcu vňať treba sušiť v tieni pri teplote do 35 stupňov Celzia, schne pomaly a ľahko navlhne.

     Murája

Muráje, listy ázijskej rastliny príbuznej citrónovníku, nazývajú sa aj listy kari, dodávajú typickú chuť kari pokrmom. Čerstvé aj sušené sa používajú podobne ako bobkový list, a pred servírovaním sa z pokrmu odstránia.

     Muškát

Pelargonium, pelargónia, pelargonie. Kvety sa pridávajú do šalátov, listy prípadne zápar z listov ako prísada do omáčok, želatíny, vaječného krému, zmrzlín, masla, džemov, cukru, sirupov, vínneho octu. Listami rozličných druhov pelargónií ochucujeme čaje a nápoje, koláče, vaječné krémy, pečeňovú paštétu, ovocie a sorbety. Oplatí sa nimi experimentovať pri dochucovaní slaných jedál.  Zápar z listov sa používa ako čaj, prípadne sa muškát dáva do vína.

     Muškátový orech a muškátový kvet /macis/

 Zo stromu Myristicum fragrans, muškátovník vonný. Používa sa ako korenie do polievok, omáčok, zeleninových jedál, ovocných koláčov, múčnikov, cestovín, jedál z rýb, mletého mäsa, pri príprave údenín. Pridáva sa aj do vína a piva, je súčasťou likérov, čokolád, mlieka a pod. Macis je aromatickejší, využitie má podobné ako muškátový orech,  je vhodný do koláčov, omáčok, polievok, k hydine, rybám.

     Myrta obyčajná

Myrtus communis. Mladé vetvičky sa pridávajú do pekáča desať minút pred dopečením bravčového alebo jahňacieho mäsa. Kvety po odstránení zelenej časti sa dávajú do ovocného kompótu. Pomleté kvetné púčiky majú štipľavú chuť. Listy sa pridávajú do plnky z bravčového mäsa. Bobule  po roztlčení majú štipľavú borievkovú vôňu.

     Myší chvost obyčajný

Achilea millefolium, řebríček obecný. Mladé listy sa  v malom množstve pridávajú do pomazánok /tvarohových a syrových/ /chutí ako potočnica /řeřišnice//, v obmedzenom množstve sa po sparení a vyliatí vody pridávajú do šalátov, polievok, zeleninových pokrmov, omáčok, jarných bylinkových polievok a šalátov. Pri varení je vhodná  kombinácia so skorocelom. Mladé listy sa používajú aj na ozdobenie jedál.

     Nátržník husí

Potentilla anserina, syn. Potentilla argentina, mochna husí. Ľudovo husia nôžka, husičky, husie kvietko, husie mydlo, kačičky, mochna lesklá, námožníček, návesníček, strieborník. Poznávací znak voči ostatným nátržníkom je rub listov – je striebristý. Mladá vňať sa používa ako zelenina, čerstvé listy sú výbornou zeleninou do polievky, do polievky sa pridávajú aj pred jej podávaním ako korenie, aj k samostatnej úprave, do šalátov, do pomazánok, do prívarkov, na dusenie. Zo sušených listov sa pripravuje čaj. Korene sa v malom  množstve môžu konzumovať surové, lepšie sú ale podusené. Do nákypov sa dávajú osmažené listy a korene.

     Nechtík lekársky

Calendula officinalis, měsíček zahradní. Okvetie sa používa na ozdobenie a  spestrenie šalátov, ale aj na prifarbovanie syra, masla – prípadne len farba z neho, alebo olej. Kvety sa pridávajú aj do ryže, mäkkých syrov, omeliet, koláčov, sladkého pečiva. Čerstvé listy sa dávajú do šalátov.

     Nové korenie

Pimenta officinalis, pimentovník lekársky. Nazýva sa aj anglické korenie, allspice, toute-épice, jamajské korenie.  Zvýrazňuje chuť väčšiny korenín, dáva sa do nálevov na nakladanie zeleniny, ovocia, marinád, šunky, jedál zo zeleniny, do omáčok,  polievok, k ryži, do koláčov, pečiva.  Využíva sa aj v likérnictve, napríklad pri výrobe likéra Chartreuse. Korenie melieme až pred použitím.

     Obilniny

Surové je vhodné rozomlieť, prípadne predtým namočiť minimálne 24 prípadne  až 36 hodín na zmäkčenie v studenej miestnosti, pričom treba vodu 3 – 4 x meniť za miešania obilia.

     Ohnica poľná

Raphanus raphanistrum, ohnice polní. Čerstvé nasekané listy sa pridávajú pred podávaním do polievok, šalátov, pomazánok. Nastrúhaný alebo rozmixovaný koreň sa používa ako chren.

     Okrúhlica

Brassica rapa subsp. rapa. Používa sa podobne ako kvaka. Okrúhlica nie je príliš náročná, znesie aj polotieň aj mrazíky a môžeme ju pestovať aj ako medziplodinu, má kratšiu vegetačnú dobu.

     Olej rastlinný

 Odporúča sa na prečistenie podávať 4 – 5 x denne 2  lyžice, najvhodnejší je lisovaný za studena.

     Oman pravý

Inula helenium, oman pravý. Surový alebo varený koreň sa používa ako zelenina, narezaný na plátky môžeme aj kandizovať. Používa sa aj na ochutenie liehovín.

     Orech vlašský

Juglans regia, ořešák královský. Ak orechy vylúpeme, skladujeme ich len v dobre uzavretej nádobe na chladnom mieste a krátko, lebo rýchle žltnú. Orechy sa dobre uplatnia v omáčkach na cestoviny, ovocných koláčoch a iných cukrovinkách, v sušienkach, šalátoch. Z orechov sa lisuje aj olej, ktorý používame hlavne do šalátových zálievok.

     Oregano

Origanum vulgare, pamajorán obyčajný, dobromysl obecná. Oregano je trochu silnejšie ako majorán  a  preto sa používa v primerane menšom množstve.  Talianska odroda sa nazýva oregano, grécka rigani, pričom oregano je menej výrazné ako rigani, ale prenikavejšie ako francúzska majoránka. Pridáva sa do jedla na začiatku tepelnej úpravy. Použitie je podobné ako použitie majoránu – viď tam.

     Ostropes obyčajný

Onopordon acanthium, ostropes trubil. Až dva metre vysoká rastlina. Listy sa používajú na osvieženie chuti mlieka. Kvetné lôžka sa pripravujú podobne ako artičoky, pričom kvetné lupienky odstránime a dužinaté kvetné lôžka varíme do zmäknutia.  Stonky umyté a olúpané konzumujeme surové s octom alebo olejom, prípadne ich podusíme ako špargľu. Čerstvé korene s mladými výhonkami sa  pripravujú ako zelenina.

     Ostružina malina, malina

 Rubus idaeus, maliník obecný. Mladé listy sa používajú ako zelenina, na špenát, nasekané do pomazánok, do polievok – treba ich pridať až po uvarení polievky. Fermentované listy, podobne ako jahodové, sa používajú na čaj. Pri fermentácii lístie necháme uvädnúť, rozváľame ho valčekom alebo ho pokrájame, pokropíme vodou, zabalíme do čistého plátna a necháme 2 – 3 dni v teplej miestnosti. Lístie začne kvasiť a hlavne ostružinové lístie uvoľňuje aj príjemnú vôňu ruží. Potom sa fermentované lístie prudko usuší a uloží v plechových škatuliach.

     Pakost lúčny

Geranium pratense, kakost luční. Kvety sa pridávajú do šalátov ako ozdoba, prípadne sa môžu použiť aj kvety iných druhov pakostu.

     Palina dračia

Artemisia dracunculus, pelyněk dračí, estragón, ale aj palina obyčajná, Artemisia vulgaris, pelyněk černobýl. Viď aj estragón. Palina patrí medzi tzv. pravé horčiny. Používajú sa mladé čerstvé listy alebo kvitnúce vrcholky v malých dávkach , pridávajú sa k zeleninovým a strukovinovým polievkam, do omáčok, šalátov, uhoriek, na ryby,  pridávajú sa k mäsu, pri pečení hydiny sa vkladajú dovnútra, pridávajú sa aj do hydinových plniek. Používa sa aj na prípravu octu, octových zmesí, vinných a holandských omáčok. Pokrájané listy sa dávajú do majonéz, avokádových plniek, pri príprave rýb, do šalátových zálievok, do polievok, pri úprave zemiakov, do omeliet, bylinného masla, zeleninovej zmesi, na ochutenie mäsa, rebierok, grilovaných rýb, do nálevu pri zaváraní, marinád, horčice, pri grilovaní mäsa. V literatúre sa uvádza aj údaj, že listy paliny dračej je najvhodnejšie zberať koncom leta, ale môžu sa zberať v podstate kedykoľvek. Odporúča sa pridávať do jedál až pred dokončením, využíva sa aj na zdobenie. Palinu nesmú užívať tehotné ženy.

     Pamajorán obyčajný

Viď oregáno a majorán.

     Pandan voňavý

Pandanus odorifer, kewra, pandán. Čerstvé alebo sušené listy sa používajú na ochutenie ryže, slaných aj sladkých jedál, do jedál z mäsa a hydiny. Pred pridaním do jedla môžeme listy čiastočne roztrhať alebo nakrájať a potom ich zviazať a tak vložiť do jedla – ľahšie sa tak uvoľní ich chuť. Čerstvé listy môžeme konzervovať aj mrazením.

     Paprika ročná

Capsicum annuum, paprika roční, prípadne ako korenie sa používa sušená červená paprika Capsicum tetragonum. Capsicum frutescens, paprika  kríčkovitá, paprika křovitá, poskytuje plody označované ako čili /chilli/ alebo cayenské korenie. Pestuje sa aj Capsicum minimum. Sladká paprika sa využíva mnohostranne. Môže sa dusiť, piecť, pridávať do mäsitých jedál, omáčok, tvarohov, syrov, údenín. Nezrelé plody sa používajú čerstrvé alebo sa nakladajú do octu prípadne sa môžu konzervovať mliečnym kvasením. Sušené plody sa používajú celé alebo sa melú, používajú sa ako korenie buď samostatne alebo v rôznych zmesiach. Využívajú sa pri príprave gulášov, bešamelových a smotanových omáčok, jedál z mäsa a pridávajú sa k smotanovým syrom. Čili papričky pred použítím necháme nabobtnať v horúcej vode a potom ich osušíme. Pre zmiernenie ostrosti môžeme pred namočením odstrániť semená. Čili papričky sa tiež nakladajú do slaného alebo kyslého nálevu. Používajú sa na ochutenie dusených jedál, omáčok, na pizzu a do šalátov.

     Papriko – paradajka

Sechium edule. Popínavý kríženec, plody sú malé papriky.

     Pastierska kapsička obyčajná

Capsella bursa – pastoris, kokoška pastuší tobolka. Mladé rastliny a čerstvé listy v malom množstve sa pridávajú do omáčky, ,polievky k šalátu, využívajú sa ako zelenina. Zrelé semená sa využívajú na vyvarenie tuku. Uvádza sa že predávkovanie môže mať za následok otravu s ochrnutím centrálneho nervového systému!

 

 

     Paštrnák  ev. pastrnák siaty

Pastinaca sativa subsp. sativa, pastinák setý. Rastlina je odolná voči mrazu, je vhodné ju vyberať až po mrazoch lebo má lepšiu chuť prípadne ju môžeme vyberať až do konca marca. Ak má uprostred tuhé jadro tak ho odstránime. Čerstvá šťavy zvyšuje citlivosť kože na svetlo. Ako korenina sa odporúča koreň používať až po vyvarení v slanej vode. Sušené korene sa niekedy mleli a z múky sa piekol chlieb. Korene nahradia petržlen a zeler /je príbuzný petržlenu/ a používajú sa surové aj varené, smažené, strúhané, mixované, pasírované, pridávajú sa hlavne do dusených pokrmov, do varenej kapusty, polievok, pod mäso, do nakladaných a surových šalátov a zmesí, dusia sa aj vyprážajú. Listy sa pridávajú do polievok, šalátov, na zemiaky, ryžu, používajú sa aj na zdobenie. 

     Pažítka

Allium schoenoprasum. Čerstvo pokrájaná pažítka priam zázračne zlepší chuť mnohých jedál. Sypeme ju do polievok, šalátov, na kurčatá, zemiaky, dusenú zeleninu a na jedlá z vajec. Maslom s pokrájanou pažítkou ozdobujeme mäso pečené na grile a ryby. Pažítkou môžeme nahradiť surovú cibuľu v hamburgeroch, ak chceme, aby mali jemnejšiu chuť. Ochucujeme ňou maslo, smotanové syry žervé i jogurtové omáčky a dávame ju na opekané zemiaky, do pást z plnotučného syra. Pažítka dobre znáša mrazenie, sušením výrazne stráca na chuti aj farbe. Pažítku sa odporúča pridávať do varených jedál až ku koncu prípravy – varenia, krájame alebo striháme ju až tesne pred použitím a takisto pri ozdobovaní pažítkou posýpame jednotlivé porcie až pri podávaní.

     Pažítka čínska

Allium odorum, syn. Allium tuberosum, pažitka čínská. Používa sa ako prísada do čerstvých šalátov a k príprave nejrôznejších pokrmov. Pridáva sa do polievok, tvarohových alebo mäsových pomazánok, fašírok a mletých mias, na varené zemiaky a podobne – ako klasická pažítka. Existuje aj hybrid cesnaku a pažítky – nin-niku, konzumujú sa hlavne listy.

     Petržlen záhradný

Petroselinum hortense, petržel zahradní. Petržlenová vňať sa dáva do diétnych jedál vždy až tesne pred koncom varenia. Listy sa používajú čerstvé, sušené aj mrazené, dávajú sa do šalátov, na obložené misy ako ozdoba, do nátierok, k syrom, do jedál z vajec, rýb, polievok, majonéz, omáčok, na varené zemiaky, do sendvičov. K rybám podávame krátko opraženú nepokrájanú vňať. Korene – malé množstvo postrúhaných koreňov sa pridáva do šalátov, čerstvé alebo sušené korene sa dávajú do polievok alebo k dusenému mäsu. Petržlen spolu s bobkovým listom a tymiánom tvorí francúzsku zmes bouquet garni /zväzok byliniek, ktorý zvýrazňuje chuť a vôňu varených jedál – napríklad polievok, omáčok,dusených jedál/, petržlen sa pridáva aj do iných bylinkových zmesí. Petržlenové stonky sú aromatickejšie ako lístky. Pri konzumácii koreňa treba byť opatrný, lebo množstvo asi 250 gramov môže zapríčiniť vážne zdravotné problémy. Petržlen v pohári s vodou vydrží čerstvý asi týždeň, môžeme ho aj zabaliť do papierových obrúskov a uložiť do chladničky.

Neapolský alebo taliansky petržlen sa pestuje pre stonky podobné zelerovým.

     Pľúcnik lekársky

Pulmonaria officinalis, plicník lékařský. Mladé listy sa používajú ako zelenina, súčasť šalátov, nasekaný sa pridáva do polievok. Ako zelenina sa používa spolu s malinou, ostružinou, jahodou.

     Pľuzgierka islandská

Cetraria islandica, Pukléřka islandská. Obsahuje výživný škrob lichenín. Používa sa aj ako potrava pre ľudí a zvieratá, pripravuje  sa z nej aj múka.

     Podbeľ liečivý

Tussilago farfara, podběl obecný. Z listov sa pripravuje kyslá polievka, jedlé sú aj korene /môžu sa zbierať len v krajinách, kde podbeľ nie je chránený/. Mladé listy, koreňové pupene, kvetné stonky, lístky sa konzumujú samostatne alebo s hviezdicou – ptačincem / žabincem do dusenej zeleniny, do polievok, podobne ako kapustné závitky z listov ryžou, pripravuje sa z nich polievka, šalát, špenát, podusené sa pripravujú ako kapusta, ako zelenina. Koreňové pupene a kvetné stonky sa pripravujú ako špargľa. Pri dlhšom skladovaní podbeľa môžu vznikať zdraviu škodlivé látky.

     Pohánka

Fagopyrum sagittatum, pohanka obecná, hejduše, tatarka. Semená sa používajú ako diétna potravina. Čerstvé listy sa pripravujú ako špenát. Časté jedenie listov upravených ako špenát a asi aj pohánkovej kaše zvyšuje citlivosť pokožky na slnečné svetlo.

 

     Pór

Allium ampeloprasum. Letný pór má viac listov, zimný pór je mohutnejší, odolnejší voči mrazu a trvanlivý, je cenený celý – aj listy, ktoré obsahujú najviac vitamínov. Druhý rok sa vylamuje kvetný stvol, v zemi tvorí cibuľky ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu aj na nakladanie do octu. Surový pór sa používa na chlebíčky, do polievok, šalátov, aj dusený alebo zapekaný. Nemal by sa variť dlhšie ako 5   minút. Listy sa pridávajú surové do zeleninových jedál, nátierok, polievok, na posypanie príloh – zemiaky, ryža, na namastený chlieb.

     Portulaka zeleninová siata

Portulaca oleracea subsp. sativa, šrucha zelná setá. Na južnom Slovensku rastie aj vo voľnej prírode, rastie rýchlo. Listy sa používajú ako korenie do zeleninových pokrmov, jarných šalátov, smotanových polievok a jedál, majonéz, rybích šalátov, bylinkového masla, vaječných šalátov a podobne. Mladé  dužinaté listy používame do polievok, na miešaný šalát, pripravujú sa dusené, ako hlávková kapusta. Dužnaté listy a stonky nakladáme do octu, obvykle ich konzumujeme varené. Portulaka tlmí pohlavný pud. 

     Potočnica lekárska

Nasturtium officinale, Rorippa nasturtium – aquaticum, potočnice lékařská, řeřišnice luční. Používa sa aj potočnica drobnolistá, Nasturtium microphyllum /táto znesie aj mráz pod 15 st. Celzia/. Chuťou pripomína reďkovku, obsahuje veľa vitamínu C. Čerstvá vňať sa používa ako šalát, aj listy, pridáva sa do bylinkového masla, na obložené chlebíčky, celá mladá vňať, aj kvitnúca, sa používa surová na ozdobenie jedál, do šalátov, pomazánok, na chlieb, do hotových polievok, pokrmov z jedneho hrnca, vaječných pokrmov, do bielych omáčok, ryže, zemiakovej kaše, do zeleniny varenej v pare, upravuje sa ako zelenina. Môže sa používať aj sušená vňať. Nakladá sa aj do soli proti skorbutu, nasekaná má využitie ako pažítka. Vylisovaná šťava sa používa ako korenie do polievky, alebo sa kombinuje s hlávkovým šalátom alebo endíviou. Semená sa  používajú podobne ako semená horčice. Existujú aj vyšľachtené formy. V nadmernom množstve môže dráždiť obličky, hlavne v tehotenstve by sa mala používať len ako korenina. Tinktúra pripravovaná z čerstvej potočnice je výborná na znižovanie hladiny cukru u diabetikov.

 

     Potočník sladký

Sium  sisarum, sevlák cukrový. Mrkvovitá zelenina ktorá pochádza z Číny. Mladé výhonky zľahka podusíme alebo osmažíme, koreň sa po jemnom očistení pripravuje ako hadí mor,  varí sa alebo sa dusí a podáva s maslom, korením alebo  s bielou omáčkou. Pripravuje sa z neho pyré, ktoré sa podáva s maslom a muškátovým orieškom. Pridáva sa do nových zemiakov. Nakrájaný potočník sa dáva aj do mäsových guličiek a nových zemiakov. Celé korene sa dávajú k duseným jedlám, zeleninovým pokrmom, čínskym vyprážaným jedlám. V náleve  je vhodný do šalátov a na studené misy.

     Pŕhľava dvojdomá

Urtica dioica, kopřiva dvoudomá a  pŕhľava malá, Urtica urens. Žihľava. Tonizuje, vhodná pri mimoriadnej psychickej záťaži, aj pre deti je vhodná, pri problémoch s prostatou. Používa sa celá – listy vňať i korene, ako korenina aj ako zelenina. Vhodná je najmä preventívne a ako liečebný prostriedok pri stavoch, ktoré kladú mimoriadne nároky na fyziologické zaťaženie organizmu akéhokoľvek druhu. Zberá sa v rukaviciach, mladá vňať, listy. Pálivosť rastliny mizne sušením ale aj zahriatím na 60 stupňov Celzia, sparením listov alebo obarením vriacou vodou.. Pálivé chĺpky sa polámu aj požmolením v bavlnenej tkanine a potom sa môže konzumovať aj surová, surová by sa nemala používať často. Z posekaných listov pŕhľavy sa varí prívarok ktorý má oveľa výhodnejšie vlastnosti ako špenát, a vo výživovej hodnote nezaostáva ani za strukovinami. Pridáva sa do omeliet, jarných bylinkových polievok, zeleninových aj zemiakových polievok, prívarkov, jarných bylinkových a iných šalátov, plniek, pomazánok, zeleninových jedál. Používa sa samostatná alebo v zmesi s rozličnou listovou zeleninou na prípravu polievok, omeliet, knedlíčkov, nákypov, zeleninových placiek, fašírok, šalátov. Pripravuje sa ako špenát samostatne alebo sa pridáva do špenátu v tretinovom objeme.  Čerstvé alebo sušené listy a súkvetia  môžeme využiť ako korenie a prídavok do pokrmov a polievok a ako čajovinu. Žihľavovú šťavu môžeme riediť vodou a pridávame ju do omáčok, polievok a ďalších jedál.

     Prvosienka jarná

Primula veris, prvosenka jarní, petrklíč. Kvety sa používajú na prípravu džemu, kompótov, vína a pri zaváraní. Surová sa pridáva do šalátov, listy sú súčasťou šalátov a mäsových plniek. Pripravujeme ju ako zeleninu. Listy aj kvety sa môžu používať aj sušené. Listy prvosienky bezbyľovej, Primula vulgaris, sa používajú ako zelenina. Prvosienka pri predávkovaní môže ale spôsobiť nevoľnosť, zvracanie, niekedy i hnačku.

     Pupalka dvojročná

Oenothera biennis, rapontika. Voľne rastúca nenáročná rastlina  vyskytujúca sa na slnečných miestach s piesočnatou pôdou a na brehoch riek. Jedia sa korene, ľahko prezimujú prípadne ich môžeme uložiť do piesku. Druhý rok sa používajú listy a semená. Chutný koreň /chutí ako paštrnák/ sa používa na šaláty, ako zeler alebo čierny koreň, nakladá sa.  Listy a stonky sa varia, je to obľúbené jedlo Indiánov. Cenný je pupalkový olej zo semien alebo semená pupalky – používajú sa na regeneračnú kúru a to počas 4 – 5 mesiacov 1 kávová lyžička rozomletých semien denne prípadne olej. Výnimočne môže spôsobiť mierne bolesti hlavy a nevoľnosť, je vhodné semená alebo olej užívať počas jedenia.

     Púpava lekárska

Taraxacum officinale, smetanka lékařská, pampeliška. Listy sa používajú na jarný šalát bez octu, samostatne alebo v zmesi, najlepšie s jogurtom, prípadne sa používajú vybielené listy - ktoré vyženú z koreňov rastlín chránených proti svetlu na jar. Listy sa používajú aj ako korenie do hotových polievok, omáčok, pomazánok, zeleninových jedál, pripravujú sa ako špenát. Ako špenát sa pripravujú skôr staršie listy, na zníženie horkosti  je vhodné namočiť ich na 20 – 30 minút do osolenej vody. Korene sa pridávajú do polievok, zeleniny, šalátov, usušené a upražené korene sa používajú ako náhrada kávy. Korene vyberáme na jeseň , môžeme ich uchovať vo vlhkom piesku, používajú sa nakrájané na drobno alebo ako koreňová zelenina. Pri vhodnom uskladnení nám z nich koncom zimy vyženú jemné biele výhonky listov, ktoré majú príjemnú chuť. Mladé púčiky sa nakladajú do jablčného poctu ako kapary. Kvety sa jedia surové alebo sa sušené aj so sušenou pŕhľavou pridávajú rozdrvené miesto morských rias do takmer hotového vareného jedla. Z kvetov sa pripravuje chutný sirup prípadne tzv. púpavový med.  Celá mladá rastlina sa pripravuje s bešamelovou omáčkou, ako špargľa.  Púpava je vhodná na rýchlenie v zime. Nazbieranú púpavu môžeme uložiť v mikroténových vreckách do mrazničky.

 

 

     Puškvorec obyčajný

Acorus calamus, puškvorec obecný. Zberá sa podzemok, používa sa na prichutenie omáčok, na úpravu rýb, zeleniny. Puškvorec je známe tonikum, dávka by mala byť asi 1 – 1,5 gramu sušeného denne, pridáva sa aj do horkých likérov na povzbudenie chuti do jedla. Používa sa aj ako korenina, vhodná kombinácia je s muškátovým orieškom, vanilkou, škoricou, zázvorom.

     Pýr plazivý

Agropyrum repens, pýr plazivý. Používa sa vňať aj korene v malom množstve.

     Rakytník rešetliakovitý

Hippophae rhamnoides, rakytník řešetlákový. Plody zberáme tak, že nachýlime konáre a podložíme ich plachtou, plody odstrihávame aj s krátkymi stopkami aby padali na plachtu. Časť literatúry uvádza, že surové plody pre kyslú chuť a množstvo semien nie sú jedlé – ale v inej literatúre je rakytník uvádzaný ako rastlina, ktorá  sa pre chuť a vôňu plodov  nazýva aj „sibírsky ananás“. Plody sa jedia čerstvé, spracúvajú na šťavu, džúsy, marmeládu, džem a sirup, varí sa z nich čaj. Existujú aj šľachtené odrody, veľmi kvalitná je odroda Leikora.  Zo semien sa lisuje olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie rastlinné oleje využívané v potravinárstve, má významné regeneračné schopnosti. Liečivé a tonizujúce účinky majú plody, listy aj konáriky rakytníka.

     Rasca lúčna

Carum carvi, kmín kořenný. Čerstvo posekané listy sa dávajú do zemiakových a zeleninových jedál, k mäsu, do polievok, šalátov, na chlebové nátierky. Semená sa používajú ako korenie do chleba, koláčov, slaného pečiva, v dostatočnom množstve  pri príprave zemiakov, ochucuje sa nimi zelenina, pridávajú sa k mastnému mäsu, do klobás. Zo semien sa varí chutný čaj.

     Rasca rímska

Cuminum cyminum, kmín římský. Mleté semená sa používajú predovšetkým do zmesí korení. Využíva  sa pri príprave pikantných jedál, polievok a ryžových príloh, na korenenie salámov, pridáva sa do chleba, posýpa sa ním pečivo, ochucujú sa ním niektoré druhy syrov a využitie má aj pri výrobe žalúdočných bylinkových likérov. Používa sa aj ako tonikum.

 

 

     Rascovec obyčajný

Cuminum cyminum. Semená celé alebo mleté sa používajú pri príprave jahňacieho mäsa, omáčok, klobás, pridávajú sa k syrom, využívajú sa pri príprave likérov. Rascovec je súčasťou koreninových zmesí.

     Rebríček obyčajný

Achillea millefolium, řebříček obecný. Myší chvost. Mladé listy sa zberajú krátko po vyrašení a používajú  sa ako korenie, pridávajú sa do polievok a rôznych omáčok. Podobne čerstvá  i sušená vňať sa používa na korenenie jedál, čerstvá mladá vňať sa pridáva do šalátov, polievok. Myší chvost sa používa aj ako náhrada chmeľu pri varení piva. Nemal by sa používať dlhodobo a vo väčšom množstve, pri niekoľkotýždňovom užívaní je vhodná minimálne 15 dňová prestávka. Zo sušenej vňate sa pripravuje čaj. Myší chvost aj dezinfikuje rany a zastavuje krvácanie.

     Reďkev siata  čierna

Raphanus sativus subsp. niger, ředkev setá, odrůda černá. Zberáme koreň, čo najneskôr, je sa len surová – nemala by sa tepelne upravovať, lebo potom má nepríjemnú chuť. Používa sa do pikantných šalátov, k maslovému chlebu, posolená sa podáva k pivu. Koreň po olúpaní pokožky a nastrúhaní sa môže vylisovať – ak šťavu necháme niekoľko hodín stáť v chlade, stratí pálčivosť. Šťava sa využíva pri chronických  ochoreniach žlčníka, žalúdka a pri poruchách trávenie v dávke 100 – 150 mililitrov denne po častiach, chuť môžeme korigovať soľou a cukrom. Užíva sa len 4 – 5 dní, potom je potrebné vsunúť 2 – 3 dni pauzu. Dávky čerstvého koreňa sú 100 – 200 gramov denne. Rovnako cenný je koreň veľkej bielej odrody.

     Repík lekársky

Agrimonia eupatoria, řepík lékařský. Na jar sa zberajú mladé listy, používajú sa ako zelenina do polievok a príloh, neskôr sa zberá kvitnúca vňať na čaj.

     Réva vinná

Listy viniča sa plnia ryžou a korením, prípadne aj mäsom a zvitky sa  varia. Servírujeme ich teplé alebo studené, prípadne s olivovým olejom. Nakrájané sa používajú do šalátov a omáčok ako prídavok, účinkuje protizápalovo, podporuje krvný obeh, znižuje hladinu cholesterolu, má detoxikačný účinok a zlepšuje močenie. Vhodnejšie je používať listy červených odrôd viniča.

     Ríbezľa čierna

Ribes nigrum, meruzalka černá, rybíz černý. Listy a stopky listov sa používajú ako náhrada za čierny čínsky čaj. Listy sa využívajú aj pri konzervácii uhoriek, kapusty a podobne, používajú sa aj ako potravinový prídavok.

     Rimbaba obyčajná

Chrysanthemum parthenium, Pyrethrum parthenium, králik rimbaba. Horké listy sa v malých dávkach pridávajú do mastných  jedál. Sušené sa dávajú aj do vrecka proti moliam. Rimbaba starčekolistá – viď chryzantémovka vencovitá.

     Rohovník obyčajný

Cerataonia siliqua, rohovník obecný, bika ladní, svätojánsky chlieb, svatojánsky chléb. Až 20 centimetrov veľké tmavohnedé ploché struky so sladkou dužinou sa sušia na slnku. Je to lahôdka pre deti, v oblasti pôvodu – Stredozemné more – aj každodenný pokrm chudobných ľudí a domácich zvierat. Vyrába sa z neho múka pre diabetikov. Z čerstvých strukov sa niekedy listuje šťava, ktorá sa používa namiesto medu. Pomleté a upražené semená sa používajú ako káva. Tvrdé drobné rovnako veľké a ťažké semená sa pod názvom  karáty používali niekedy pri vážení zlata.

     Rozchodník veľký

Sedum telephium, rozchodník nachový. Listy môžu v šalátoch nahradiť portulaku. Rozchodník veľký má aj povesť najlepšej byliny na hojenie rán, je to 10 – 80 centimetrov vysoká rastlina zo svetlých lesov, krovín, rúbanísk, polí. Listy druhu Sedum rosea sa ojedinele používajú do šalátov.  Nepomýliť si s rozchodníkom prudkým, Sedum acre, ktorý pri predávkovaní  spôsobuje bolesti hlavy, pocity omámenia, nevoľnosť, zvracanie.

     Rozmarín lekársky

Rosmarinus officinalis, rozmarýn lékařský, rozmarýna. Listy čerstvé aj sušené celé,  podrvené alebo posekané sa používajú pri príprave jedál z jahňacieho, hydinového, bravčového a rybieho mäsa, pri príprave zveriny, na pizzu, do omáčok, polievok, šalátov, na cestoviny, k uvareným zemiakom, k nakladanej zelenine, do bylinkového masla, na ochutenie chlebového cesta a niektorých druhov slaného pečiva. Dáva sa aj do cestíčka na obaľovanie, karbonátkov, rôznych mletých mias. Pridáva sa k rebierkam, holubom, do klobás, paštét a plniek. Pri pečení chleba sa odporúča vložiť do rúry celú vetvičku rozmarínu – bude pekne voňať. Celý rozmarín dávame vylúhovať  aj do oleja alebo do octu. Rozmarín sa odporúča pridávať do jedla až ku koncu tepelnej úpravy, lebo dlhým varením sa jeho typická vôňa stráca.

     Ruta voňavá

Ruta graveolens, ev. Ruta graveolens subsp. hortensis, routa vonná. Listy v malom množstve aromatizuje syrové a tvarohové nátierky, vajcia a ryby. Rozmixované so slivkami a vínom používame na prípravu jemnej omáčky. Pre svoju ostrú chuť  sa ruta používa ako korenina do mäsa s nevýraznou chuťou ako sú kurence, ryby, králik. Pridáva sa do šalátov, omáčok, do bylinkového masla. Z odvaru semien ruty, ligurčeka a mäty sa pripravuje marináda k jarabici. Pre účinky proti nadúvaniu sa pridáva ako korenina do jedál zo  strukovín a kapusty, podobne ako saturejka. Používala sa aj pri údení mäsa. Tehotné ženy by sa jej mali vyhýbať.

     Ruža šípová

Rosa canina, růže šípová, šípek. Zberajú sa hlavne plody, z ktorých sa pripravuje polievka /aj zo sušených šípok/, marmeláda, džem, mušt, šťava, kompót, čaj.  Zberajú sa aj kvety, odstraňujú sa horké koncové časti voňavých lupienkov. Lupienky sa používajú sa pri príprave polievky, pridávame ich do šalátov, jablčných alebo čerešňových  koláčov, používajú sa ako aromatická prísada do ovocia, zaváranín, sirupov a aj z nich varíme sirup, džem, používajú sa pri príprave zmrzliny, lúhujeme ich v octe, nakladáme do medu. Úplne mladé listy a výhonky môžeme použiť na šalát.  Mladé púčiky sa nakladajú.

     Sasafras belavý

Sassafras albidum. Sušené mladé listy sa používajú na zahusťovanie polievok a dusených jedál, čerstvé mladé listy sa pridávajú do šalátov z listovej zeleniny. Kôra sa používa ako korenina.

     Saturejka horská

Satureja montana, aj saturejka záhradná, Satureja hortensis, saturejka zahradní. Listy a vňať sa zberajú pred kvitnutím rastliny. Má podobné použitie ako marolist, majú podobnú vôňu a chuť ako tymián. Listy saturejky sušíme alebo lúhujeme v octe alebo oleji. Saturejku pridávame do strukovín a kapusty aby nenadúvali. Čerstvá alebo sušená vňať sa používa ako náhrada čierneho korenia pri nakladaní zeleniny, do polievok, jedál zo strukovín, varených zeleninových šalátov a iných šalátov, do chrenovej omáčky, ku grilovaným rybám, k hydine, teľaciemu mäsu, králikovi, do bylinkového masla, majonézy, pri príprave bešamelu do jedál z fazule.  S petržlenovou vňaťou a pažítkou výborne poslúži pri pečení kačice. Nadrobno posekané čerstvé lístky pridávame do hotových polievok a omáčok. Používa sa do zmesí na výrobu salámov. Saturejka horská je trvalka, saturejka záhradná je ročná rastlina.

     Sedmokráska obyčajná

Bellis perennis, sedmikráska chudobka. Zberáme čerstvé ružice listov, mladé kvety, puky, mladé listy môžeme zberať po celý rok. Používa sa ako zelenina do polievky, ako šalát, upravená ako špenát samotná alebo s inou vhodnou zeleninou, nasekaná sa pridáva do pomazánok, do hotových polievok, zo sedmokrásky sa pripravujú aj omáčky, upravuje sa dusením, varením. Púčiky používame naložené do jablčného octu ako korenie na omáčky, alebo ako zálievku na šaláty, aj ako prílohu. Čerstvé alebo kandizované kvety sa používajú na zdobenie múčnikov, z kvetov sa pripravuje podobným spôsobom ako z púpavy sedmokráskový med. Z usušených kvetov pripravujeme čaj. Staršie listy sú horké. Sedmokráska sa používa aj na zastavenie krvácania z rán.

     Senovka grécka

Trigonella foenum – graecum, pískavice řecké seno. Prezýva sa aj kozí roh, Božia tráva. Ľahko sa pestuje a je vhodná aj na zimné získavanie vňate. Semená /ale aj vňať/ sa používajú na aromatizáciu syrov, do  korenistých omáčok, je súčasťou kari korenia, prípadne sa môže pridať niekoľko semien do kari pokrmov z morských živočíchov. Semená na zvýraznenie chuti pred pomletím jemne – krátko opražíme, pridávajú sa aj do kari pasty. Semená senovky  sú súčasťou mnohých koreninových zmesí, hlavne kari korenia /karí koření, curry powder/, samostatne sa používajú len výnimočne, lebo majú trochu prenikavú a nepríjemnú vôňu. Senovku treba dávkovať veľmi opatrne, aby jedlo nezhorklo. Pomletými semenami sa prichucuje chlieb aj pečivo. Z pražených semien sa varí aj náhrada kávy. Semená môžeme jesť aj samostatne, surové alebo opražené a rozdrvené, denná dávka je 3 až 9 gramov. Semená môžeme nechať – hlavne v zime – naklíčiť a z klíčkov pripraviť šalát. Mladé listy sa používajú do šalátov, pripravujú sa surové alebo varené ako zelenina. Senovka modrá, Trigonella coerulea, pískavice modrá sa pestuje len vzácne a používa sa na korenenie syrov.

 

     Sezam indický

Sesamum indicum. Semená sa zberajú nezrelé a na zvýraznenie chuti je vhodné ich nasucho opražiť tesne pred použitím. Majú vysoký obsah bielkovín a jemnú chuť. Sú čierne a biele sezamové semienka, čierne majú zemitejšiu chuť, pridávajú sa do zálievok, prípadne sa z nich pripravujú dezerty. Sezamové semienka sa používajú do zeleninových a  majonézových šalátov, omeliet, na obložené chlebíčky, ako prídavok do chleba, pečiva, koláčov, sušienok.  Opražené a rozdrvené sa dávajú do zálievok, dipov /omáčky na namáčanie/, marinád. Celé sa používajú aj na zdobenie slaných a sladkých pokrmov a pečiva. Z lisovaných sa pripravujú rôzne pasty. Olej zo semien patrí k najlepším jedlým olejom a svojimi chuťovými vlastnosťami je lepší ako olej olivový. Olej môžeme konzumovať čistý alebo sa používa na výrobu cukroviniek. Rozomleté semená miešané s cukrom a lisované sú známe ako turecké cukrovinky, tzv. chalva.

     Schizandra čínska

Schisandra chinensis, klanopraška čínská. Opadavá drevitá liana, ktorú je možné pestovať i u nás. Bobule sa používajú v potravinárskom priemysle na prípravu tonizujúcich nealkoholických nápojov, sirupov, kompótov, marmelád a cukroviniek. Môžu sa nakladať do medu, kandizovať. Tonizujúce čaje a extrakty s nižšou účinnosťou ako z plodov sa pripravujú aj z listov,stoniek a mladých výhonkov.

     Skalnica strechová

Sempervivum tectorum. Listy sa pridávajú do šalátov. Má podobné liečivé účinky ako aloe.

     Skorocel

Skorocel kopijovitý, Plantago lanceolata, jitrocel kopinatý, alebo skorocel veľký, Plantago major, jitrocel velký, alebo aj skorocel prostredný, Plantago media.. V malom množstve sa používajú mladé listy alebo koreň. Čerstvé listy sa používajú na šalát /prípadne môžeme listy skorocelu veľkého zbaviť vlákien na spodnej strane pred použitím/, do  bylinkovej a zeleninovej polievky, ako korenie do polievok a zeleniny, pripravujú sa ako špenát, smažené /po obalení maslovým cestom alebo iným sladkým alebo slaným cestom  sa opekajú na tuku/, na prípravu omáčok, dávajú sa do slaných palaciniek, posypané cukrom sa používajú na prípravu sirupu, prípadne sa pridávajú ako korenistá prísada do bešamelových omáčok. Listy môžeme aj sušiť, pridávajú sa do čajových zmesí. Korene sa používajú na polievku. Listy aj korene sa dávajú do dusených zelenín, obilnozeleninových fašírok, obilninových nákypov. Rozdrvený skorocelový list sa prikladá na kožné defekty a rany, pridáva sa do kúpeľov, prikladá sa i maslom  alebo masťou natretý celý list  na ranu na noc alebo deň pod obväz.

     Sladké drievko hladkoplodé

Glycyrrhiza glabra, lékořice lysá. Známa liečivá rastlina, tisíce rokov sa používa aj ako tonikum.Obsahuje glycyrrhizín, ktorý je 50 krát sladší ako cukor a vo vode pení. Používa sa na výrobu pendreku. Môžeme pestovať aj  sladké drievko uralské, Glycyrrhiza uralensis, lékořice uralská.

     Slamiha úzkolistá

Helichrysum angustifolium, smil, protěž. Listy a vetvičky sa používajú na dochutenie polievok, k dusenej alebo varenej zelenine, do jedál z ryže aby mali štipľavejšiu chuť. Pred jedením treba slamihu vybrať z nádoby.

      Slez

Slez lesný, slez nízky, Malva pusilla, a slez nebadaný, Malva neglecta, sléz přehlížený. Zberajú sa mladé listy, výhonky, vrcholce osí od jari až do polovice leta, majú príjemnú chuť. V mnohých krajinách sa používajú do prívarkov, fašírok, šalátov, bylinných  polievok. Deti zberajú surové plody ako tzv. pánbožkov chlebíček. Listy slezu pižmového, Malva moschata, sa varia a podávajú ako zelenina.

     Slivka trnková

Prunus spinosa, trnka obecná, slivoň trnka. Zo sušených plodov varíme čaj. Čerstvé plody používame do kompótov a do rozličných výrobkov z ovocia nevýraznej chuti. Listy slúžia ako náhrada čínskeho čaju.

     Slnečnica hľuznatá

Helianthus tuberosus, slunečnice topinambur. Topinambur. Rastlina je veľmi nenáročná na podnebie a pôdu. Hľuzy sa niekedy označujú aj ako kanadské alebo židovské zemiaky, jeruzalemské artičoky. Miesto škrobu hľuzy obsahujú inulín a sú teda mimoriadne výhodné pre diabetikov. Sú veľmi jemné a chutné v surovom stave, pridávajú sa do šalátov, tiež sa varia a používajú sa ako zemiaky, môžu sa opekať, dávajú sa do polievok. Treba ich variť kratšie, lebo sa ľahko rozvaria, uvarené modrajú, ale citrónová šťava alebo ocot ich vybieli. Nastrúhané rýchlo hnednú ak ich okamžite neokyslíme citrónom alebo octom. Zle sa skladujú, sú ale mrazuvzdorné a stačí ich vyberať priebežne v zime alebo až na jar, keď je nedostatok čerstvej zeleniny.  Dá sa z nich získavať prírodné sladidlo pre diabetikov.

     Slnečnica ročná

Helianthus annuus, slunečnice. Slnečnicové semená nikdy nepražíme, lebo sa znehodnocujú. Semená sa pridávajú do zapekanej zeleniny, do orientálnych pokrmov, na ozdobenie šalátov, do chleba a pečiva a podobne. Z veľmi výživnej múky zo semien sa pečie chlieb. Semená môžeme aj napučať alebo naklíčiť vo vode, po 12 – 24 hodinách sa vyberú a pridávajú sa do šalátov, surovej ovsenej kaše, jogurtov, jedia sa i samotné, prípadne s prídavkom medu a hrozienok. Jedia sa aj po naklíčení. Nerozvinuté mladé puky sa pripravujú ako  artičoky. 

     Smohla lekárska

Anchusa officinalis, pilát lékařský. Mladé listy sa používajú na šalát, pripravujú sa ako špenát.

     Smyrnium prerastenolisté

Smyrnium perfoliatum. Semená sa drvia a používajú sa ako korenie na varenie. Kvetné púčiky sa dávajú do šalátov. Kvety sa používajú na dochutenie pikantných placiek. Mladé listy sa pridávajú do šalátov alebo ich pripravujeme ako dusenú zeleninu, vhodná kombinácia je s rybou. S potočnicou a žihľavou varíme pôstnu polievku. Mladé stonky dusíme alebo pripravujeme na pare/chutia ako špargľa/ a podávame s bielou omáčkou. Stonky aj koreň môžeme aj kandizovať. Vrchná časť koreňa po uvarení chutí ako paštrnák.

     Sója

Soja hispida.V súčasnosti dobre známa strukovina. Menej známe je, že pomerne veľká časť ľudí je na sójové bielkoviny alergická a že pre svoje estrogénne účinky /obsahuje fytoestrogény/ napríklad pohár sójového mlieka môže mať veľmi nevhodné účinky na spermie. Tofu je nefermentovaná sójová pasta nazývaná aj sójový tvaroh. Tofu nakrájané na silnejšie plátky a osmažené vo vysokej vrstve oleja do chrumkava sa nazýva inari, môže sa plniť. Kocky tofu osmažené v oleji do zlatista sa nazývajú  puffs.

 

 

 

     Stavikrv hadí koreň

Polygonum bistorta, rdesno hadí koreň. Zberáme čerstvé listy pred kvitnutím na šalát, je to vynikajúca zelenina, lepšia ako špenát. Vhodná kombinácia na dusenie je s púpavou a pŕhľavou.

     Stavikrv vtáčí

Polygonum aviculare, truskavec ptačí. Úplne mladé výhonky a listy sa dávajú do miešaných šalátov, polievok a prívarkov.

     Stevia cukrová

Stevia rebaudiana, syn. Eupatorium rebaudianum, stevie cukrová. Rastlina pôvodom z Južnej Ameriky, ktorá obsahuje steviozidy, netoxické látky 200 až 300 krát sladšie ako cukor. Podporuje aj trávenie, duševnú aktivitu, metabolizmus buniek, znižuje túžbu po tabaku a alkohole, pri lokálnom použití urýchľuje hojenie a nezostáva jazva, má protibakteriálne a protivírusové účinky. Je výborným nízkokalorickým sladidlom vhodným aj pre diabetikov, vhodná na osladenie čaju, jedál. Vzhľadom k sladkosti stačí 1 – 2 lístky, čerstvé alebo sušené. Rastlinu môžeme pestovať i u nás v kvetináči.

     Sumach garbiarsky

Rhus coriaria. Používajú sa bobule buď celé alebo mleté na jogurtové zálievky, šaláty, do jedál z morských živočíchov, rýb, do mletého mäsa, ryže.

     Šalvia lekárska

Salvia officinalis, šalvěj lékařská. Kvety sa pridávajú do šalátov alebo sa z nich varí aromatický čaj. Listy s cibuľou sa pridávajú do hydinovej plnky, listy dochucujú tučné mäso – bravčové, kačicu, pridávame ich i do klobás, dochucujeme nimi pečienku, jahňacie a teľacie mäso, omáčky k cestovinám, šaláty, soté, maslo, syr, syrové nátierky a nátierky zo žervé, pridávame ich do cibuľovej polievky, dusených rajčiakov, omeliet, bylinkových placiek a chleba, vhodne dopĺňajú pikantné jedlá a uľahčujú trávenie tukov. Hodia sa aj na prípravu šalviového rôsolu, masla alebo octu. Sušené listy majú chuť výraznejšiu ako čerstvé, ale sušená šalvia sa môže na potravinárske účely použiť len vtedy, keď je prvotriednej kvality, inak nadobúda nepríjemný, zatuchnutý pach. Listy môžeme aj vyprážať v cestíčku. Sušené listy pálime  na ohni na dezinfekciu ovzdušia a vkladáme medzi bielizeň proti hmyzu.

 

 

     Škorica

kôra zo stromu Cinnamomum verum, syn. C. zeylanicum , škoricovník cejlónsky, skořicovník cejlonský, tiež zo stromu  C. cassia, syn. C. aromaticum, škoricovník čínsky, skořicovník čínský, z ktorého sa zbierajú a využívajú aj sušené nevyvinuté plody, tzv. kasiové kvety.Veľmi kvalitná škorica je aj zo stromu C. burmanii, škoricovník jávsky, skořicovník jávský, tzv. padang cassia alebo aj  indonézska škorica s trochu vyšším obsahom slizu. Z Vietnamu pochádza sladšia, čínskej škorici podobná saigonská alebo vietnamská škorica, z  C. loureirii. Škorica sa využíva  v cukrárstve, pekárstve, likérnictve, korenia sa ňou perníky, kaše, sladké jedlá, kompóty, kečupy, jedlá z rýb a kuracieho mäsa,  s klinčekom a citrónom slúži na prípravu vareného vína, je aj súčasťou kari korenia a korenia Garam Masala. Pridáva sa aj do čajov. Používa sa celá, rozlámaná aj mletá.

     Štiav  lúčny

Acetosa pratensis, syn. Rumex acetosa, štovík kyselý, aj štiav konský, Rumex acetosa, koňský šťovík. Známy je aj štiav štítnatý, Rumex scutatus, šťovík štítnatý – ten je menej kyslý a dá sa dobre zamraziť. Zberáme čerstvé lístky pred kvitnutím, používajú sa ako korenie aj ako zelenina. Na zníženie obsahu kyseliny šťavelovej sa odporúča pridať do jedla  mlieko, smotanu alebo syr. Lístky sa nadrobno nasekajú a používajú do polievok, majonéz, nátierok, na okyslenie jarných, zeleninových a zemiakových šalátov, kyslastých polievok a omáčok, do omeliet, k  jedlám z  jahňacieho, hovädzieho ale aj bravčového mäsa, k rybám, mastnej hydine /výborne chutí s husacím alebo kačacím mäsom/, do dusených pokrmov a omáčok, často sa  pripravujú  ako špenát. Listy a steblá môžeme po predvarení ukladať do soli, kvasiť alebo konzervovať v cukre. Nesmie sa variť v hliníkových alebo železných nádobách, aby chemickou reakciou nezískal nepríjemne pálčivú chuť.

     Štiav /štiavec/ Rumex acetosa var. hortensis je vyšľachtená forma so širšími listami, je to obľúbená zelenina, môžeme ho pripraviť podobne ako kapustu. Vhodný je hlavne v surovom stave, menej sa hodí na varenie. Koreň sa používa ako preháňadlo.

      Do veľkých listov  štiavca alpského, Rumex alpinus, sa balilo maslo aby dlho vydržalo čerstvé – rastlina obsahuje aj horčiny s konzervačným účinkom.

 

     Štvorbôčik rozložitý

Tetragonia tetragonoides, špenát novozélandský. Rastlina tvorí poliehavé plazivé stonky dĺžky aj jeden meter a váha jednej rastliny môže dosiahnuť až 10 kilogramov! Má o polovicu menej kyseliny šťavelovej ako špenát. Zberajú sa dužinaté listy alebo vrcholky výhonkov, používa sa ako šalát, do polievok, dusený ako príloha, pripravuje sa ako špenát.

     Tekvica obyčajná

Cucurbita pepo, tykev turek. Obsahuje v plodoch až 90 % vody, zberajú sa obvykle ešte  nedozreté, dozreté majú tuhú šupku a môžu uskladnené vydržať až do jari. Surová sa používa v šalátoch a varená v rôznych úpravách. Pre vysoký obsah vody  je rýchlejšie uvarená ako napríklad zemiaky. Celé vnútro sa môže vyvariť v zeleninových polievkach. Tekvicu môžeme podusiť, pripraviť ako prívarok, urobiť z nej kyslú polievku, použiť ju do leča, plniť a zapekať, vysmážať v cestíčku, spracovať so zemiakmi na zemiakové placky, zapekať s cestovinou ako aj s inými zeleninami, nastrúhanú kombinovať s inými druhmi ako rýchlokvasenú zeleninu, nakrájať ju do sladkokyslého nálevu. Na dochucovanie tekvice pre jej nevýraznú chuť je vhodný kôpor. Semená sa jedia samostatne v pôvodnej forme alebo naklíčené, samostatne alebo v kombináciach do zeleninových šalátov, jogurtov a pod. Pred rozmačkaním na kašu alebo do polievky ju môžeme upiecť v rúre – tak má pevnejšiu štruktúru a výraznejšiu chuť, pripomínajúcu oriešky. Puky a mladé kvety sa môžu vysmážať po obalení v cestíčku. Tekvica pôsobí priaznivo pri ochoreniach prostaty, obličiek, srdca. Sú vyšľachtené aj žlté minitekvičky, ktoré môžeme použiť tiež na dusenie, smaženie, pečenie, varenie vo vode, v pare.

     Tekvica zimná

Benincasa hispida, tykev vosková /zimní/. Plody sú potiahnuté v období zrelosti múčnato bielym a voskovým povlakom, čo zabezpečuje že pri uskladnení v suchu  vydržia aj niekoľko mesiacov bez skazy alebo bez straty kvality. Rýchle rastie a má obrovské výnosy jedlej hmoty. Je ale náročnejšia na teplo, je vhodné ju predpestovať a v polovici mája vysadiť do pareniska, fóliovníka alebo skleníka. Dužina má neurčitú chuť, je biela, tuhá a šťavnatá, chuťovo je podobná uhorke. Upravuje sa s  inou zeleninou alebo ovocím, s mäsom, môže sa presladzovať a kompótovať. Zo semien sa dá lisovať kvalitný stolový olej Vosk sa používa na výrobu sviečok.

     Trebuľka voňavá

Anthriscus cerefolium, kerblík třebule.. Zberajú sa hlavne mladé lístky s petržlenovo anízovou chuťou, môžeme ich aj zmraziť. Hodí sa do všetkých jedál, do ktorých sa pridáva petržlenová vňať. Pridáva sa ako čerstvá zelená príloha k rôznym jedlám, listy sa používajú na varenie do polievok, omáčok, šalátov, zeleniny, omeliet, k hydine, rybám, vajíčkam. Mala by sa pridávať až pred koncom varenia, aby si zachovala chuť i vôňu. Surovú nasekanú stonku používame na prípravu šalátov, ako prídavok pri varení  polievok. Konzervujeme ju  v octe a oleji.

Pri zbere sa odporúčajú rukavice, lebo čerstvá šťava dráždi pokožku a po vystavení pokožky slnečnému žiareniu dochádza k zápalu kože aj s tvorbou pľuzgierov.

     Túžobník brestový

Filipendula ulmaria, tužebník jilmový. Kvety dodávajú slabú medovú príchuť džemu alebo zaváranému ovociu. Listy sa používajú na dochucovanie polievok. V kombinácii s inými bylinami sa používa na prípravu sirupov.

     Valeriána lekárska

Valeriana officinalis, kozlík lékařský. Koreň sa pridáva pri varení do polievok, dusených jedál.

     Valeriánka poľná

Valerianella locusta, kozlíček polní. Kozlíček – polníček, poľný šalát, baraní šalát. Je to mrazuvzdorná jednoročná bylina, ktorá sa môže pestovať aj ako následná plodina pričom sa seje až v septembri – októbri a zberá na začiatku zimy alebo nasledujúcu jar, zbierajú sa mladé listové ružice  pokiaľ ešte nevyrástli kvetné stonky. Môžeme ju pestovať aj v nevykurovaných skleníkoch. Listy majú príjemnú, mierne orieškovú chuť. Zberajú sa šťavnaté listy, jedia sa surové alebo sa pripravujú dusením, ako špenát, pridávajú sa do /jarných/ polievok, využíva sa na prípravu šalátov samostatne alebo v kombinácii, podáva sa aj s opečenou slaninou a údeným mäsom.

     Večernica voňavá

Hesperis matronalis. Kvety sa používajú na ozdobu šalátov, dezertov, listy sa nadrobno porežú a pridávajú do šalátov. Má pomerne horkú chuť.

     Vigna

Vigna angularis, vigna adzuki, V. mungo, vigna mungo, V. radiata, vigna zlatá, V.sinensis, vigna čínska / prezývaná aj dlouhatec čínský, lebo má lusky dlhé až 0,3 – 1 m/. Zrelé semená sa používajú po rozomletí na prípravu kaší, pražené slúžia ako náhrada kávy. Po naklíčení sú cennou diétnou potravinou. Nezrelé lusky hlavne vigny čínskej sa používajú podobne ako zelená fazuľka, na trhu sa niekedy predávajú pod nesprávnym názvom sója mungo.

     Víno

  Biele víno dodáva jedlám lahodnú charakteristickú chuť, používa sa len malé množstvo a jedlo sa má dôkladne povariť, aby sa z neho odparil alkohol. Do pikantných pokrmov a hlavne do pokrmov s plodmi mora pridávame suché prírodné vína a do sladkých pokrmov zas pridávame vína ťažšie alebo likéry, ale nie sladké biele víno.

  Červené víno dodáva jedlám bohatšiu, vyrovnanú chuť. Hodí sa k červeným mäsám a zverine a pre svoju farbu je vhodnejšie k rajčinovým omáčkam a šťavám z červeného mäsa. Zriedka sa využíva v kombinácii s mliečnymi výrobkami, napríklad v smotanovej omáčke. Najlepšie je mladé, plné a dobre vyvážené víno.

     Vlkovec obyčajný

Aristolochia clematidis, podražec krovištní. Uvádza sa ako vhodná bylina na kuchynské použitie, ale v Nemecku ho pre nefrotoxický účinok a karcinogenicitu zakázali !! Pri vnútornom použití – predávkovaní vyvolá silnú hnačku, u žien krvácanie do maternice a u tehotných prípadne aj potrat, pri veľkom predávkovaní je následkom zápal obličiek a možná je i smrť pre zástavu dychu a akcie srdca.

     Vôňovec citrónový

Cympopogon citratus. Citrónová tráva. Tropická tráva, pripravuje sa z nej čaj, používa sa ako korenie na ochutenie mäsových vývarov, morských živočíchov.

     Vratič obecný

Tanacetum vulgare, vratič obecný. Vo väčšom množstve je jedovatý. Listy sa dusia s rebarborou, potiera sa nimi mäso, pridáva sa ako korenina do klobás, fašírok, omeliet a plniek.

     Yzop lekársky

Hyssopus officinale, yzop lékařský. Používajú sa listy ako korenina do omáčok, zemiakových, zeleninových i strukovinových polievok, na šaláty, do dusenej zeleniny, k hydine, pri trávení tučného mäsa a rýb, pri príprave zveriny, duseného jahňacieho mäsa, zajačej paštéty, do plniek, paštét, tvarohových nátierok /tie sú výborné/, bylinkových masiel. Je výborné korenie na zjemnenie chuti mäsa. S kľukvou sa dáva do ovocných šalátov, asi štvrtina čajovej lyžičky sekaných lístkov do ovocného koláča s broskyňami a marhuľami, prípadne sa používa i do iných ovocných koláčov. Kvety a kvitnúca vňať sa používajú na ozdobenie šalátov. Nemala by sa prekročiť dávka dve kávové lyžičky denne, lebo vo väčších dávkach môže vyvolať kŕče, najmä u nervovo labilnejších, podráždených ľudí. Využíva sa v likérnickom priemysle do žalúdočných likérov.

     Zádušník brečtanovitý

Glechoma hederacea, syn. Nepeta glechoma, popenec břečťanovitý. „Švajčiarsky čaj“. Má jemnú vôňu a korenistú chuť. Zberá sa čerstvá vňať, mladé listy, celá kvitnúca vňať, prípadne sa používa aj čerstvá šťava z byliny v množstve 25 – 100 gramov na deň. Rastlina sa aj suší a používa ako korenie, samostatne alebo v koreninových zmesiach. Sušené listy môžu nahradiť majorán. Dáva sa do zemiakových jedál na zemiaky, do zeleninových polievok, jarných bylinkových polievok alebo šalátov, omeliet, bylinných masiel, syrov, nátierok. Do jarných šalátov sa môžu dávať aj korene. Stonky sa používajú do jarných čajov a jarných polievok. Spolu so žihľavou sa používa do plniek, bylinkových zmesí.

     Záružlie močiarne

Caltha palustris, blatouch bahenní. Mladé listy sa  v malom množstve pridávajú do šalátov, ako zeleninové korenie do pomazánok. Naložené puky kvetov sa používajú ako kapary. Mal by sa používať len v malom množstve a len občas, vo väčšom množstve je  toxický – môže spôsobiť  podráždenie tráviaceho ústrojenstva, závrate, opuchy v tvári.

     Zázvor /ďumbier/

Zingiber officinale, zázvor pravý. Využívajú sa aj Z. zerumbet, Z. cassumunar, Z. mioga. Používa sa /čerstvý lúpaný alebo nelúpaný, alebo sušený/ samostatne alebo – častejšie – v zmesiach, pri príprave jedál z mäsa, zeleniny, rýb, šalátov, koláčov, sušienok, na ochucovanie syrov, na prípravu osviežujúcich nápojov, pri výrobe piva, likérov, na prípravu čaju. Je aj súčasťou koreninových zmesí. Mladý zázvor sa nakladá a podáva sa ako súčasť oblohy ku grilovanému mäsu alebo samostatne, konzervuje sa, v pohári ho môžeme, nastrúhaný, uchovávať dlhšiu dobu v chladničke, prípadne pred uložením do chladničky ho zabalíme do papierovej servítky a vložíme do mikroténového sáčku. Zázvor sa aj nasoľuje a aj presladzuje, kandizuje, používa sa aj pri výrobe cukríkov. Používa sa ako korenie aj do pikantných pokrmov a sladkých jedál. Čerstvý zázvor sa sušenému zázvoru nevyrovná ako zložením tak i chuťovými vlastnosťami. Vôňa zázvoru sa zahrievaním zosilňuje. Pomocou etanolu sa z neho získava extrakt, ktorý má široké možnosti využitia napríklad v kečupoch, dresingoch a pod. 

Recept na ďumbierový likér – 60 gramov surového ďumbieru, 7 dcl koňaku, 20 gramov medu a 0,5 dcl vody. Ďumbier narežeme na plátky zalejeme koňakom, lúhujeme 8 dní za občasného potrasenia nádoby, potom scedíme a ďumbier zmiešame s vodou a medom, necháme prejsť varom, vychladíme a zalejeme koňakom, premiešame. Keď sa med roztopí, nalejeme do fľaše.

     Zeler voňavý

Apium graveolens, miřík celer. Pomleté semená sú súčasťou zelerovej soli do polievok. Celé semená sa pridávajú do chleba, pikantného pečiva, šalátových zálievok, pokrmov z vajec. Zeler sa pridáva do koreninových zmesí, nakladá do octu. Malé množstvo listov nadrobno pokrájaných sa dáva do nátierok, šalátov, hydinových plniek, na ozdobu jedál, do mlieka pri príprave rýb a mäkkýšov, v posledných troch minútach prípravy sa pridáva do zeleninových polievok, omáčok. Hľuza sa je surová alebo sa podusená zapeká so syrom / 0,2 litra pochúťkovej kyslej smotany, 30 gramov postrúhaného syra a 2 vajíčka/, používa sa do nátierok, omáčok, polievok, šalátov.

     Zeler voňavý listový. Apium graveolens var. secalinum. Zeler voňavý stopkový.  Apium graveolens var. dulce. Česky aj apich, opich. Zeler stopkový sa môže bieliť nahŕňaním zeminy alebo existujú špeciálne kultivary. Môže dosiahnuť  výšku 60 centimetrov, na zimu ho môžeme uložiť do piesku a podľa potreby rýchliť za oknom. V skleníku alebo parenisku môžeme pestovať celý rok.  Tehotné ženy by vo všeobecnosti nemali užívať zeler vo väčšom množstve, lebo hrozí riziko potratu. Surový sa používa na šaláty, na ozdobu, môžeme ho uchovať aj v mrazničke alebo naložený do soli. Dodáva chuť mnohým pokrmom, je výborný aj dusený, pečený alebo surový v šalátoch. Z  vonkajších  zelených stoniek je niekedy potrebné odstrániť tuhé vlákna a používame ich skôr do dusených pokrmov, jemnejšie vnútorné konzumujeme surové. Srdiečka sú jemné, ideálne na dusenie.

     Zemedym lekársky

Fumaria officinalis, zemědým lékařský. Zberá sa kvitnúca vňať, niekedy sa používa aj čerstvá šťava, používa sa  spolu s púpavou. Zemedymu sa musí používať len málo, lebo obsahuje toxické fumarové alkaloidy a pri používaní vo väčších dávkach hrozí prípadne ochrnutie dýchacieho centra.

     Zemiak

Môžeme jesť i surový, pokiaľ  nie je zelený a neklíči. Je sa samotný, umytý, aj so šupkou, alebo sa z neho listuje šťava. Uvádza sa dávka 1 veľký surový zemiak denne.

     Zdrojovka /klaytonia/ prerastená

Claytonia perfoliata, Montia perfoliata. Listy sa používajú ako náhrada špenátu, do zimných jarných šalátov.

     Zlatobyľ obyčajná

Solidago virgaurea, celík zlatobýl. Na jar sa spolu s listom púpavy , brezy a mäty piepornej používa na vitamínové kúry. Pripravuje sa z nej odvar – z listov – ako náhrada za pravý čaj. Je diuretikum, upokojuje po vzrušeniach nervovú sústavu.

     Zvonček repka

Campanula rapunculus. Francúzsky rapunkel. Rastie vo voľnej prírode, je to nenáročná rastlina ktorej vyhovuje aj polotieň.  zberá sa koreň a mladé listy. Listy sa zberajú priebežne, korene sa zberajú od októbra po celú zimu. Listy aj korene sa surové používajú na šalát, surové korene sa dávajú aj na namastený chlieb, varia sa a podávajú s olejom, kečupom, dressingami, syrom, strúhankou, pripravujú sa podobne ako hadí mor španielsky.

     Železník lekársky

Verbena officinalis, sporýš lékařský. Sušená vňať sa používa pre svoj aktivujúci účinok ako náhrada čínskeho čaju, denná dávka sa udáva max. tri čajové lyžičky na pohár vody, prípadne sa k železníku môže pridať škorica, klinček, vanilka. Používa sa aj na dochutenie domácich liehovín. Vňať sa v malom množstve pridáva do nálevu pri zaváraní uhoriek aby boli tvrdšie a na zjemnenie chuti. Listy sa v malom množstve  používajú po blanšírovaní ako zelenina. Semená modrého železníka /Verbena hastata/ prezývaného aj divoký yzop sa po opražení melú na múku, ktorá sa používa na pečenie.

 

     Žerucha siata

Lepidium sativum. Mladé listy s pikantnou chuťou sa pridávajú do šalátov, omáčok, na obložené chlebíčky, na maslový alebo namastený chlieb, do nátierok, majonéz, na posypanie ryže, zemiakov, do polievok, zemiakových placiek. Výraznú chuť zmierni prídavok citrónovej šťavy a cukor.

     Žerušnica

Žerušnica horká, Cardamine amara, řeřišnice hořká. Má horkastú chrenovú, korenistú slabo pálivú chuť. Môže sa ľahko zameniť so žeruchou širokolistou, Lepidium latifolium, alebo potočnicou lekárskou, Nasturtium officinale, ale všetky majú prakticky rovnaké použitie a podobnú chuť, podporujú trávenie, a potočnica má aj antidiabetické účinky. Zberá sa aj žerušnica lúčna, Cardamine pratensis. Čerstvé listy sa dávajú ako koreninová zelenina do polievok, zeleninových a zemiakových  šalátov, do tvarohových nátierok, na namastený chlieb  a podobne, sušené do čajov alebo sa používajú ako korenie. Pije sa aj čerstvá šťava z rastliny v množstve 25 – 100 gramov denne, ako stimulans, diuretikum a zdroj vitamínu C.

    

 

RECEPTY

 

 

     Ak získame aspoň trochu skúseností s využívaním planých rastlín a húb, ťažko pochopíme človeka ktorý si kúpi drahé citróny a nedbanlivo šliape na mladé lístky púpavy, zaplatí relatívne veľa peňazí za nechutný nekvalitný špenát a s opovrhnutím obíde „záhon“ šťavnatej mladej žihľavy, alebo dokonca zaplatí takmer celodennú mzdu za kus nahnitého mäsa, ktoré vytvorí v tele živnú pôdu pre rozvoj hnilobnej mikroflóry a zaplaví nás odpadovými látkami – a kúsok vedľa na lúke sa mu márne núka celý sortiment životodarných a liečivých lahôdok, ktoré stačí len natrhať a šikovne upraviť. Vňať vybraných rastlín môžeme aj po dôkladnom očistení a umytí usušiť pri nízkej teplote  napríklad v elektrickom sporáku na pečenie a podrviť alebo pomlieť v elektrickom kávovom mlynčeku a takto uschovať na zimu a podľa potreby pridať napríklad do jogurtu. Jogurt môžeme miešať s korením a používať ako marinádu a pod.

     Surovinu čo najskôr spracujeme a použijeme alebo konzervujeme. Sušiť môžeme zelené časti rastlín, huby, plody, korene, do soli nakladáme zelené vňate, prípadne pomleté korene /na 1 diel soli dáme 3 - 4 diely suroviny a dobre natlačíme do pohára/. Môžeme pridať pár kvapiek octu. Do medu nakladáme aromatické vňate /mäta, medovka/ korunné lupienky ruže šípovej a pod.

     Nezabúdajme na to, že mnohé z uvedených rastlín majú aj liečivé vlastnosti. Pri príprave čaju z rastlín sa odporúča studenú vodu priviesť do varu rýchle, aby z nej neunikol kysličník uhličitý – podľa Číňanov sa dlhým varením voda stáva „mŕtvou“.

     Na poprášenie mäsa alebo zeleniny  pred opekaním môžeme použiť aj ochutenú múku. Do hladkej múky zamiešame trochu kuchynskej soli, niekedy i čierne alebo iné korenie alebo bylinky. Vytvára na jedlách rovnomernú vrstvu, ktorá sa pri opekaní pekne zafarbí a vylepšuje chuť jedla, taktiež sa používa na zahustenie omáčok.

     Používané skratky – PL znamená polievková lyžica, KL znamená kávová lyžička.

     1. Polievka z planých rastlín

200 g nadrobno nakrájaných listov a vňatí planých rastlín, 30 – 40 g oleja, 2 PL miešanej múky, 800 ml vody alebo vývaru /zo strukovín alebo zeleniny/, 100 ml mlieka /sladkého alebo kyslého/, soľ alebo Vegeta.

Bylinky podusíme na oleji a zalejeme tekutinou. Múku vymiešame s malým množstvom vody, vlejeme do polievky a krátko povaríme.

Obmeny: do polievky môžeme pridať cestoviny /napr. kvasnicové halušky so žihľavou alebo polievkovú zeleninu, ktorú dusíme spolu s planými rastlinami/, jogurt a pod.

Vhodné druhy: žihľava, sedmokráska, ostružiny, maliny, skorocel, trochu púpavy, rebríček a pod., najlepšie zmes viacerých druhov.

     2. Polievka s planými rastlinami

80 – 100 g nadrobno pokrájaných mladých listov planých rastlín, 2 PL oleja, cibuľa nakrájaná nadrobno, 800 ml vody alebo vývaru, 2 zemiaky, 250 ml kyslej smotany, 2 PL sušených kvasníc, trochu bazalky, soľ.

 2/3 byliniek podusíme na tuku s cibuľou,  rastliny  zalejeme tekutinou, privedieme do varu, pridáme sušené kvasnice a nadrobno nakrájané alebo rozmixované zemiaky, chvíľu povaríme, potom odstavíme, posolíme a pridáme bazalku a zvyšok rastlín.

Vhodné druhy: zmes rozličných polievkových rastlín.

Obmeny: spolu so zemiakmi môžeme pridať nakrájanú koreňovú zeleninu.

     3. Polievka z ovsených vločiek s planými rastlinami

700 ml zeleninového vývaru alebo vody, trochu mlieka alebo jogurtu, 30 g oleja, 1 šálka ovsených vločiek, 1 šálka zmesi rastlinných vňatí nakrájaných nadrobno, soľ.

Vločky opražíme na oleji, zalejeme tekutinou, povaríme a ochutíme. Po odstavení  pridáme mlieko alebo jogurt a bylinky.

Obmeny: časť ovsených vločiek môžeme nahradiť pšeničnými vločkami alebo klíčkami. Môžeme pridať zeleninu, časť udusenú, časť surovú, nastrúhanú /mrkva, kaleráb, cesnak/.

Vhodné rastliny: zmes polievkových rastlín alebo len jeden druh napr. štiav, loboda, nasucho opražené a udusené korene púpavy nakrájané na kolieska.

     4. Zemiaková polievka s planými rastlinami

300 g zemiakov, 1 mrkva, 1 cibuľa, 1 šálka nadrobno nakrájaných listov planých rastlín, 1 l vody alebo vývaru, 50 g oleja, 2 PL miešanej múky, 100 ml kyslej smotany alebo jogurtu, prípadne citrónová šťava, soľ alebo Vegeta.

Zemiaky očistíme, nakrájame, zmiešame s očistenou, nadrobno nakrájanou mrkvou, uvaríme do mäkka a čiastočne rozpučíme. Plané rastliny osmažíme na oleji s cibuľou, zaprášime múkou, zamiešame, zmiešame so zemiakmi, zalejeme tekutinou, osolíme a chvíľu povaríme. Po odstavení z ohňa primiešame kyslú smotanu alebo jogurt.

Obmeny: zemiaky a mrkvu môžeme pridať surové na osmažené bylinky s cibuľou, chvíľu podusiť, zaliať tekutinou a variť. Spolu s bylinkami môžeme udusiť hrsť čerstvých alebo sušených húb. Môžeme pridať aj uvarené strukoviny. Po uvarení môžeme dochutiť rozdrveným cesnakom alebo strúhaným chrenom.

Vhodné rastliny: žihľava, zádušník, valeriánka, kyslička /namiesto citrónu/ a pod.

     5. Smotanová polievka so štiavom  

700 ml vývaru, 1 šálka nakrájaných listov štiavu, 2 strúčiky cesnaku, 1 – 2  cibuľky s vňaťou, 2 PL oleja, 1 mrkva, 1 uhorka, 2 PL miešanej múky, 1 PL rastlinnej vňate /petržlen, pažítka, cibuľka/, 1 KL korenín /napr. majorán, tymián, šalvia/, 200 ml kyslej smotany, 1 vajce, soľ.

Na oleji speníme cibuľku, osmažíme a podusíme mrkvu, uhorku a štiav, všetko nadrobno nakrájané. Udusenú zeleninu zaprášime múkou, pridáme vymiešané vajce s koreninami, po chvíli miešania dolejeme vodu alebo vývar, polievku osolíme a odstavíme. Pridáme smotanu, čerstvú rastlinnú vňať a rozdrvený cesnak.

Obmeny: namiesto vajca môžeme do polievky počas varenia pridať vhodnú závarku /halušky, predvarené zemiaky/, a po uvarení tvrdý syr nakrájaný nadrobno, opečené kúsky chleba a pod.

     6. Bylinková polievka s hubami

1 šálka nakrájaných byliniek, hrsť sušených húb, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 3 PL oleja, 2 PL ovsených vločiek, 1 l vody alebo vývaru, Vegeta, závarka /napr. kvasnicové halušky/.

Cibuľu a ovsené vločky osmažíme na oleji, pridáme sušené huby a udusíme. Krátko pred skončením dusenia pridáme bylinky, ešte chvíľu podusíme, zalejeme vodou alebo vývarom, privedieme do varu, osolíme, pridáme závarku a odstavíme. Pridáme rozdrvený cesnak.

Obmeny: namiesto závarky môžeme primiešať rozšľahané vajce, prípadne vymiešané s malým množstvom miešanej múky. Časť byliniek môžeme pridať surové až po uvarení.

Vhodné rastliny: žihľava, alchemilka, skorocel, púpava, sedmokráska, štiav, rebríček, fialka, zádušník.

     7. Hubová polievka s haluškami z planých rastlín 

2 PL sušených húb, 1 KL rasce, 1 PL miešanej múky, 1 l vody alebo vývaru, hrsť lístkov a kvetov sedmokrásky, 2 PL nakrájanej vňate cibuľky, pažítky alebo cesnaku medvedieho, Vegeta, 2 PL oleja, 1 šálka cesta na halušky /mlieko,  miešaná múka,  vajce, soľ/.

Sušené huby na chvíľu namočíme do vody a spolu s rascou podusíme na oleji /prípadne aj s časťou cibuľky/ s malým množstvom vody, primiešame múku, po chvíli dusenia prilejeme zvyšok tekutiny a nakrájanú sedmokrásku, privedieme do varu a cez haluškové sito pretláčame do vriacej polievky závarku. Po chvíli varu dochutíme Vegetou, odstavíme a primiešame čerstvú cibuľku.

Obmeny: Halušky môžeme nahradiť knedlíkami alebo rezancami, príp. v polievke uvaríme 1 – 2 šálky nakrájanej zeleniny. Namiesto sušených húb môžeme použiť  čerstvé huby.

     8. Hubová polievka s topinamburami

Hrsť sušených húb, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 300 g topinambúr, 1 l vody, soľ, 1 KL rasce, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku.

Na oleji osmažíme cibuľu, podlejeme, pridáme huby a rascu, podusíme, primiešame múku, zalejeme vodou a chvíľu povaríme. Topinambury uvaríme zvlášť, scedíme a pridáme do polievky. Dochutíme, odstavíme, pridáme rozdrvený cesnak.

Obmeny: časť topinambúr môžeme pridať po uvarení surové nakrájané nadrobno, druhú časť variť v polievke, do ktorej po uvarení pridáme 100 – 200 ml jogurtu alebo kyslej smotany. Môžeme dochucovať materinou dúškou /počas varenia/ alebo nakrájanou vňaťou planých rastlín /po uvarení/. Časť topinambúr môžeme nahradiť inou zeleninou.

     9. Prívarok z planých rastlín

2 šálky /asi 300 g/ nadrobno nakrájaných vňatí, 2 PL miešanej múky, 2 PL oleja, 1 cibuľa, soľ, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku alebo 1 PL nakrájaného cesnaku medvedieho, asi 100 ml vody /mlieka prípadne vývaru/.

Rastlinné vňate a cibuľu osmažíme chvíľu na oleji, podlejeme vodou a dusíme asi 15 min. Dochutíme soľou a majoránom, odstavíme, pridáme rozdrvený cesnak a zamiešame.

Obmeny: môžeme pridať jogurt alebo predvarené strukoviny či zeleninu. Koreniť môžeme aj pamajoránom alebo materinou dúškou.

Vhodné rastliny: púpava /len mladé listy/, loboda, nátržník, ďatelina... Snažíme sa vhodne kombinovať rôzne druhy.

     10. Bylinková omáčka

200 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, 2 PL oleja, 2 PL miešanej múky, 300 ml mlieka alebo vývaru, 200 ml kyslej smotany, soľ.

Z oleja, múky a trochu tekutiny urobíme zápražku, zriedime ju na omáčku, počas varenie pridáme bylinky, odstavíme, primiešame smotanu a necháme aspoň 10 min stáť.

Obmeny: môžeme pridať strúhaný údený syr, dusenú zeleninu, varenú sóju, chren a iné.

Vhodné rastliny: zmes rozličných polievkových a koreninových druhov.  Napríklad žihľava, žerušnica, púpava, štiav, podbeľ, skorocel, mrlík, prípadne trocha špenátu. Pri vhodnej kombinácii získame prívarok podobný špenátu.

     11. Kyslá bylinková omáčka s vajcom

1 vajce uvarené natvrdo, 2 –3 PL oleja, 500 ml kyslého alebo jogurtového mlieka, 2 PL nadrobno nakrájaných byliniek, 1/2 KL medu

Suroviny zmixujeme a tesne pred skončením mixovania pridáme bylinky.

Obmeny: môžeme pridať kyslú uhorku, kapary, horčicu, nakladanú papriku. Ak použijeme menej tekutiny, získame hustejšiu omáčku - majonézu, vhodnú na dochucovanie šalátov, smažených jedál a pod.

Vhodné rastliny: cesnak medvedí, štiav, bedrovník, petržlen, žerušnica, potočnica a  pod.

     12. Kyslá hubová omáčka

100 g húb, 2 PL miešanej múky, trocha muškátového oriešku, 1 KL saturejky, soľ, 100 ml kyslej smotany, 100 ml mlieka, citrónová šťava.

Očistené nakrájané huby povaríme v okyslenej vode, udusíme na oleji, osolíme, okoreníme muškátovým orieškom. V malom množstve mlieka vymiešame múku, primiešame do húb, omáčku rozriedime kyslým vývarom z húb a mliekom, povaríme, odstavíme, pridáme kyslú smotanu.

Obmeny: smotanu môžeme nahradiť jogurtom, prípadne ju úplne vynecháme a mlieko tiež. Počas dusenia môžeme pridať mrkvu, po odstavení z ohňa rozšľahané vajce, 1 PL koreninových vňatí /petržlen, kôpor, cesnak medvedí, rôzne plané rastliny/. Môžeme koreniť aj kari korením, chrenom, mletou paprikou a pod. Omáčku môžeme pripravovať aj so sušených húb, ktoré namáčame pred udusením asi 1 hod. v mlieku.

Vhodné druhy: šampiňóny,  modráky, kuriatka, bedle, smrčky a iné.

     13. Cesnaková majonéza so syrom

100 g sójovej majonézy, 200 g tvrdého syra, 2 PL nakrájaného cesnaku medvedieho.

Majonézu zmiešame alebo zmixujeme s nastrúhaným syrom, primiešame cesnak.

Obmeny: môžeme pridať kyslú uhorku alebo 1 – 2 PL  rastlinných vňatí. Namiesto cesnaku medvedieho môžeme použiť cesnak kuchynský. 

       14. Bylinková majonéza

Základná majonéza:

- 200 g sójovej majonézy rozmixovanej s citrónovou šťavou alebo 200 g kyslej smotany, prípadne jogurtu, rozmixovanej s 1 KL horčice, alebo

- 150 g tvarohu rozmixovaného v 100 ml mlieka, alebo

- 1 uvarené vajce, 3 – 4 PL oleja, 50 – 100 ml jogurtu, prípadne 1 KL horčice,  rozmixovať. Alebo

-          rozličné iné kombinácie uvádzaných surovín.

Prísady:

1 – 2 PL  strúhaného chrenu, 1 – 2  strúčiky cesnaku, vňate rôznych planých a kultúrnych rastlín, prípadne 1 –2 PL kečupu alebo 50 – 100 ml paradajkovej šťavy alebo 1 KL mletej papriky, kyslá uhorka, nakladaná paprika.

Z uvádzaných surovín a prísad môžeme zostaviť rozličné kombinácie. Majonézu pripravujeme tak, že základnú majonézu a prísady krátko zmixujeme alebo dobre vymiešame.

Vhodné rastliny: bedrovník, štiav, cesnak medvedí, žerušnica, pažítka, petržlen, sedmokráska, kôpor, zádušník a iné.

     15. Koreninová zálievka na šalát

a/ 2 PL oleja, 50 ml vody, 2 PL koreninových vňatí

b/  2 PL rajčiakovej šťavy alebo 1 PL kečupu, 1 PL citrónovej šťavy, štipka soli, 1 PL koreninových vňatí, 50 ml vody.

Prísady zmixujeme. Časť vňatí môžeme nadrobno nakrájať a primiešať do zálievky.

Vhodné rastliny: všetky koreninové vňate záhradné aj plané, najmä petržlen, bazalka, šalvia, rozmarín, kôpor, púpava, cesnak medvedí,  a pod.

 

 

     16. Orechová zálievka na šalát

2 PL orechov, lieskovcov alebo  semien olejnatých rastlín /slnečnica, ľan, sezam/, 50 ml vody, štipka soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí.

Všetko dobre zmixujeme.

Vhodné rastliny: majorán, pamajorán, fenikel, bazalka, materina dúška, mäta a pod.

     17. Šalát z planých rastlín

300 g šalátových rastlín, 50 ml zálievky /napr. z oleja, citrónovej šťavy, vody, príp. trochu medu/ alebo 50 – 100 ml  vhodnej majonézy /napr. chrenovej/.

Rastliny nakrájané nadrobno zmiešame so zálievkou.

Obmeny: môžeme pridávať uvarené vajce, uvarenú alebo surovú cibuľu, zeleninu, strukoviny, naklíčené semená, syr, kečup a pod.

Vhodné rastliny: zmes rozličných šalátových a koreninových vňatí /skorocel ďatelina, žerušnica, valeriánka, loboda, sedmokráska, púpava, štiav a pod/. Pri kombinácii rozličných druhov sa snažíme miešať druhy menej výrazné s výraznými, jemnejšie s horkejšími. Na okyslenie môžeme vždy pridať trochu štiavu alebo kysličky, na dochutenie malé množstvo koreninových vňatí. Na šalát používame len úplne mladé listy a výhonky. Niektoré /žihľava/ treba najprv obariť vriacou vodou.

     18. Hlávkový šalát s valeriánkou  

1 - 2 hlávky šalátu, 100 g valeriánky, 1 cibuľa, 1 biely jogurt, 1 PL oleja, citrónová šťava, štipka soli, trocha cukru, 100 ml chrenovej /vajíčkovej/ majonézy.

Umytý šalát a valeriánku nakrájame na kúsky, primiešame cibuľu nakrájanú na tenké kolieska a majonézu.

Obmena: šalát môžeme posypať syrom. Valeriánku môžeme pridávať do zemiakového šalátu s hráškom alebo do strukovinového šalátu.

     19. Púpavový šalát s chrenovou majonézou

3 šálky úplne mladých vnútorných lístkov a púčikov púpavy, 1 šálka chrenovej /jogurtovej/ majonézy, 1 PL pažítky.

Umyté púpavové lístky a púčiky nakrájame nadrobno, zalejeme majonézou, posypeme pažítkou a necháme chvíľu stáť.

Obmeny: namiesto pažitky môžeme použiť cesnak medvedí. Časť púpavových lístkov môžeme nahradiť hlávkovým šalátom alebo jarnou zeleninou.

     20. Šalát z púpavy a štiavu s vajíčkami

2 šálky mladých lístkov púpavy, hrsť listov štiavu, 2 – 3 cibuľky s vňaťou, 2 uvarené vajcia, 50 ml zálievky z oleja, citróna a vody alebo chrenovej majonézy

Nakrájané suroviny zmiešame a primiešame zálievku alebo majonézu.

     21. Šalát zo špenátu so štiavom

200 g mladých listov špenátu, 50 g listov štiavu, 50 g smotany alebo neokyslenej majonézy

Listy nadrobno nakrájame a zmiešame s majonézou.

Obmena: môžeme pridať cibuľu alebo cesnak medvedí. Časť špenátu môžeme nahradiť inou jarnou zeleninou /napr. reďkovka, kaleráb – aj  s mladými listami/.

     22. Šalát z potočnice lekárskej

200 g vňate potočnice, 1 cibuľa, 50 ml zálievky / olej – voda – citrón/.

Potočnicu dobre opláchneme, namočíme na 15 – 30 min do slanej vody a prepláchneme. Tesne pred podávaním primiešame nakrájanú cibuľu a zálievku.

Obmena: potočnicu môžeme zalievať majonézou, kombinovať so zemiakmi, zelerom, červenou repou, strukovinami.

     23. Čakankový šalát s červenou repou

200 g púčikov čakanky, 100 g varenej červenej repy, 1/2 šálky vlašských orechov, 50 ml zálievky /olej – voda – citrón/.

Nakrájané suroviny zmiešame so zálievkou.

     24. Čakankový šalát s cesnakom

200 g púčikov čakanky, 50 ml zálievky s  rozdrveným strúčikom cesnaku

Čakanku nakrájame a zmiešame so zálievkou.

 

     25. Topinamburový šalát

300 g topinambúr, 1/2 zeleru, 2 – 3  PL zeleného hrášku, 1 mrkva, 50 ml zálievky.

Topinambury nastrúhame a okamžite zalejeme zálievkou, aby nezhnedli. Primiešame nastrúhanú koreňovú zeleninu a hrášok.

     26. Šalát z koreninovej zeleniny s planými rastlinami

300 g zmesi koreňovej zeleniny /mrkva zeler, petržlen, prípadne cvikla/, 1 – 2  šálky nakrájaných šalátových rastlín, 50 ml zálievky alebo majonézy

Koreňovú zeleninu nakrájame a udusíme v malom množstve vody. Vývar zlejeme do misky, urobíme z neho zálievku alebo majonézu a všetky suroviny spolu zmiešame.

Obmena: môžeme pridať 100 – 200 g varenej šošovice alebo iných strukovín.

     27.  Smažené kvety bazy

3 – 4  čerstvé mladé súkvetia bazy, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 3 PL miešanej múky, podľa potreby mlieko, soľ, prípadne 1 KL suchých alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /napr. pamajorán/.

Súkvetia bazy preperieme vo vode, necháme odkvapkať, namáčame ich do vyšľahaného cestíčka a smažíme na oleji z oboch strán. Kvetná stonka z rezňov vyčnieva a pred podávaním ju môžeme odstrihnúť. Podávame na slano s prílohou a šalátom alebo na sladko s ovocným šalátom, marmeládou. Môžeme vkladať do žemle ako hamburger.

     28. Smažené listy skorocelu

10 mladých listov skorocelu, hladká múka, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, soľ, 1 – 2 PL tekutiny /mlieko alebo minerálka/.

Na umytých a osušených listoch skorocelu stiahneme nite z listových rebier /na rube listov/. Listy obalíme v múke, namáčame do cestíčka a na vyhriatej panvici rýchlo osmažíme z obidvoch strán. Podávame s prílohou a šalátom.

Obmena: Cestíčko môžeme osladiť, prípadne okoreniť škoricou. Rezne potom podávame k ovocnému šalátu.

     29. Smažené listy šalvie

5 listov šalvie, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, mlieko, soľ.

Očistené listy namáčame do cestíčka a smažíme vo väčšom množstve oleja ako zemiakové hranolky. Podávame s prílohou a šalátom.

Obmena: môžeme pripraviť na sladko ako listy skorocelu. Uvádza sa, že podobne môžeme vysmážať aj listy agátu – ale na druhej strane v literatúre sa spomína len vysmážanie súkvetí agátu, o listoch sa uvádza, že podobne ako celá rastlina okrem kvetov obsahujú jedovatý robín. Robín, rovnako ako ricín, je ale bielkovina a  možné, že pri smažení sa, podobne ako ricín, zneškodní. Lepšie je ale asi v tomto prípade neexperimentovať.

     30. Strukovinová pečienka s bylinkami

250 g namáčaných strukovín, 150 g suchého celozrnného chleba /alebo ovsených vločiek/, 1 cibuľa, 2 vajcia, asi 150 ml mlieka, olej, štipka soli, 50 g nadrobno pokrájaných rastlinných vňatí.

Niekoľko hodín namáčané strukoviny zomelieme na mäsovom mlynčeku s celozrnným chlebom namáčaným v mlieku, cibuľou a cesnakom. Primiešame vajcia a plané rastliny, podľa potreby zahustíme ovsenými vločkami, dochutíme, formujeme fašírky alebo roládu, potrieme mliekom a pečieme na plechu.

Obmena: ak pečieme roládu, doprostred môžeme dať varenú mrkvu, prípadne vajce.

Vhodné druhy: žihľava, slez, prípadne v zmesi s ďalšími rastlinami podľa vlastného uváženia.

     31. Hubové rezne

Čisté klobúky húb, mlieko, múka vajce, strúhanka, soľ, olej.

Klobúky namočíme do mlieka, obalíme múkou, rozšľahaným vajcom, strúhankou a z oboch strán osmažíme.

Obmena: huby môžeme obaľovať v cestíčku z vajca, mlieka a miešanej múky. Môžeme pridať mletú sladkú papriku, rascu, nadrobno nakrájanú vňať saturejky, pamajoránu a pod.

Vhodné druhy: bedle, šampiňóny, iné huby so širokým klobúkom. Nepoužívame druhy, ktoré sú jedlé až po dôkladnej tepelnej úprave!

     32. Hubové fašírky

300 g húb, 80 g oleja, 50 ml kyslej smotany, 1 celozrnná žemľa, 1 malá cibuľa, 1 KL rasce, 1 KL grilovacieho korenia, soľ.

Na malom množstve oleja osmažíme huby, podlejeme vodou, pridáme rascu a soľ a udusíme. Z húb, žemle rozmočenej v mlieku a ostatných prísad vypracujeme stredne tuhú hmotu, z ktorej tvoríme malé fašírky, obaľujeme strúhankou a smažíme. Podávame so zeleninovým šalátom alebo oblohou a prílohou.

Vhodné druhy: tvrdšie aromatické huby.

     33. Omeleta s planými rastlinami

2 vajcia, 2 PL miešanej múky, 30 ml mlieka, soľ, 1 šálka nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, olej.

Vyšľaháme riedku hmotu, nalejeme na panvicu s rozpálených olejom a smažíme z oboch strán. Podávame so zeleninovým šalátom.

Obmena: môžeme pridať hrášok alebo akúkoľvek nadrobno nakrájanú jarnú zeleninu /cibuľu, cesnak, kapustu a pod./, syr, prípadne varené zemiaky /ako sedliacka omeleta/.

Vhodné druhy: cesnak medvedí, žihľava, loboda, zmes rozličných druhov šalátových aj koreninových rastlín.

     34. Placky z topinambúr

500 g surových topinambúr, 50 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 vajce, soľ, prípadne 1 KL korenín /majorán a pod./, olej.

Očistené topinambury nastrúhame, zmiešame s ostatnými prísadami na riedke cesto, ktoré kladieme lyžicou na rozpálený olej a pečieme z oboch strán.

 

     35. Bylinkové palacinky

250 g polohrubej múky, 50 g sójovej hladkej múky, asi 500 ml mlieka, 2 vajcia, soľ, 2 PL nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, olej na vysmážanie.

Vypracujeme riedke cesto, do ktorého primiešame bylinky. Na vyhriatom oleji vysmážame palacinky.

Obmena: bielka môžeme najprv vyšľahať na sneh a až potom primiešať do cesta. Časť múky môžeme nahradiť celozrnným pečivom rozmočeným v mlieku a rozmixovaným. Palacinky môžeme zapiecť s vhodnou plnkou (špenát a pod./.

Vhodné druhy: žerušnica, potočnica, ligurček, materina dúška, trochu šalvie pažítka, petržlen, kôpor, zádušník a iné.

     36. Vegetariánsky nákyp

1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL maizeny, 1 nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL koreninových planých rastlín, 2 PL citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný zemiak, 2 šálky vody.

Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej formy, upečieme v rúre, nakrájame a podávame /s omáčkou, šalátom, chlebom/.

Obmena: hmotu môžeme naplniť do pudingovej formy a variť vo vodnom kúpeli.

     37. Zemiakový nákyp s bylinkami

2 ks celozrnného pečiva, 100 ml mlieka, 300 g zemiakov, 2 PL miešanej múky, 2 vajcia, soľ, 3 PL nakrájaných rastlinných vňatí, 3 PL strúhaného syra, prípadne 1 PL sušených kvasníc.

Pečivo namáčame v mlieku. Po rozmočení pridáme nastrúhané zemiaky a ostatné suroviny. Dobre premiešanou hmotou naplníme ohňovzdornú misu a pečieme v rúre asi 45 min. Podávame so šalátom.

Obmena: z rovnakej hmoty môžeme na panvici alebo plechu formovať placky a smažiť alebo piecť v rúre z obidvoch strán.

Vhodné druhy:  bazalka, ligurček, trocha šalvie, petržlen, pažítka, mrlík,  zádušník a iné.

 

     38. Zemiakové placky so žihľavou

1 kg zemiakov, 1 vajce, 5 PL celozrnnej múky, 3 PL mladých lístkov žihľavy, štipka majoránu, soľ, olej.

Surové zemiaky nastrúhame alebo rozmixujeme, pridáme nadrobno nasekanú alebo rozmixovanú žihľavu a ostatné prísady. Na oleji smažíme alebo pečieme placky. Podávame s jogurtom, vyklíčenými semenami alebo nadrobno nakrájanou pažítkou a zeleninovým šalátom.

Obmena: môžeme pridať pamajorán.

     39. Zapekané zemiaky

500 g zemiakov, 20 g oleja, 2 cibule, soľ, 1 PL nakrájanej materinej dúšky, 1 PL nakrájaného petržlenu, 150 g rajčiakov, 50 g údeného syra.

Nakrájané zemiaky, rajčiny a cibuľu nakladieme do vymasteného pekáča. Jednotlivé vrstvy posolíme a posypeme materinou dúškou a petržlenom. Poslednú vrstvu posypeme aj syrom. Pečieme pri miernej teplote asi 30 min pod pokrievkou a  potom krátko voľne pri vyššej teplote.

Obmena: môžeme použiť aj iné plané rastliny /najlepšie vhodnú zmes/ alebo rascu. Rajčiny môžeme vynechať.

     40. Hubový džuveč

3 strúčiky cesnaku, 200 g húb, 200 g cestovín, 50 g paradajkového pretlaku, 1 – 2 PL koreninových vňatí, olej.

Huby udusíme na cesnaku, zmiešame s uvarenými cestovinami, korením a pretlakom a zapečieme v rúre vo vymastenej ohňovzdornej mise.

Obmeny: môžeme pridať strúhaný syr, varenú zeleninu nakrájanú nadrobno, vajce a  pod.

     41. Huby zapekané so syrom

300 g húb, 3 vajcia, 70 ml smotany, 100 g strúhaného syra, trocha oleja, 1 PL koreninových vňatí, štipka soli.

Klobúky húb osolíme, udusíme na oleji, vložíme do vymasteného pekáča, zalejeme rozšľahanou zmesou ostatných surovín a zapečieme v rúre. Podávame so šalátom.

     42.  Huby ako mozoček

200 g húb, 20 g oleja, 1 vajce, 1 PL miešanej múky, 1 cibuľu, 1 PL koreninových vňatí, trocha mlieka.

Nakrájané huby udusíme na oleji s cibuľou, primiešame vajce rozmiešané s múkou a mliekom, soľ, koreniny. Po chvíli miešania odstavíme. Podávame s chlebom alebo prílohou a šalátom.

Vhodné druhy: prášnice, kuriatka, šampiňóny a pod.

     43. Hubový paprikáš

200 g húb, 200 g smotany, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 1 – 2 KL mletej sladkej papriky, soľ, 1 PL oleja, mlieko alebo voda podľa potreby.

Huby udusíme na oleji, cibuľke a paprike. Prilejeme smotanu rozmiešanú s múkou, podľa potreby rozriedime tekutinou, privedieme do varu a odstavíme. Podávame s  haluškami z celozrnnej múky.

Obmena: po odstavení z ohňa môžeme pridať roztlačený cesnak. Môžeme podávať s varenou sójou.

     44. Dusené plané palacinky

500 g zmesi rastlinných vňatí, 1 cibuľa, 30 g oleja, 80 ml mlieka alebo smotany, 1 PL obilných vločiek, soľ.

Rastliny dobre umyjeme, preberieme, posekáme nadrobno. Na tuku podusíme nakrájanú cibuľu, pridáme 3/4 rastlinnej hmoty a dusíme 5 – 10 min. Potom zmes odstavíme z ohňa, pridáme zvyšnú časť rastlín, mlieko, ovsené vločky a dochutíme. Podávame s prílohou, fašírkou a pod.

Obmena: výhodne môžeme kombinovať so zeleninou /jarná zmes, fazuľka, mrkva/.

     45. Prírodná dusená čakanka

500 g čakankových pukov, 3 PL vody, 2 PL oleja, trocha soli.

Čakanku udusíme na oleji a posolíme. Podávame so šalátom, pokvapkanú smotanou, majonézou, posypanú strúhankou, mletými orechami.

     46. Puding zo štiavu

4 suché žemle, 2 vajcia, 2 šálky mlieka, hrsť nakrájaného štiavu, trocha oleja.

Žemle nakrájame, zalejeme mliekom a necháme stáť, aby zmäkli. Primiešame ostatné suroviny a prísady, hmotu vlejeme do vymastenej formy a varíme asi 50 min. vo vodnom kúpeli.

     47. Pečené topinambury

500 g topinambúr, 1 cibuľa, 1 KL rasce, 1 PL koreninových vňatí, soľ, olej.

Topinambury nakrájame na kolieska, poukladáme na vymastený plech, posypeme nakrájanými prísadami, osolíme a za občasného premiešania upečieme v rúre podobne ako zemiaky.

     48. Pečené huby

300 g húb, soľ.

Huby nakrájame na väčšie kúsky, osolíme, a upečieme na plechu alebo rošte. Podávame so šalátom alebo prílohou.

Obmeny: Plech môžeme trochu natrieť olejom. Huby môžeme okoreniť mletou paprikou, rascou a pod., pri podávaní dochutiť  kečupom alebo majonézou.

     49. Žemľové knedlíčky s bylinkami

4 šálky celozrnnej strúhanky, 2 šálky mlieka, 2 PL hladkej múky, 2 vajcia, štipka morskej soli, 1 – 2 PL nakrájaných rastlinných vňatí.

Strúhanku rozmočíme v mlieku, primiešame ostatné suroviny, vypracujeme husté cesto, tvarujeme z neho malé knedlíčky, ktoré varíme v osolenej vode. Môžeme použiť aj ako závarku priamo do polievky.

Vhodné druhy: žihľava, bazalka, petržlen, pažítka a pod.

     50. Bylinkové knedlíčky

100 g byliniek, 10 g oleja, strúhanka, 1 vajce, soľ.

Na zohriaty olej pridáme strúhanku, vajce, nadrobno nakrájané bylinky, soľ. Bylinky krátko osmažíme a vymiešame na husté cesto. Lyžicou naberáme malé hrudky cesta, kladieme do polievky a necháme variť asi  5min.

Vhodné druhy: žihľava, saturejka, bazalka.

     51. Vločkové knedlíčky s bylinkami

150 g ovsených vločiek, 60 ml mlieka, trocha soli a masla, 2 vajcia, 70 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 PL nakrájanej pažitky alebo cibule, 2 – 3 PL čerstvých alebo sušených rastlinných vňatí.

Ovsené vločky povaríme so soľou a maslom v mlieku a necháme odstáť  asi 1 – 2 hod. Pridáme vajcia, múku, cibuľu a bylinky nakrájané nadrobno, zamiešame, z cesta tvarujeme knedlíčky veľkosti vajca a varíme v osolenej vode.

Vhodné druhy: kôpor, žerušnica, petržlen, materina dúška, pažítka, bazalka, ligurček, majorán, šalvia, zádušník.

     52. Bylinkové halušky

200 ml mlieka, 250 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 2 PL nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí.

Zarobíme stredne husté cesto, vmiešame do neho bylinky a cesto pretláčame cez haluškové sito do vriacej vody alebo polievky. Povaríme kým halušky nevyplávajú na povrch. Použijeme ako závarku, ako prílohu alebo ako hlavné jedlo s bryndzou, syrom a pod.

Obmena: cesto môžeme dať na dosku a na kraji hrnca nožom odkrajovať malé kúsky do vriacej vody alebo polievky.

     53. Bylinkový pagáčik

1 vajce, 1 PL miešanej múky, 2 PL rastlinných vňatí, soľ.

Vajcia vyšľaháme, primiešame múku, zarobíme cesto, primiešame bylinky a celú hmotu vlejeme do variacej sa polievky. Po chvíli varenia ju obrátime, potom vyberieme a na drevenej podložke rozkrájame na kocky.

 

 

     54. Bylinkové rezance

120 ml mlieka alebo cmaru, 60 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 1 PL nadrobno nakrájaných listov žihľavy.

Zarobíme redšie cesto, vmiešame žihľavu a cesto lejeme na vymastenú rozohriatu panvicu v tenkej vrstve. Osmažíme z oboch strán ako palacinky, nakrájame na veľké rezance a na tanieri zalejeme polievkou.

     55. Celozrnný pšeničný chlieb s rascou

Kvások: 100 ml vlažnej vody, 20 g droždia, 1 KL medu, 1 PL celozrnnej pšeničnej múky.

Cesto: 400 ml vlažnej vody, 700 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 – 2 KL rozotretej rasce, 3 zrnká feniklu, 2 KL soli.

V šálke rozmiešame droždie s cukrom alebo medom, zalejeme vlažnou vodou a pridáme lyžicu múky. Všetko dobre premiešame a povrch ešte mierne poprášime múkou. Kvások prikryjeme plátnom a necháme v teple vykvasiť 10 – 15 min.

K vykysnutému kvásku pridáme vlažnú vodu, 200 g múky, rozotretú rascu s feniklom a pripravíme riedke cesto, ktoré necháme cez noc vykysnúť. Na druhý deň primiesime zvyšok múky a soľ. Cesto rukami dobre vypracujeme a necháme 2 hodiny kysnúť na teplom mieste. Potom ho ešte raz premiesime, vytvarujeme bochník, ktorý položíme na plech vymazaný tukom a vysypaný múkou. Necháme ešte hodinu kysnúť. Chlieb pečieme 10 min. pri vysokej teplote v dobre vyhriatej trúbe a potom dopekáme 45 – 50 min. pri nižšej teplote. Pred dopečením ho potrieme slanou vodou.

Obmeny: do chleba môžeme pridávať ražnú múku /dlhšie kysne/, nadrobno pomleté žalude, zemiaky, semená mrlíka, brezovú kôru, korene hadovníka, lopúcha, plody jarabiny, hlohu. Z rovnakého cesta, ktoré ale nie je vykysnuté, môžeme piecť placky.

     56. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami

100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky /alebo ovsených vločiek/, 50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.

Nastrúhanú repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo nahrubo zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, vykrajujeme sušienky, potrieme ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej rúre.

      57. Bylinkové maslo

125 g nátierkového masla, 40 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí štipka soli.

Suroviny dobre zmiešame.

Vhodné  bylinky v zmesi: materina dúška, majorán, bazalka, petržlen, kôpor, pažítka, medovka, trocha šalvie alebo bedrovník, žerušnica, zádušník a iné.

     58. Bylinkové maslo s materinou dúškou

80 g nátierkového masla, 1 PL nadrobno nakrájanej materinej dúšky, 1 PL nakrájanej pažítky, 1  PL petržlenovej vňate, 2 rozdrvené strúčiky cesnaku, 1 PL nakrájanej cibule, pár kvapiek sójovej omáčky, 1 KL citrónovej šťavy.

Všetky suroviny dobre zmiešame.

     59. Bylinkový tvaroh

150 g tvarohu, 50 g mlieka /alebo smotany či oleja/, 50 - 100 rastlinných vňatí, 1 KL nastrúhaného chrenu, 1 malá cibuľa nakrájaná nadrobno, 2 rozdrvené strúčiky cesnaku.

Tvaroh zmixujeme s malým množstvom tekutiny a primiešame prísady.

Vhodné druhy: borák, materina dúška a ďalšie podľa vlastného výberu.

     60. Bylinkový syr

100 g strúhaného syra, 1 vajce, 1 KL celozrnnej pšeničnej múky, šálka mlieka, kúsok masla, trocha soli, 2 – 3 PL rastlinných vňatí.

Syr, vajce, mlieko a múku zmiešame, dáme na oheň, chvíľu povaríme, pridáme maslo, soľ a bylinky. Za horúca nalievame do vhodných nádob, v ktorých syr vychladne.

Vhodné zmesi: bazalka, pažítka, horčica, horčiak, materina dúška, kôpor, bedrovník, medovka. Môžu sa použiť aj sušené vňate byliniek.

     61. Kvasnicová nátierka s bylinkami

100g kvasníc, 2PL sójových vločiek, 1 vajce, 2PL nadrobno nakrájaných alebo rozmixovaných rastlinných vňatí, trocha mlieka, soľ, olej, 2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa

Kvasnice osmažíme na cibuli, primiešame dobre vymiešanú kašu z ostatných prísad /okrem cesnaku/, chvíľu podusíme za stáleho miešania, odstavíme, primiešame rozotretý cesnak.

Vhodné druhy: rozličné šalátové a koreninové plané rastliny, najlepšie zmes /napr. rasca – pamajorán – majorán – žihľava/.

     62. Tvarohová nátierka s hubami

100 g húb, 250 g tvarohu, 60 g smotany, 1 cibuľa, 1 vajce, štipka kari korenia, 1 KL rasce, 1 PL koreninových vňatí, štipka soli.

Huby udusíme, pomelieme na mäsovom mlynčeku spolu s uvareným vajcom, cibuľou a tvarohom. Pridáme ostatné prísady a dobre premiešame alebo rozmixujeme.

Obmeny: môžeme pridať mletú papriku. Časť tvarohu môžeme nahradiť bryndzou.

     63. Chrenová nátierka

4 PL strúhaného chrenu, 1 mrkva, 1/2 zeleru, 200 g kyslej smotany, 1 KL horčice, štipka soli.

Suroviny jemno postrúhame, smotanu vymiešame s horčicou a štipkou soli a primiešame nastrúhanú zmes. Nátierku zdobíme rastlinnými vňaťami nakrájanými nadrobno.

Obmena: mrkvu a  zeler môžeme vynechať, smotanu sčasti nahradiť tvarohom.

64. Smažené čerešňové placky

300 g odkôstkovaných plodov čerešne vtáčej, 1/4 l mlieka, 2 vajcia, 1 PL medu, štipka soli, 150 g miešanej múky.

Zo surovín vyšľaháme riedke cesto, do ktorého primiešame čerešne. Na rozpálenom oleji smažíme malé placky, ktoré môžeme hneď za horúca obaľovať vo vanilke alebo kokose.

     65. Sladká omáčka s planými rastlinami

2 zarovnané PL miešanej múky, 1 PL medu, 1/2 l vody, 1 KL strúhanej citrónovej kôry, 2 – 3 PL nakrájaného štiavu.

Múku zmiešame s vodou a citrónovou šťavou a za stáleho miešania uvaríme vo vodnom kúpeli. Primiešame štiav, chvíľu povaríme a osladíme. Omáčku podávame teplú alebo vychladenú.

Obmena: štiav môžeme čiastočne nahradiť kvetmi a mladými listami hluchavky.

     66. Vločková kaša s bazou

200 g bazových plodov, 1 PL medu, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek, 1 pohár vody, 2 – 3 PL smotany, 50 g lieskovcov.

Bazu chvíľu povaríme v malom množstve vody s citrónovou šťavou, odstavíme, primiešame med a ovsené vločky. Kašu podávame posypanú ovocím /čerstvé plody bazy/ a nakrájanými orechami.

     67. Tvarohové knedle s čučoriedkovou omáčkou

Knedlík: 500 g mäkkého tvarohu, 300 g zmesi hrubej krupice a sójovej múky /3:1/, 150 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 KL soli.

Omáčka: 500 g čučoriedok, 1 PL oleja, 200 ml vody, 200 ml smotany, 50 g medu, 1 PL pšeničných klíčkov /prípadne trochu maizeny/, trochu škorice a citrónovej kôry.

Krupicu zalejeme mliekom, primiešame rozdrobený tvaroh, soľ, žĺtky, dobre vymiešame a necháme chvíľu stáť. Medzitým ušľaháme bielka na sneh, primiešame do cesta, formujeme malé knedlíčky a varíme v osolenej vode.

Čučoriedky očistíme,  udusíme na oleji podliate vodou spolu so škoricou a citrónovou kôrou. Keď sa trochu rozvaria, primiešame pšeničné klíčky. Chvíľu povaríme a odstavíme. Omáčkou zalejeme knedlíčky a posypeme čučoriedkami. Jedlo podávame teplé alebo vychladené.

     68. Ovocné knedle z topinambúr

300 g topinambúr, 150 g celozrnnej pšeničnej múky, soľ, asi 300 g ovocného džemu.

Topinambury uvaríme v šupke, olúpeme a nastrúhame. Pridáme múku, soľ, vypracujeme cesto a necháme 10 min. stáť. Vyformujeme valček ktorý rozdelíme na rovnaké časti, tie rozvaľkáme na štvorce veľké asi 5 x 5 cm. Na štvorce dáme kúsky džemu, konce zvinieme k sebe, dobre spojíme, knedle vložíme do vriacej vody a varíme asi 7 min. Podávame posypané posýpkou z ovsených vločiek, oleja a medu alebo zaliate vhodným krémom.

     69. Hrušky s medom a orechami

500 g plodov planých hrušiek, 3 PL medu, 200 g nakrájaných orechov, 1 KL zázvoru, tuk na vymastenie plechu.

Hrušky rozpolíme, vykrojíme jadrovníky. Hrušky obalíme v zmesi medu orechov, zázvoru, nakladieme na vymastený plech a v mierne vyhriatej rúre zapečieme.

     70. Čučoriedková nátierka

200 g nátierkového masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového džemu, podľa potreby med.

Čučoriedky zmixujeme s maslom a podľa chuti dosladíme. Natierame na celozrnné placky alebo pečivo, zdobíme čučoriedkami a orechami.

     71. Orieškové rezy so šľahačkou

3 vajcia, 1 PL miešanej múky, 1 PL medu, 100 g lieskových orechov, 200 g šľahačky, čokoláda, 3 PL mlieka

Žĺtky vytrieme s medom, mliekom a múkou. Z bielok ušľaháme sneh a primiešame ho k žĺtkam. Na plech dáme pergamenový papier potretý maslom, okraje zahneme vlejeme naň cesto, rovnomerne rozotrieme a pečieme asi 10min. Vychladnuté cesto rozkrájame, ozdobíme šľahačkou, kúskami lieskovcov a čokoládou.

     72. Sladké pečivo z bukvíc

100 g celozrnnej pšeničnej múky, 100 g jačmennej múky, 100 g posekaných bukvíc, 50 g rastlinného tuku, 4 PL vody, 100  g melasy alebo strúhanej cukrovej repy.

Posekané bukvice zmiešame s ostatnými prísadami, vypracujeme cesto, formujeme ľubovoľné tvary a pečieme 10 min. vo vyhriatej rúre.

     73. Tvarohový pohár s bazou

250 g zrelých plodov bazy, 250 g mäkkého tvarohu, 2 PL medu, 1 PL citrónovej šťavy, 1/2 šálky mlieka.

Umyté plody bazy bez stopky povaríme s citrónovou šťavou, odstavíme, necháme vychladnúť, zmixujeme s ostatnými prísadami, nalejeme do pohárov, ozdobíme ovocím a orechami.

     74. Bylinkový čaj

100 g čerstvých alebo 20 g sušených byliniek /2PL/, 1 l vody.

Čajovú surovinu vložíme do vriacej vody, nádobu prikryjeme, odstavíme a po 15 min. scedíme.

A/ listy jahôd 40 g, ostružín 40 g, podbeľa 20 g /mierne zakalený čaj s lahodnou chuťou/

B/ listy malín 50 g, jahôd 50 g /číry čaj s lahodnou chuťou/

C/ listy malín 40 g, jahôd 40 g, marinky voňavej 20 g /číry čaj s chuťou podobnou ruskému čaju/

D/ listy malín, jahôd, ostružín po 50 g

E/ listy ostružín, lipy, čiernej ríbezle, šupy zo šípok, všetko po 30 g

     75. Čaj so sušených plodov

2 PL pomletých sušených plodov, 1 l vody

Plody zalejeme vodou, necháme niekoľko hodín stáť, potom privedieme do varu, odstavíme a za 15 min. precedíme cez husté sito.

Vhodné druhy: plody drieňa, dráča, šípok.

     76. Vitamínový nápoj

100 g ihličia z mladých výhonkov ihličnanov, voda.

Ihličie dáme na 2 – 3 min. do vriacej vody, aby sme odstránili vrstvu vosku a živíc. Po 3 min. ho vyberieme, pokrájame nadrobno, prelejeme v inej nádobe studenou vodou /asi 500 ml/, necháme 1 – 2 hodiny stáť a precedíme cez čisté plátno. 1 pohár nápoja zabezpečí dennú dávku vitamínu C. Nápoj v dobre uzavretej nádobe vydrží 1 – 2 dni.

Obmeny: podobne môžeme pripravovať vitamínové výluhy z rozličných rastlinných vňatí obsahujúcich veľa vitamínu C. Vňate prelejeme horúcou vodou, necháme asi 1 hodinu stáť a scedíme.

     77. Mušt s mätou piepornou

1 l ovocného muštu, 100 g listov mäty.

Listy mäty nakrájame nadrobno, zalejeme muštom a necháme 24 hodín vylúhovať.

     78. Ovocný koktail

200 g ovocia, 500 ml mlieka, med.

Ovocie rozmixujeme s mliekom, osladíme a hneď podávame.

Obmena: časť mlieka môžeme nahradiť jogurtom.

Vhodné druhy: čučoriedky, jahody, maliny.

     79. Orieškové mlieko

500 ml mlieka, 100 g lieskovcov, kúsok vanilky, 2 KL medu.

Orechy pomelieme a zalejeme horúcim mliekom. Pridáme kúsok vanilky, med, zamiešame a necháme asi 10 min. stáť.

Obmeny: môžeme použiť sójové mlieko. Oriešky môžeme trochu opražiť, čím však znižujeme ich biologickú hodnotu.

     80. Jablkový mušt s chrenom

1 l jablčného muštu, 10 g nastrúhaného chrenu.

Chren dáme do dôkladne vymytej fľaše, zalejeme prefiltrovaným jablčným muštom až po uzáver, dobre uzatvoríme a zatrepeme. Šťavu uchováme na chladnom tmavom mieste. Pred použitím ju môžeme riediť minerálkou. Chren poslúži ako prirodzený konzervačný prostriedok a zároveň dodá muštu korenistú príchuť. Pri správnom dávkovaní chrenu má šťava príjemnú pikantnú chuť a môžeme ju skladovať po celú zimu.

 

     81. Fermentovaná čajovina

Ľubovoľné množstvo mladých výhonkov vhodných rastlín /minimálne 700 – 1000 g/.

Surovinu po zbere necháme 12 – 24 hodín povädnúť v tieni na vzdušnom mieste. Potom ju rozložíme na vlhké plátno, ktoré pevne skrútime, vložíme do smaltovaného hrnca s pokrievkou a necháme 48 hod. ležať. Vňate sa zaparia, trochu stmavnú, ale nesmú sčernieť alebo zažltnúť. Po zaparení ich rýchlo vysušíme. Získame hnedú aromatickú čajovinu so sviežou chuťou a vysokým obsahom vitamínu C.

Vhodné druhy: listy a olistené výhonky rastlín s miernym účinkom /nie silne aromatické alebo liečivé!/, s relatívne vysokým obsahom trieslovín, najmä listy ostružín, jahôd, malín, alchemilky, kypriny a pod.,  používame len veľmi mladé výhonky pred začiatkom kvitnutia rastliny.

     82. Bazový džem

1 kg plodov bazy bez stopky, kúsok celej škorice, asi 600 g medu alebo cukru, šťava z 5 citrónov, 1 balíček petózy.

Bazu podlejeme vodou a rozvaríme so škoricou, pridáme med, citrónovú šťavu, petózu, ešte chvíľu varíme a džem plníme do pohárov, uzavrieme a obrátime hore dnom.

Obmeny: bazu môžeme výhodne kombinovať s jarabinou, hruškami, jablkami. Škoricu môžeme nahradiť koreňom kuklíka.

     83. Rakytníkový džem  

1 kg plodov rakytníka, 600 g medu, 1 balíček petózy.

Rakytníkové plody očistíme a v nádobe z varného skla uvaríme v malom množstve vody do mäkka. Postupne k nim pridávame med a petózu. Džem plníme do pohárov, uzavrieme, otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.

     84. Sedmokráskový /púpavový/ sirup

Miska kvetov sedmokrásky, 1 citrón, 500 g medu, 500 ml vody.

Kvety /s minimálnym podielom zelených častí/ vsypeme do vriacej vody, pridáme pokrájaný neolúpaný citrón a necháme cez noc vylúhovať. Na druhý deň výluh precedíme cez utierku, kvety dobre vylisujeme, pridáme med, výluh zahrejeme do varu, plníme do fliaš alebo pohárov až po uzáver a vzduchotesne uzavrieme.

Obmena: rovnako pripravíme aj púpavový sirup.

     85. Sirup z bazových kvetov

10 súkvetí bazy čiernej, 1 l vody, 1 kg medu, šťava z 3 citrónov.

Súkvetia operieme, zbavíme stopiek, vsypeme do vriacej vody a necháme cez noc vylúhovať. Ďalej postupujeme ako v predchádzajúcom recepte.

     86. Mätový sirup

100 g čerstvých listov mäty, 300 g medu, 200 ml vody.

Nakrájané listy mäty vsypeme do vriacej vody, necháme 1 hodinu stáť, scedíme, primiešame med, zahrejeme na 80°C a plníme do fliaš so vzduchotesným uzáverom.

     87. Ovsená kaša

 1 šálka naklíčeného ovsa alebo 3/4 šálky ovsených vločiek, 1/2 šálky naklíčenej pšenice, 2 šálky vody, štipka morskej soli.

Uvedené prísady vložíme do nádoby /najlepšie do tlakového hrnca/ a na miernom plameni varíme do mäkka aspoň hodinu. Kašu môžeme ochutiť troškou masla alebo kyslou smotanou.

     88. Kaša z termosky

Keď nemáme ráno čas na prípravu raňajok, môžeme tak urobiť už večer. Potrebujeme naklíčenú pšenicu, horúcu vodu a termosku.

Klíčky večer vložíme do termosky, zalejeme vriacou vodou. Termosku zatvoríme a necháme cez noc „variť“. Ráno vodu scedíme a teplú, mäkkú kašu z naklíčenej pšenice obohatíme medom, hrozienkami, orechami. Môžeme pridať aj trochu mlieka.

 

 

     89. Jogurt s klíčkami

 1 šálka slnečnicových klíčkov, 1 šálka naklíčenej pšenice, 1 šálka lucernových klíčkov,  2 PL nakrájaných fíg, 1 PL medu, biely jogurt a štipka škorice.

Všetky zložky zmiešame a pridáme jogurt. Jedlo je vhodné konzumovať najmä v zime, vitamíny v klíčkoch dodajú telu silu, vitalitu.

     90. Omeleta s klíčkami

Omelety, keďže sa pripravujú z vajec obsahujúcich cholesterol, by sme si mali dopriať iba výnimočne.

2 vajcia, 2 PL naklíčených obilnín podľa výberu, lyžica oleja.

Žĺtky dobre vymiešame, bielka vyšľaháme na sneh a pridáme k žĺtkom. Osolíme, nasypeme klíčky. Na panvici zohrejeme olej, masu vylejeme na panvicu a smažíme z jednej strany do zlatista.

     91. Plnená omeleta

2 vajcia, šálka naklíčenej sóje, lyžica oleja.

Rozšľahané vajcia vylejeme na horúcu, olejom potretú panvicu. Otáčame ňou tak, aby sa omeleta rovnomerne upiekla. Naplníme ju naklíčenou sójou, ktorú sme predtým na malom množstve oleja osmažili.

     92. Bylinkový chlieb

10 šálok múky, 1 šálka ovsených vločiek, kvasnice, vajíčko, 1 šálka mlieka, 2 šálky klíčkov petržlenu, zeleru, cibule, žeruchy, lucerny, pšenice, 1 šálka posekaných byliniek /napr. mäta pieporná/, štipka soli.

Do múky primiešame vlažné mlieko, v ktorom sme rozpustili 1/2 balíčka kvasníc. Pridáme ovsené vločky, vajíčko, klíčky a bylinky. Z uvedených prísad vymiešame hladké cesto. Prikryjeme ho obrúskom, postavíme na teplé miesto a necháme ½ hod. kysnúť. Potom vytvarujeme bochníky, navrch vtlačíme niekoľko ovsených vločiek. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180°C asi 45 minút.

     93. Nepečený chlieb

1 šálka naklíčenej pšenice, cibuľa, hrsť hrozienok, banán, jablko /prípadne iné ovocie alebo zeleninu/.

Naklíčenú pšenicu pomelieme na mäsovom mlynčeku alebo rozmixujeme s vodou, v ktorej sa pšenica namáčala. Získame hustú zmes ako na palacinky. Do cesta pridáme hrozienka, banán, jablko, cibuľu. Cesto hrúbky 1 cm položíme na pekáč a sušíme na slnku alebo v slabo vyhriatej rúre. Keď sa chlieb celkom vysuší, vložíme ho do mikroténového sáčka a potom do mrazničky. Vydrží niekoľko týždňov.

Chlieb z naklíčenej pšenice a nepečený chlieb môžeme jesť suchý, bez nátierok.

     94. Polievka z naklíčených strukovín

1 šálka naklíčených strukovín /fazuľa, hrach, šošovica, sója/, 1 šálka na kocky nakrájanej cvikly, malá cibuľa, 1 šálka mlieka, 1 PL oleja, strúčik cesnaku, petržlenová vňať, soľ.

Naklíčené suroviny, cviklu, cibuľu a cesnak varíme do mäkka. Pridáme šálku mlieka a lyžicu oleja. Nenecháme vrieť, iba zohrejeme do bodu varu. Nakoniec pridáme posekanú petržlenovú vňať a soľ.

     95. Pestrá polievka

1 šálka naklíčenej fazule, hrachu a ľanových semien, 2 mrkvy, hrsť špenátu, plátok zelera, 3 PL oleja, nastrúhaný syr, petržlenová vňať, trochu soli alebo sójovej omáčky.

Umytú a očistenú mrkvu špenát, zeler a cesnak podusíme na oleji. Pridáme naklíčené semená, zalejeme vodou alebo zeleninovým vývarom a varíme 15 – 20 min. Pred podávaním pridáme nakrájanú petržlenovú vňať, nastrúhaný syr a sójovú omáčku.

     96. Fantastická polievka

2 šálky naklíčenej sóje a ľanových semienok, 4 PL lucernových klíčkov, 2 šálky koreninovej zeleniny, cibuľa, šálka petržlenovej vňate, špenátu a žihľavy, 2 PL oleja, 1 1/2 l vody, štipka soli.

Koreňovú zeleninu a cibuľu očistíme, nakrájame, krátko na oleji podusíme. Zalejeme vodou, osolíme a varíme 30 min. Pridáme nadrobno nakrájané vňate a varíme ešte 15 min. Do vriacej vody nasypeme naklíčené suroviny a varíme ešte 15 min. Pred podávaním pridáme do polievky lucernové klíčky a potom už nevaríme.

     97. Studená polievka

Hrsť zeleného špenátu, 2 šálky naklíčenej pšenice, sóje a lucerny, 2 PL nastrúhaného jablka, mrkva alebo uhorka.

Do mixéra vložíme špenát, klíčky, jablko, zalejeme teplou vodou a mixujeme. Ozdobíme kolieskami mrkvy alebo uhorky. (naklíčenú sóju pred vložením do mixéra krátko povaríme).

     98. Paradajková polievka

6 zrelých nakrájaných paradajok, šálka naklíčenej lucerny, nakrájaná zelená cibuľa, 2 PL oleja, 2 šálky vody, posekaná petržlenová vňať.

Mixovaním získame hustú polievku ktorú nevaríme. Nalejeme do misy a podávame vychladenú. Ozdobíme petržlenovou vňaťou. Výhodné v horúcom lete.

     99. Papriková polievka

1 šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky vody, čerstvo nakrájaná paprika, štipka soli.

Vymixujeme hustú polievku, ktorú ihneď podávame.

     100. Mrkva s klíčkami

3 šálky nakrájanej mrkvy, 2 šálky sójových klíčkov, 2 PL sladkej smotany, 1 PL oleja, 1 PL medu, šálka jablkovej šťavy, štipka soli

Olej zohrejeme na panvici, pridáme mrkvu. Dusíme na miernom plameni, kým mrkva nie je sklovitá. Pridáme med, jablkovú šťavu, soľ a sójové klíčky. Hrniec prikryjeme pokrievkou a dusíme ešte 5 min. Nakoniec pridáme sladkú smotanu.

     101. Zeler s klíčkami

1 šálka naklíčenej uvarenej sóje, veľká cibuľa, 2 PL oleja, nastrúhaný zeler, zväzok zelerovej vňate, 2 PL sójovej omáčky.

Zeleninu s naklíčenou sójou na oleji osmažíme, pridáme nastrúhaný zeler, krátko dusíme. Ochutíme sójovou omáčkou, ozdobíme zelerovou vňaťou.

     102. Cibuľa s klíčkami

 1 menšia nadrobno nakrájaná cibuľa, strúčik cesnaku, 2 väčšie cibule nakrájané na mesiačiky, 3 šálky naklíčenej sóje, 1 PL oleja, soľ.

Na horúcom oleji osmažíme cibuľu nakrájanú na plátky a cesnak. Pridáme naklíčenú sóju, osolíme a pomiešame. Dusíme do mäkka. Servírujeme s ryžou.

     103. Klíčky s vločkami

2 šálky zomletej naklíčenej pšenice, 2 šálky sójových vločiek, 2 cibule, strúčik cesnaku, 1 PL červenej papriky, rasca, 1 l zeleninového vývaru, 1 šálka paradajkového pretlaku.

Na horúcom oleji osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme sójové vločky, naklíčenú pšenicu, červenú papriku, zeleninový vývar, paradajkový pretlak. Dobre pomiešame a prikryté varíme na miernom plameni asi hodinu. Podávame vychladené.

     104. Makaróny s klíčkami

2 šálky fazuľových klíčkov, cibuľa, 2 šálky makarónov, 1 PL oleja, 1/2 šálky zeleninového vývaru, soľ.

Na horúcom oleji podusíme cibuľu, pridáme fazuľové klíčky, zalejeme zeleninovým vývarom a necháme zovrieť. Medzitým v slanej vode uvaríme makaróny, precedíme a zmiešame s klíčkami.

     105. Mrkva s tvarohom a klíčkami

 1 kg mrkvy nakrájanej na kolieska, 4 šálky naklíčenej šošovice,  šálka nastrúhaného syra, 500 g tvarohu, trochu mlieka, vajce, cibuľa, paprika, petržlenová vňať, soľ,

Na vymastený pekáč dáme na kolieska pokrájanú mrkvu, osolíme, pridáme vrstvu naklíčenej šošovice. V mlieku rozmiešame syr, tvaroh, nakrájanú cibuľu petržlenovú vňať a zmes rovnomerne nanesieme na pekáč. Pečieme do ružova v rúre pri 200°C asi 40 min. Pred podávaním posypeme čerstvou petržlenovou vňaťou.

     106. Dusený hrášok

4 šálky naklíčeného hrachu, 1 PL oleja, mrkva, zelerová a petržlenová vňať, 2 PL suchých kvasníc, soľ.

Cibuľu a zeleninové vňate nakrájame nadrobno, mrkvu na kolieska. V hrnci osmažíme na oleji naklíčený hrášok, mrkvu, cibuľu i vňate. Dusíme 15 min., osolíme a posypeme suchým droždím. Ešte chvíľu podusíme.

     107. Letné jedlo

2 šálky naklíčenej fazule a sóje, 4 veľké paradajky, 4 šálky nakrájanej tekvice, 3 PL oleja, cibuľa, materina dúška, 1 šálka nastrúhaného syra, soľ.

Umytú tekvicu nakrájame na tenké plátky a spolu s cibuľou dusíme na oleji 10 – 15 min. Podľa potreby podlejeme vodou. Pridáme nakrájané paradajky, naklíčenú fazuľu, sóju a krátko povaríme. Pred podávaním posypeme nastrúhaným syrom.

     108. Klíčky s kari korením

1 šálka naklíčenej fazule, 1 šálka lucernových klíčkov, 2 nakrájané cibule, 2 veľké mrkvy nakrájané na kolieska, nakrájaný koreň zelera, 3 lyžice oleja, 2 lyžice múky, lyžička kari korenia, 2 šálky mlieka,  1 malá lyžička muškátového orecha, 1/2 šálky zomletých arašidových orieškov  a štipka soli.

Cibuľu, mrkvu a zeler podusíme na oleji domäkka. Omáčku pripravíme z oleja a kari korenia. Postavíme ju na mierny plameň, dolejeme mliekom a za stáleho miešania, keď omáčka hustne, pridáme muškátový orech, mleté arašidové oriešky a soľ. Dobre zamiešame, pridáme naklíčenú fazuľu, zeleninu a krátko povaríme. Nakoniec pridáme lucernové klíčky a muškátový orech. Varíme ešte 3 minúty. Podávame s ryžou.

     109. Mrkvový šalát

2 šálky naklíčenej raže, 1 šálka nastrúhanej mrkvy, 2 jablká, 1/2 šálky posekaných lieskových orechov.

Nálev: jogurt alebo šálka kyslej smotany, 2 lyžice citrónovej šťavy, štipka soli.

Mrkvu očistíme a spolu s jablkami postrúhame na hrubšom strúhadle. Lieskovce posekáme, opražíme na suchej panvici, pridáme klíčky a pomiešame s nálevom.

     110. žeruchový šalát

Hlávka zeleného šalátu, 2 lyžice naklíčenej žeruchy.

Nálev: jogurt, 1 lyžica citrónovej šťavy, štipka soli.

Umytý hlávkový šalát nadrobno nakrájame, pridáme nakrájanú naklíčenú žeruchu, zmiešame s nálevom a vychladené podávame.

     111. Pestrý šalát

2 šálky klíčkov /reďkovka, lucerna, ľan/, hlávkový šalát, jablko, 2 paradajky, malá cibuľa, šálka nastrúhaného syra.

Nálev: 3 lyžice oleja,1  lyžica citrónovej šťavy, 1 lyžica nakrájanej petržlenovej vňate, 1 lyžica horčice, soľ.

Šalát, jablko, paradajky a cibuľu nakrájame, pridáme nastrúhaný syr a nálev. Dobre premiešame a vychladený podávame.

     112. Tvarohový šalát

1 šálka čerstvého tvarohu, 2 lyžice citrónovej šťavy, 1 šálka naklíčenej pšenice,  1 veľké jablko a pomaranč.

Tvaroh pomiešame s citrónovou šťavou, pridáme naklíčenú pšenicu, nastrúhané jablko, nakrájaný pomaranč a štipku soli.

     113. Jarný šalát

1 šálka očistených slnečnicových semienok, 2 šálky naklíčenej pšenice, 3 nastrúhané jablká aj so šupkou, 1/2 šálky hrozienok, 1/2 šálky jogurtu, 3 nakrájané banány.Zmiešame a podávame.

     114. Bylinkový šalát

Už na jar môžeme na lúkach a v lesoch nazbierať mladé bylinky bohaté na vitamíny a minerálne látky. Výber je veľký, stačí sa rozhliadnuť. Z niektorých najznámejších – lístky púpavy, myší chvost, mladá žihľava a ďalšie – si môžeme pripraviť jarný bylinkový šalát.

2 šálky nakrájaných jarných byliniek, šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky nasekaných lieskových orieškov.

Nálev: 1 lyžica slnečnicového oleja, 1 lyžica citrónovej šťavy, 1 šálka kyslého mlieka, štipka soli.

Umyté a nakrájané bylinky zalejeme nálevom a dobre premiešame.

 

     115. Cibuľový šalát

2 šálky lucernových klíčkov, 1/2 šálky nakrájanej cibule, nakrájaná paradajka, nahrubo nastrúhaná uhorka, nakrájaný zeler a zelerová vňať.

Zeleninu zmiešame a prelejeme obľúbeným nálevom. Šalát môžeme pripraviť aj z iných druhov zeleniny.

     116. Sladký šalát

Šálka naklíčenej pšenice, 2 lyžice opražených sezamových alebo ľanových semien, 2 lyžice medu.

Sezamové semienka opražíme, potlčieme v mažiari, posypeme nimi klíčky a primiešame med.

     117. Tekvicový šalát

1 šálka naklíčeného jačmeňa, 1 malá nakrájaná tekvica, 2 nastrúhané mrkvy.

Nálev: 2 lyžice oleja, 2 lyžice bieleho vína, 2 lyžice citrónovej šťavy, soľ.

Zeleninu zmiešame a pridáme vymiešaný nálev.

     118. Palacinky

Cesto si pripravíme  z mlieka, múky, vajíčka a štipky soli.

.Do mlieka pridáme hrsť mletých sušených pšeničných alebo sójových klíčkov. Experimentovať môžeme aj s inými klíčkami, ktoré nemajú korenistú chuť. Palacinky pečieme ako obyčajne.

     119. Maliny s klíčkami

2 šálky malín alebo iných bobuľovín, 2 biele jogurty,  1 šálka šľahačkovej smotany, 1 šálka naklíčenej pšenice,1  lyžica medu, sezamové semienka na ozdobu.

V mixéri rozmiešame maliny, jogurt, naklíčenú pšenicu. Osladíme medom, nalejeme do pohárov a ozdobíme malinou a opraženými sezamovými semienkami.

     120. Jarný kaleráb s maslom

2 úplne mladé zelené kaleráby, soľ, 30 g strúhanky, 100 g masla.

Kaleráb ošúpeme a celý uvaríme v slanej vode do mäkka. Väčšie kaleráby rozkrojíme na štvrtinky. Uvarený, dobre odkvapkaný kaleráb dáme na misu, posypeme opraženou strúhankou, polejeme maslom, ozdobíme kučeravým petržlenom a podávame buď ako samostatný pokrm alebo ako hlavné jedlo s varenými zemiakmi.

     121. Vyprážaný zeler

300 g zeleru, soľ, cestíčko: 125 ml mlieka, 2 vajcia, 150 g múky, 250 g prevareného masla alebo masti.

 Očistený zeler uvaríme v slanej vode nie príliš do mäkka. Dobre okvapkaný nakrájame na plátky, ktoré namáčame v cestíčku pripravenom z mlieka, vajec, soli a múky. Cestíčkom obalený zeler vyprážame na rozpálenom masle do červena. Podávame k dusenej zelenine alebo zemiakovej kaši.

     122. Čierny koreň s maslom

600 g čierneho koreňa, soľ, 1 citrón, 80 g masla, 30 g opraženej strúhanky na 10 g masla.

Ľahko oškrabaný koreň operieme a dáme do studenej vody s citrónovou šťavou aby nestmavol. Po malej chvíli vkladáme koreň do vriacej vody a varíme do mäkka. Odkvapkaný koreň dáme na misu, polejeme horúcim maslom, posypeme strúhankou a ešte teplý podávame.

     123. Špargľa s maslom

750 g špargle, soľ, 80 g masla, 30 g strúhanky opraženej na 20 g masla.

Pred úpravou špargľu pod hlavičkou zlúpneme, drevnatú časť odkrojíme, umyjeme a zviažeme niťou po 5 – 7 ks, aby sa lepšie prekladali. Kladieme ju na dierkovanú vložku do nádoby s vriacou slanou vodou a varíme 15 – 30 minút. Uvarenú odkvapkanú špargľu zbavíme nití, dáme na misu, posypeme opraženou strúhankou a polejeme horúcim maslom. Podávame teplé.

     124. Karfiol s maslom

2  ružičky karfiolu, soľ, 60 g strúhanky, 100 g masla, petržlenová vňať na ozdobu.

Postup rovnaký ako pri špargli, obmeniť môžeme posypaním 40 g parmezánu.

 

 

     125. Dusená mrkva

700 g mrkvy, soľ, 60 g masla, 10 g cibule, 10 g cukru, 10 g múky, petržlenová vňať, čierne korenie.

Mrkvu očistíme, umyjeme, nakrájame po vlákne na rezance a dáme dusiť na opraženú nakrájanú cibuľu s cukrom. Zalejeme malým množstvom vody, osolíme a dusíme až pokiaľ sa šťavy nevydusí,  zaprášime múkou, podlejeme  malým množstvom vody, pridáme petržlenovú vňať a udusíme do mäkka. Pred podávaním okoreníme a posypeme petržlenovou vňaťou.

     126. Mrkva s jablkami

500 g mrkvy, 30 g masla, 1 lyžica cukru, 3 jablká, na špičku noža soľ, šťava z 1 pomaranča.

Očistenú mrkvu nastrúhame na rezance. V hrnci dáme skaramelizovať cukor s maslom, pridáme mrkvu, osolíme, zalejeme vriacou vodou a udusíme do mäkka. Pridáme strúhané jablká, podľa chuti osladíme a ešte dusíme. Pred podávaním pokvapkáme pomarančovou šťavou. Vychladenú mrkvu podávame ako kompót.

     127. Mrkvový nákyp

6 veľkých mrkiev, 50 g masla, 3 lyžice cukru, 3 žĺtky, 30 g hrozienok, 1/4 KL škorice, kôra z 1/4 citróna, 300 g strúhanky, 250 ml mlieka, 3 bielka, 20 g masla, 20 g strúhanky na formu, 250 ml šľahačkovej smotany, 30 g cukru.

Očistenú mrkvu uvaríme, ostrúhame alebo prelisujeme. V mise vymiešame maslo, cukor, žĺtky a citrónovú kôru. Do tejto masy zamiešame mrkvu, hrozienka, škoricu, strúhanku, mlieko a sneh z bielkov. Premiešame a vkladáme do maslom a strúhankou vysypanej nákypovej formy, a v mierne rozohriatej trúbe pečieme asi 1 hodinu. Upečený, ešte teplý nákyp posypeme cukrom, alebo studený zdobíme šľahačkou.

     128. Paštrnák v omáčke

500 g paštrnáku, 3 dkg masla, 25 g  múky, 2 lyžice octu, 2 kocky cukru, 5 kvapiek Maggi.

Paštrnák očistíme, umyjeme, nakrájame na 5 cm dlhé kúsky a nakrájame na rezance. Z masla a múky urobíme bledú zápražku, zriedime ju vývarom alebo vodou na omáčku, pridáme ocot, skaramelizovaný cukor, nakrájaný paštrnák a dobre povaríme. Pred podávaním pridáme Maggi.

     129. Pór s olejom

1 zväzok póru /250 g/, soľ, 4 lyžice oleja alebo 80 g masla, 20 g strúhanky.

Mladý pór olúpeme, korienky a zelené listy odkrojíme a dobre umyjeme. Uvaríme ho v slanej vode do mäkka. Dobre odkvapkaný ho dáme na misu, polejeme dobrým stolovým olejom a podávame. Namiesto oleja môžeme poliať maslom a posypať opraženou strúhankou.

     130. Špenátový nákyp

500 g špenátu, 40 g masla, 40 g múky, 20 g cibule, 250 ml mlieka, soľ, korenie, 5 žĺtkov, 80 g parmezánu alebo ementálu, 5 bielkov, 20 g masla.

Prebratý, umytý špenát uvaríme v osolenej vode, odkvapkáme a jemne posekáme. Zvlášť si pripravíme maslovú zápražku s cibuľkou, zriedime mliekom  na omáčku a povaríme. Do vychladenej omáčky zamiešame žĺtky, soľ, korenie, špenát, strúhaný syr a tuhý sneh z bielkov. Ohňovzdornú misu vymažeme maslom, naplníme špenátovou zmesou a v horúcej trúbe pečieme 1/2 – 3/4 hodiny. Nákyp podávame priamo z nádoby.

       131. Zelerový surový šalát

2 zelery, soľ, 4 lyžice vínneho octu, 3 zrnká potlčeného čierneho korenia, 1 lyžica oleja.

Očistený, umytý surový zeler postrúhame, premiešame so soľou, korením, octom a olejom. Dobre premiešaný dáme na misu a podávame.

     132. Zelerový šalát s jablkami

2 väčšie zelery, 4 jablká, 1 citrón, na ozdobu: 3 jablká, 1 citrón, 1 hlávkový šalát, majonéza: 2 varené žĺtky, 2 surové žĺtky, soľ, 375 ml oleja, šťava z 1/2 citróna, 2 lyžičky vínneho octu, 4 zrnká bieleho korenia, 2 lyžice ušľahanej smotany.

Očistený, uvarený zeler a ošúpané jablká nakrájame na jemné rezančeky a pokropíme citrónovou šťavou, dáme do chladničky. Zvlášť si pripravíme majonézu, časť premiešame so zelerom a jablkami, šalát dáme na misu, ktorú vyložíme hlávkovým šalátom a kolieskami nakrájanými z jabĺk, ktoré pokvapkáme citrónovou šťavou, aby zbeleli. Zvyškom majonézy ozdobíme celok šalátu.

Majonéza: varené, prelisované žĺtky zmiešame so surovými žĺtkami, pridáme soľ a za stáleho miešania metličkou prikvapkávame olej. Keď sa majonéza okolo metličky spája do hrudky, prikvapkáme citrónovú šťavu, znova primiešame trochu oleja, opäť šťavu, po kvapkách ocot a biele korenie. Do hotovej hustej majonézy zamiešame šľahačku.

     133. Zelerový šalát s orechami

2 väčšie zelery, 4 jablká, 100 g orechov, 125 ml octu, 1 lyžica oleja, soľ, 4 zrnká mletého korenia.

Ošúpaný surový zeler postrúhame, zmiešame s nakrájanými jablkami a nahrubo nasekanými orechami. Pripravený zeler premiešame s octom, olejom, soľou a korením a podávame. Môžeme ho zamiešať podľa chuti aj s majonézou.

     134. Púpavový šalát

200 g púpavových lístkov, soľ, mleté korenie, 2 lyžice oleja a octu, 4 zrnká korenia.

Lístky umyjeme, osušíme, osolíme, premiešame so šalátovou zmesou z uvedených zložiek a podávame.

     135. Paštrnákový šalát

400 g paštrnáku, soľ, 1 lyžica oleja, 2 lyžice octu, 4 zrnká korenia.

Očistený paštrnák uvaríme v osolenej vode do mäkka. Odkvapkaný, ešte teplý paštrnák polejeme šalátovou zmesou a podávame k mäsu, veľmi dobre sa hodí k pečienke.

     136. Režuchový šalát

200 – 250 g režuchových lístkov, soľ, 2 lyžice oleja, 3 lyžice citrónovej šťavy, na špičku noža cukor, 1 vajce.

Umyté čerstvé lístky dáme do misy, ľahko posolíme a polejeme olejom, citrónovou šťavou alebo zriedeným vínnym octom. Šalát posypeme nasekaným vajcom uvareným na tvrdo a podávame.

 

     137. Reďkovkový šalát

150 g reďkovkových lístkov, málo soli, 1 1/2 lyžice oleja, 3 lyžice octu, mleté čierne korenie, 4 reďkovky na ozdobu.

Lístky zbavíme stoniek, niekoľkokrát premyjeme, rozkrájame, mierne osolíme, urovnáme na mise a necháme 1 hodinu uležať. Potom šalát polejeme olejom, octom a okoreníme.

     138. Špenátový šalát

400 g špenátu, soľ, 2 lyžice oleja, 3 lyžice citrónovej šťavy, 2 vajcia, mleté čierne korenie.

Očistený mladý špenát dobre umyjeme, odkvapkaný ho mierne nasolíme, prikryjeme tanierom a necháme 3 hodiny odležať. Zvlášť si pripravíme citrónovú šťavu s olivovým olejom a korením, a zmes nalejeme na odležaný špenát. Hotový šalát dáme na misu a ozdobíme na kolieska nakrájaným uvareným vajíčkom, podávame.

     139. Kandizované stonky archangeliky

200 g stoniek, 200 g kryštálového cukru, 0,1 l vody, 150 g práškového cukru na obalenie.

Stonky pokrájame na 10 – 12 cm kúsky, uložíme do ohňovzdornej nádoby. Z cukru a vody uvaríme sirup, ešte horúcim zalejeme stonky a necháme 24 hodín stáť. Potom ich varíme na miernom ohni dovtedy, kým nie sú jasnozelené. Po vychladení stonky obalíme v práškovom cukre a necháme usušiť. Skladujeme vo vzduchotesnej nádobe.

     140. Bylinkové oleje

- bazalkový olej

500 ml olivového alebo slnečnicového oleja, 2 – 3  malé cibuľky, 1 vetvička bazalky /10 lístkov/.

Do fľaše dáme umytú, osušenú vetvičku bazalky a očistené cibule a zalejeme olejom. Po 14-tich dňoch môžeme olej použiť. Vhodný je na prípravu zeleninových šalátov a cestovín.

- zelený bylinkový olej

Zmes byliniek: mäta pieporná, saturejka záhradná, šalvia lekárska, palina božie drievko, ruta vonná, tymián, vňať petržlenu, yzop lekársky a medovka lekárska zmiešame a jemne pokrájame. Na 2 – 3  lyžice zmesi z byliniek dáme 200 ml oleja a zahrejeme na 80°C. Na teplejšom mieste necháme do rána postáť a scedíme. Byliny zľahka vytlačíme.

- olej zo zmesi bylín

Nadrobno porežeme rovnaké diely čerstvých alebo sušených bylín: tymián, majoránka, šalvia lekárska, rozmarín, kôpor, bazalka a saturejka. Dáme ich do fľaše na zaváranie. Zalejeme kvalitným rastlinným olejom. Zaviazanú fľašu dáme na okno, alebo do blízkosti vyhrievacieho telesa. Každý deň pohárom potrasieme alebo zmes premiešame. Asi za 2 týždne sa vylúhujú aromatické látky do oleja. Olej zlejeme, precedíme, byliny vytlačíme. Dáme do vyvarených fliaš a dobre zatvoríme.

     141. Tvarohový krém s bylinkami

200 g jemného tvarohu, 70 g rastlinného tuku, 1 PL jemne posekaných lístkov boráka, 1 PL posekanej pažítky, 1 PL posekanej petržlenovej vňate, soľ.

Tvaroh a tuk vymiešame do peny, pridáme bylinky a premiešame. Takto pripraveným krémom zdobíme chuťovky, natierame na chlebíčky, ktoré bohato ozdobíme plátkami uhoriek alebo reďkoviek.

     142. Rebarborový koláč

350 g hladkej múky, 170 g rastlinného tuku, 150 g práškového cukru, 2 žĺtky, štipka soli, 1  kg rebarbory, 2 PL kryštálového cukru, 1 PL zrelých rozdrvených semien čechrice, sneh z bielok: 3 bielka, 150 g práškového cukru.

Z múky, tuku, práškového cukru, žĺtkov a soli vypracujeme polotuhé cesto, ktoré dáme do mikroténového sáčka na hodinu odležať v chlade. Potom ho vyvaľkáme na veľkosť veľkého plechu, preložíme na suchý plech, popicháme vidličkou, poukladáme asi 5 cm kúsky rebarbory, posypeme cukrom, čechricou a upečieme. Pečieme 20 min pri teplote 190°C. Koláč vyberieme z rúry, potrieme bielkovým snehom, ktorý sme ušľahali z bielkov a cukru, a dáme piecť ešte na 10 minút.

     143. Feniklový šalát

1 buľva feniklu, 1 hlávkový šalát, 4 PL žeruchy, 1 PL posekaných feniklových lístkov.

Zálievka: 3 PL olivového oleja, 3 PL pomarančovej šťavy, 2 PL citrónovej šťavy, 1 KL horčice, 1 KL feniklových semien, mleté čierne korenie, soľ.

Fenikel očistíme,  rozštvrtíme a potom pokrájame na tenké pásiky. Šalátové lístky umyjeme, osušíme a potrháme. Pridáme lístky žeruchy, posekané feniklové lístky, zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.

Zálievka: olej, pomarančová a citrónová šťavu, horčicu, feniklové semená, korenie a soľ  dobre vyšľaháme metličkou.

     144. Chrenová nátierka so syrom

100 g rastlinného tuku, 100 g syra /Plesnivec alebo Encián/, 40 g postrúhaného chrenu, 60 g postrúhaných jabĺk, 1 PL citrónovej šťavy, soľ, štipka cukru, posekané bylinky na zdobenie.

Tuk rozmixujeme s pokrájaným syrom. Premiešame chren s jablkami, citrónovou šťavou, ochutíme cukrom, osolíme, pridáme k rozmixovanej mase a premiešame. Zdobíme posekanými bylinkami.

     145. Pikantná omáčka

100 g ochutenej majonézy, 150 g kyslej pochúťkovej smotany, 2 - 3 feferónky, 2 mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL kečupu, 1 PL červeného vína, 1/2 KL mletých koriandrových semien, soľ.

Cibuľku a feferónky nadrobno pokrájame, pridáme majonézu, smotanu, kečup, víno, koriander, podľa chuti osolíme a premiešame. Podávame k zeleninovým jedlám a jedlám z mletého mäsa.

     146. Bylinkové maslo na ryby

125 g masla, 1 PL posekaných lístkov krvavníka.

Maslo vymiešame s krvavníkom, dáme do alobalu a pomocou neho vytvarujeme do valčeka. Odložíme do chladničky stuhnúť. Stuhnuté maslo pokrájame na plátky hrubé asi 1cm, medzi každý plátok vložíme kúsok alobalu, zabalíme a uložíme do mrazničky.  Používame pri pečení a podávaní rýb.

     147. Vyprážané baklažány s ligurčekovou omáčkou

2 stredne veľké baklažány /500 g/, 1 vajce, soľ, hladká múka, strúhanka podľa potreby, olej na vyprážanie.

Ligurčeková omáčka: 3 strúčiky prelisovaného cesnaku, 2 nadrobno pokrájané mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL posekaných lístkov ligurčeka, 2 PL olivového oleja, 1 PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.

Baklažány ošúpeme, pokrájame na kolieska hrubé asi 1 – 1,5 cm, poukladáme na čistú utierku, posolíme a počkáme, kým pustia vodu. Potom plátky baklažánov obalíme v hladkej múke, vajci, strúhanke a vypražíme. Na každý plátok dáme 1 KL ligurčekovej omáčky. Podávame so zemiakovým pyré a zeleninovým šalátom.

Príprava ligurčekovej omáčky: v malej miske zmiešame prelisovaný cesnak, pokrájané mladé cibuľky, posekané lístky ligurčeka s olivovým olejom a citrónovou šťavou, okoreníme, osolíme a premiešame.

     148. Uhorková omáčka s bylinkami

1 stredne veľká šalátová uhorka /200 g/, 4 PL sladkej smotany, 2 PL citrónovej šťavy, 1 – 2  strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 cibuľa, 2 KL jemne posekaných kapár, štipka kajenského korenia, 4 PL jemne posekaných byliniek /petržlen, estragón, pažítka, medovka/.

Uhorku umyjeme, ošúpeme rozkrojíme, vyberieme semená a nadrobno postrúhame. Pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak, smotanu, citrónovú šťavu, kapary, korenie, bylinky a premiešame. Podávame k duseným a pečeným rybám.

     149. Syrová omeleta

6 vajec, 2 PL posekaných byliniek /petržlen, pažítka, estragón/, 1 PL koňaku, soľ, mleté čierne korenie, 100 g postrúhaného tvrdého syra, 2 PL oleja, bylinky na zdobenie.

Vajcia rozšľaháme s posekanými bylinkami. Posolíme, pokoreníme, pridáme koňak a premiešame. Na oleji upečieme 4 omelety, ešte teplé posypeme syrom, preložíme a dáme na tanier. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom. Ozdobíme bylinkami.

     150. Zemiakové pečivo s rozmarínom

200 g zemiakov uvarených v šupke, 200 g masla alebo rastlinného tuku, 180 g polohrubej múky, 2 žĺtky, soľ, 1 KL jemne posekaného rozmarínu, 1 vajce na potretie, 50 g strúhaného tvrdého syra.

Zemiaky uvaríme deň vopred, ošúpeme a nadrobno postrúhame. Pridáme múku, maslo, žĺtky, soľ, rozmarín a vypracujeme cesto, ktoré necháme v chladničke 30 minút odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme na obdĺžnik, 3x preložíme a dáme na 15 minút do chladu. Rozvaľkanie a preloženie ešte 2x zopakujeme. Potom cesto rozvaľkáme na hrúbku 4 – 5 mm, pokrájame ho na štvorčeky, ktoré poukladáme na vymastený plech, potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme syrom a pri teplote 180°C do zlatista upečieme.

     151. Letný fazuľový šalát

500 g bielej fazule /vylúpaná čerstvá fazuľa/, 300 g rajčín, 1 cibuľa, 2 PL olivového oleja, 1 PL  posekaných čerstvých lístkov saturejky, soľ.

Do vriacej vody dáme variť fazuľu, pred dovarením ju osolíme, scedíme a prepláchneme studenou vodou. Cibuľu nadrobno pokrájame, pridáme pokrájané rajčiny, olej, saturejku a premiešame. Chvíľu necháme odstáť a podávame s celozrnným pečivom.

     152. Špagety so saturejkou

400 g špagiet, 200 g prerastenej anglickej slaniny, 5 strúčikov lisovaného cesnaku, 1 PL posekaných čerstvých lístkov saturejky, 100 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL oleja, soľ.

Špagety vložíme do osolenej vriacej vody, prilejeme olej a uvaríme. Slaninu pokrájame na drobné kocky, opražíme do zlatista, pridáme cesnak, ešte chvíľu spolu opečieme. Do tohoto základu dáme uvarené špagety, saturejku a dobre premiešame. Hneď podávame posypané syrom.

 

 

     153. Zeleninový koláč so štiavom /do okrúhlej formy s priemerom 26cm/

250 g hladkej múky, 1 vajce, 15 g kvasníc, 125 ml vlažnej vody, 1 PL oleja, štipka cukru, soľ.

Obloženie: 100 g štiavu, 2 trojuholníky taveného smotanového syra, štipka strúhaného muškátového orieška, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 200 g šampiňónov, 100 g sterilizovanej kukurice, 2 vajcia, 50 g tvrdého strúhaného syra, soľ.

Z vody, droždia a cukru pripravíme kvások. Múku so soľou premiešame, pridáme vajce, olej, kvások a vypracujeme polotuhé cesto, ktoré necháme na teplom mieste 20 minút kysnúť. Potom ho rozvaľkáme a uložíme do vymastenej formy, tenko potrieme olejom, popicháme vidličkou a obložíme. Pečieme 25 minút pri teplote 180°C.

Príprava obloženia: Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme očistené, na plátky nakrájané šampiňóny a chvíľu podusíme. Štiav sparíme horúcou vodou a necháme vychladnúť. Potom ho rozmixujeme s taveným syrom, pridáme postrúhaný muškátový oriešok a pripravenou masou potrieme cesto. Rozložíme podusené šampiňóny, sterilizovanú kukuricu a zalejeme rozhabarkovanými vajíčkami, ktoré sme premiešali so syrom.

     154. Jemná omáčka so štiavom

200 g štiavu, 1 cibuľa, 3 PL oleja, 5 PL hladkej múky, 250 ml mäsového vývaru, 500 ml mlieka, 250 ml sladkej smotany, 1 - 2 bobkové listy, štipka bieleho korenia, štipka postrúhaného muškátového orieška, soľ.

Lístky štiavu sparíme horúcou vodou, necháme vychladnúť a rozmixujeme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme múku a na miernom ohni miešame, kým múka nezačne meniť farbu. Zalejeme studeným vývarom, pridáme mlieko, smotanu, bobkový list, soľ a varíme  mierne asi 10 - 15 minút. Potom omáčku precedíme, pridáme korenie, muškátový oriešok, rozmixovaný štiav a prevaríme. Podávame so zemiakmi a vareným hovädzím mäsom.

     155. Krémová bylinková polievka

1 l mäsového vývaru, 2 žemle, 2 PL oleja, 200 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL posekanej petržlenovej vňate, 1 PL posekanej pažítky, 1 KL posekanej trebuľky, 1 KL posekanej žeruchy, soľ.

Bylinky spolu premiešame a rozdelíme do 4 tanierov. Žemle pokrájame na kocky a na oleji opečieme do chrumkava. Do vriaceho mäsového vývaru postupne sypeme syr a chvíľu povaríme. Solíme opatrne. Opečené žemle a bylinky zalejeme horúcim vývarom a hneď podávame.

     156. Patizónové placky

250 g postrúhaného patizónu, 1 vajce, 2 PL strúhaného tvrdého syra, 1 PL posekanej trebuľky, mleté čierne korenie, soľ, strúhanka na zahustenie, olej na vyprážanie.

Nahrubo postrúhaný patizón posolíme, necháme chvíľu postáť a vodu zlejeme. Pridáme žĺtok, syr, korenie, tuhý sneh z bielka, premiešame a zahustíme strúhankou. Vytvarujeme malé placky a vypražíme. Podávame so zemiakmi alebo zeleninovým šalátom.

      157. Tvarohová nátierka

200 g jemného nízkotučného tvarohu, 100 g Ramy, mleté čierne korenie, 1 PL nadrobno nasekaných lístkov yzopu, soľ.

Tvaroh s Ramou vyšľaháme do peny, okoreníme, osolíme, pridáme lístky yzopu a premiešame. Nátierka je vhodná na prípravu zeleninových chlebíčkov alebo plnených zeleninových sendvičov.

     158. Zelerová nátierka

100 g Ramy, 4 trojuholníky taveného smotanového syra, 60 g zeleru, 1 ČL citrónovej šťavy, 1 ČL nadrobno nasekanej zelerovej vňate, biele mleté korenie, soľ.

Ramu rozmixujeme so syrom. Pridáme nadrobno postrúhaný zeler pokvapkaný citrónovou šťavou, zelerovú vňať, korenie, soľ a premiešame. Nátierka je vhodná pri príprave chlebíčkov alebo na opečený chlieb.

     159. Polievka zo stopkového zeleru

1 stopkový zeler, 1 cibuľa, 1 PL hladkej múky, 2 PL oleja, 1 l mäsového vývaru, štipka mletého muškátového orieška, 2 žĺtky, 0,125 l sladkej smotany, soľ.

Stopky zeleru umyjeme, očistíme a pokrájame na malé kúsky /asi 1/2 cm/, zalejeme ich vodou, posolíme a uvaríme do mäkka. Tretinu stopiek odložíme. Na 1 PL oleja speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme uvarené stopky zeleru a nadrobno ich rozmixujeme. Z oleja a múky urobíme bledú zápražku, zalejeme ju vývarom, pridáme rozmixované stopky zeleru, muškátový oriešok a 10 minút varíme. Do horúcej polievky nakoniec pridáme žĺtky rozhabarkované v smotane /už nevaríme/, odložené stopky zeleru, premiešame, podávame.

     160. Zelerová polievka

500 g zeleru, 1 l zeleninového vývaru, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 2 PL citrónovej šťavy, 1/2 KL mletej bielej horčice, mleté čierne korenie, 1 menšia mrkva, 1 PL posekanej petržlenovej vňate.

Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme postrúhaný zeler, celú očistenú mrkvu, soľ, podlejeme malým množstvom vody a uvaríme. Mrkvu vyberieme a zvyšok nadrobno rozmixujeme. Do rozmixovanej masy pridáme zeleninový vývar, povaríme, pred dovarením pokoreníme, posolíme a dochutíme citrónovou šťavou. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať a polievku na tanieri ozdobíme kolieskami mrkvy.

     161. Kardamomové gombičky

300 g hladkej múky, 125 g rastlinného tuku, 2 PL práškového cukru, 2 PL medu, 2 PL kyslej pochúťkovej smotany, 2 vajcia, 1 ČL kardamomu, štipka soli, 2 PL kryštálového cukru.

Múku v mise premiešame s kardamómom a soľou, pridáme na kúsky nakrájaný tuk, cukor, med, smotanu, vajce a vypracujeme cesto, z ktorého urobíme valček s priemerom 3 cm, zabalíme do mikroténového sáčka a dáme do chladničky stuhnúť. Potom ho natrieme rozšľahaným vajcom a obalíme kryštálovým cukrom. Po obalení pokrájame na kolieska hrubé 4 mm, uložíme ich na plech na papier na pečenie. Slamkou v strede kolieska vypichneme dierky a upečieme. Pečieme 12 minút pri teplote 180°C.

     162. Jemný jablkový koláč

300 g hladkej múky, 120 g rastlinného tuku, 100 g práškového cukru, 2 vajcia, 2 PL kyslej pochúťkovej smotany, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 1 žĺtok a 1 PL mlieka na potretie, 2 PL mandľových plátkov na posypanie.

Plnka: 1000 g ošúpaných postrúhaných jabĺk, 200 g kryštálového cukru, 1/2 KL mletej škorice, 5 celých klinčekov, 1 PL rumu.

Múku premiešame s kypriacim práškom, pridáme na kúsky nakrájaný tuk, cukor, vajcia, smotanu a vypracujeme hladké cesto, ktoré dáme do mikroténového sáčka na 30 minút do chladu odležať. Potom ho rozdelíme na dve časti, vyvaľkáme na veľkosť plechu, pomocou váľka prenesieme jednu časť na suchý plech, rovnomerne navrstvíme plnku a zakryjeme druhou časťou cesta. Vrch potrieme žĺtkom rozmiešaným v mlieku, posypeme mandľovými plátkami a upečieme pri teplote 180°C asi 30 minút.

Príprava plnky: nahrubo postrúhané jablká premiešame s cukrom, pridáme škoricu, klinčeky, rum a 10 minút podusíme. Necháme vychladnúť a klinčeky vyberieme.

     163. Cibuľová omáčka

1 väčšia cibuľa, 2 PL bravčovej masti alebo oleja, 2 PL hladkej múky, 1 PL octu, 500 ml mäsového vývaru, 1 PL čerstvej cibuľkovej vňate alebo pažitky, mleté čierne korenie, štipka cukru, soľ.

Z masti a múky urobíme svetlú zápražku, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu a zohrievame, kým zápražka nezačne meniť farbu. Pridáme studený vývar, ocot, korenie, soľ a varíme 20 minút. Potom prepasírujeme, dochutíme a nakoniec posypeme čerstvou cibuľkovou vňaťou alebo pažítkou. Hotovú omáčku podávame s vareným hovädzím mäsom a zemiakmi. Podobne robíme aj cesnakovú omáčku, kde namiesto cibule použijeme 4 strúčiky cesnaku.

     164. Vyprážané syrové guľky s paprikou

150 g syra /Niva/, 50 g masla, 1 ČL mletej sladkej papriky, 2 vajcia, 100 g strúhanky, mlieko, olej na vyprážanie.

Na obalenie: 1 vajce, hladká múka, strúhanka.

Nivu postrúhame, vymiešame s maslom a paprikou, pridáme vajcia, strúhanku, mlieko podľa potreby a premiešame. Z pripravenej masy vyformujeme guľky, ktoré obalíme vo vajci, hladkej múke, strúhanke a vypražíme. Podávame so zemiakovou kašou a zeleninovým šalátom.

 

     165. Škoricové hviezdičky

250 g hladkej múky, 100 g mletých lieskových orieškov, 125 g rastlinného tuku, 125 g práškového cukru, 2 KL mletej škorice, 2 žĺtka, 100 g džemu, práškový cukor na posypanie.

Lieskové oriešky nasucho opražíme, pomocou utierky ošúpeme a pomelieme. Z múky, orieškov, tuku, cukru, škorice a žĺtkov vypracujeme hladké cesto, ktoré vložíme do sáčku a dáme do chladu na hodinu odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku 3 mm a povykrajujeme dve veľkosti hviezdičiek v rovnakom počte. Hviezdičky poukladáme na plech na papier na pečenie a upečieme. Pečieme 10 minút pri teplote 180°C. Po vychladnutí menšiu hviezdičku natrieme džemom a spojíme s väčšou. Nakoniec jemne pocukrujeme.

     166. Bylinkové octy

-ocot zo zmesi byliniek

Do fľaše so širším hrdlom dáme po 250 g listov mäty piepornej, lístkov rozmarínu a šalvie lekárskej, pridáme 4 - 5 klinčekov, trochu kvetov levandule a všetko zalejeme 1000 ml octu. Macerovať necháme na svetle asi týždeň. Potom scedíme do fliaš. Ocot je výborný na ochutenie šalátov zo surovej zeleniny.

 -bazalkový ocot

60 g bazalky, 500 ml octu.

Lístky alebo vetvičky bazalky umyjeme, osušíme, vložíme do čistej fľaše alebo pohára. Ocot necháme zovrieť a bazalku zalejeme. Lúhujeme 2 týždne, potom precedíme a dobre uzavrieme.

- ocot s palinou dračou

Do 1000 ml octu dáme asi 50 g listov paliny dračej. Dobre je keď ocot vopred mierne zahrejeme. Na svetle necháme macerovať 7 dní. Denne fľašou potrasieme. Potom ocot scedíme, necháme ho zovrieť a dáme do fľaše. Uskladníme na tmavom chladnejšom mieste. Ocot je silne aromatický!

- zelerový ocot

Do fľaše so širším hrdlom rozkrájame 1 očistený a dobre vyumývaný zeler, pridáme 10 g horčicových semien. Zalejeme 1000 ml octu a pridáme 100 ml 40% liehu. Fľašu dobre zatvoríme a necháme na svetle týždeň vyluhovať. Potom scedíme a dáme do menších fliaš.

- ocot zo zmesi bylín s cibuľkou

Do 1000 ml octu dáme za hrsť lístkov paliny pravej alebo dračej, jednu malú štipľavú papriku, menšiu rozkrájanú cibuľu, 3 byľky petržlenovej vňate a - ak máme - 1 kvet bazy čiernej. Pridáme ešte asi 6 bobuliek celého korenia. Všetko vo vhodnej fľaši uzavrieme a necháme na teplom mieste asi 14 dní vylúhovať. Potom scedíme a dáme do menších, dobre uzatvárateľných fľaštičiek.

- ocot zo zmesi bylín a palinou abrotskou

Do 1000 ml octu dáme zmes bylín - po 25 g paliny abrotskej, vňate medovky, lipového kvetu, višňových lístkov a 4 – 5  lístkov bobkového listu. Na teplom mieste necháme macerovať týždeň, potom scedíme a dáme do menších fliaš.

- aromatický ocot

Do fľaše dáme po 25 g mäty piepornej, rozmarínu, listov šalvie, po 5 g klinčekov, levandule, podzemku archangeliky a zalejeme litrom octu. Po piatich dňoch bylinky vylisujeme a k precedenej kvapaline prilejeme toľko octu, aby sme získali liter.

- pomarančový /citrónový/ ocot

Pokrájame 1 pomarančovú /citrónovú/ šupku a namočíme na 24 hodín do 30 ml alkoholu. Prilejeme liter octu a necháme dozrieť ešte 2 – 3  dni. Potom precedíme a hotový ocot plníme do fliaš.

     167. Sirupy z liečivých rastlín

- sirup z arónie čiernej

Plody arónie rozdrvíme, vylisujeme a necháme 12 hodín postáť. Zlejeme kal z dna, precedíme a čistú šťavu zahrejeme na 80°C. Na 1000 ml šťavy dáme 1600 g cukru, 8 g kyseliny citrónovej. Vriaci sirup plníme do vyvarených fliaš a zatvoríme novými zátkami.

- sirup z kvetov bazy čiernej

Asi 25 kusov väčších nepoškodených kvetov bazy umyjeme a dáme do dvoch litrov prevarenej vychladnutej vody. Necháme 24 hodín lúhovať. Potom vodu scedíme a rozpustíme v nej 2 kg cukru a podľa chuti pridáme kyselinu citrónovú. Na špic noža pridáme konzervačný prostriedok a sirup plníme do vyvarených fliaš. Uzatvoríme novými zátkami. Ak chceme robiť sirup bez konzervačných látok, treba na liter výluhu dať 1,5 kg cukru.

- sirup z plodov bazy čiernej

Plody bazy bez stopiek roztlačíme, šťavu vylisujeme. Potom šťavu necháme trochu povariť. Na liter šťavy dáme kilo cukru. Miešame dovtedy, kým sa v šťave nerozpustí a chvíľu povaríme. Počas varenia zberáme penu. Plníme do menších vyvarených fliaš a zatvoríme novými zátkami.

- sirup z čiernych ríbezlí a listov

Asi 100 kusov listov z čiernych ríbezlí, 1000 ml plodov čiernych ríbezlí v piatich litrov vody varíme asi hodinu. Po čiastočnom vychladnutí precedíme, listy a plody ríbezlí jemne vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 4-5 kg cukru, podľa chuti kyselinu citrónovú a spolu povaríme ešte asi 10 min. Sirup horúci asi 80°C nalievame do vyvarených fliaš, uzatvoríme novými zátkami a necháme v deke vychladnúť do rána.

- sirup z čiernych ríbezlí

Plody čiernych ríbezlí rozdrvíme, prepasírujeme, alebo bez styku so železom zomelieme. Na 2500 g ovocia pridáme 50 g kyseliny citrónovej a necháme 24 hodín stáť. Ak chceme mať sirup redší, do uvedeného množstva pridáme 1500 ml vody. Šťavu bez pretláčania necháme pretiecť cez plátno a na 1000 ml šťavy dáme 1000 g cukru a balíček Petolu. Miešame, kým sa cukor nerozpustí, potom nalejeme do vyvarených fliaš a dobre uzatvoríme.

 - pŕhľavový sirup

V 2 l prevarenej vody rozpustíme 2 kg cukru. Pridáme 40 – 50 vyumývaných, porezaných čerstvých lístkov pŕhľavy. Pridáme podľa chuti kyselinu citrónovú a šťavu z 2 – 3  citrónov. V chladnejšej miestnosti necháme stáť 24 hodín. Potom scedíme, byle jemne pretlačíme. Získame asi 4 l sirupu. Zahrejeme ho na 80°C a plníme do fliaš. Uzatvoríme a uložíme na chladnejšie miesto.

 

      168. Šťavy a nápoje z liečivých rastlín

- šťava z arónie čiernej

Do 4 l pohára dáme 2000 ml umytých, odstopkovaných plodov arónie, pridáme 80 g kyseliny citrónovej a dolejeme vodou. Na druhý deň plody ľahko rozdrvíme a šťavu precedíme. Šťava má byť číra, preto nie je dobré plody silne stláčať a lisovať. Na liter šťavy dáme rozpustiť za stáleho miešania kilo cukru. Šťavu potom zlejeme do fliaš.

- šťava z brezy previsnutej

Šťavu z brezy získame na jar zo zárezov do stromov. Šťava potom steká žliabkom do nádoby. Nie je vhodné šťavu získavať z viacerých zárezov z jedného stromu. 2 – 3 PL čerstvej šťavy zmiešame so 125 ml prihriateho dobrého vína. Je to výborný posilňujúci nápoj, ktorý pijeme viackrát denne po dúškoch.

- čerstvá šťava z plodov bazy čiernej

Zrelé plody bazy, zbavené stopiek, dobre umyjeme a prelisujeme. Získanú šťavu precedíme. Šťavu zmiešame v pomere 8,5:1,5 s rumom alebo inou liehovinou. Zliatu do fliaš ju môžeme aj krátko sterilizovať. Uskladníme v tme a chlade. Pôsobí  aj proti bolesti a protizápalovo.

- šťava z bazy čiernej

Do 250 ml vody dáme 250 ml cukru a 1,5 kg umytých, odstopkovaných zrelých plodov bazy. Povaríme 15 min. Potom rozvarenú hmotu necháme 24 hodín stáť, precedíme a šťavu vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 250 g cukru, podľa potreby vodu a 15 min. varíme. Po vychladnutí pridáme na špic noža Petolu a plníme do fliaš. Je vhodná riedená vodou pri nachladnutiach.

- šťava z bazy za studena

Do 4 l fľaše dáme 10 – 15 cm vrstvu umytých kvetov bazy bez stopiek, pridáme 8 g kyseliny citrónovej a 2,5 l prevarenej vody. Necháme 24 hodín stáť. Potom precedíme cez viackrát zloženú gázu alebo preprané plátno. Do roztoku dáme 2,5 kg cukru a na špic noža Petolu a občas premiešame. Cukor by sa mal za 24 hodín rozpustiť. Potom stočíme do fliaš a uzatvoríme.

 

- šumivý nápoj z kvetov bazy čiernej

4 l fľašu do 3/4 naplníme vodou. Necháme v nej rozpustiť 350 g cukru, rozkrájaný dobre umytý citrón a pridáme 4 väčšie čerstvo rozkvitnuté kvety bazy. Pridáme štipku kvalitných kvasníc. Zakryjeme tanierikom alebo obviažeme celofánom a dáme na teplé miesto. Na druhý deň vytlačíme do fľaše šťavu z celého citróna, necháme postáť a precedíme do fliaš.

- vitamínový nápoj z ihličia

Ihličie si zadovážime v zime, vtedy obsahuje  najviac vitamínu C. Z vetvičiek ho ostriháme, umyjeme, rozmiešame chladnou prevarenou vodou v pomere 1:3. Ihličie je nutné ihneď dať do vody, lebo na vzduchu by sa vitamíny znehodnotili. Potom pridáme 1 KL kyseliny citrónovej. V kameninovej nádobe necháme ihličie 30min. vylúhovať, lúhovať dlhšie sa neodporúča, lebo ihličie zhorkne. Hneď precedíme cez gázu, necháme niekoľko hodín stáť, kým na dne nevznikne usadenina. Číru tekutinu potom hadičkou stiahneme do fľaše a na 3 dni dáme do chladu a tmy. Vhodný po fyzickej námahe a jarnej únave.

- jablčný mušt s marinkou voňavou

Do hotového jablčného muštu z kvalitných zrelých jabĺk, ktorý bol pripravený bez zahriatia na 100°C, dáme do fľaše na liter muštu niekoľko čerstvých kvitnúcich byliek marinky voňavej. Byľky necháme vo fľaši 1 - 2 dni, potom scedíme.

- liečivý nealkoholický nápoj zo šípok

500 g sušených alebo 1 kg čerstvých šípok zalejeme 5 l vody v ktorej sme vopred rozpustili 1 kg cukru. Nádobu dáme do tepla a necháme 6 dní vylúhovať. Po 6 dňoch scedíme.

- jarná šťava z pŕhľavy

Pred kvitnutím natrháme listy pŕhľavy, rozmixujeme ich s troškou vody a precedíme cez sitko z umelej hmoty. Šťavu uložíme v chlade. Pije sa po 5 PL denne, nie dlhšie ako 6 týždňov! Nedá sa robiť do zásoby, oxiduje.

     169. Pečená tekvica

Tekvicu nakrájame na kusy, dáme ich do pekáča s troškou vody na parenie, prikryjeme pokrievkou a pečieme do zmäknutia.

     170. Cuketa s paradajkami

Cuketu nakrájame na pol centimetra hrubé plátky, udusíme v paradajkovej šťave, pridáme nasekanú cibuľu a obľúbené koreniny. Môžeme ju jesť aj surovú, keď ju nahrubo nastrúhame. Podávame ozdobené koreninami.

     171. Guláš zo sójových bôbov

150 g sójových bôbov uvaríme vo vode asi 3/4 hodiny. Do hrnca dáme 2 PL tuku a rozohrejeme. Pridáme 3 nadrobno nakrájané cibule, papriku, soľ, korenie, drvenú rascu a 750 ml vody. Povaríme a zahustíme celozrnou alebo sójovou múkou. Varíme 20 min. a potom pridáme uvarenú sóju, majoránku a roztlačený cesnak, asi 3 strúčiky. Krátko povaríme a podávame s celozrným chlebom, prípadne so zemiakovými knedlíčkami.

     172. Dusený kaleráb

V hrnci rozpustíme 1 PL masla, vložíme očistený a na hranolky nakrájaný kaleráb, asi 8 ks, osolíme a zalejeme 200 ml vývaru pripraveného z 1 kocky bujónu. Dusíme 15 min. Udusený kaleráb zalejeme zátrepkou pripravenou zo 100 ml smotany a 1 KL hladkej múky. Spoločne povaríme 10 min. Nakoniec zjemníme kúskom masla a ozdobíme petržlenovou vňaťou.

     173. Zapekaný kaleráb so syrom

Asi 8 kúskov kalerábu ošúpeme a nakrájame na drobné kocky, ktoré vložíme do hrnca a zalejeme  200 ml vývaru alebo vody, osolíme a 15 min. podusíme. Tekutinu necháme  odpariť a dusenú zeleninu posypeme 3 PL strúhaného syru, zalejeme 200 ml smotany a na 10 min. dáme zapiecť do rúry. Podávame so zemiakmi a posypeme petržlenovou vňaťou.

     174. Vyprážaný zeler s ovsenými vločkami

Asi 400 ml ovsených vločiek povaríme v osolenej vode asi 7 min. na kašu. Dva menšie zelery ošúpeme, nakrájame na kocky a uvaríme do mäkka. Zmiešame ho s kašou z vločiek a pomelieme. Do zmesi pridáme 2 žĺtky, nasekanú petržlenovú vňať 1 PL a podľa hustoty pridáme strúhanku. Zo zmesi formujeme oválne placky, ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke. Upečieme na rozpálenom tuku do zlatista. Vhodnou prílohou sú varené zemiaky.

     175. Dusená čakanka

500 g čakankových pukov umyjeme a vložíme do misy vymastenej maslom, mierne osolíme, poprášime práškovým cukrom, pokvapkáme šťavou z 1/2 citróna a zalejeme 100 ml vývaru. Prikryjeme pokrievkou a dusíme 15 min. Nakoniec posypeme strúhaným syrom, pokvapkáme maslom a dopečieme doružova. Podávame so zemiakmi.

     176. Vyprážané fazuľové lusky

500 g fazuľových luskov očistíme, opláchneme a osušíme. Obalíme v hladkej múke a v cestíčku pripraveného z vajec, mlieka, hladkej múky a soli. Upečieme na rozpálenom tuku do zlatista. Podávame so zemiakmi.

     177. Dusená mrkva

500 g mrkvy očistíme, umyjeme, nakrájame na kocky alebo nahrubo nastrúhame. V hrnci rozpustíme 1 PL masla, zasypeme 1 PL hladkej múky, ochutíme muškátovým kvetom, zalejeme 1 dcl smotanou, krátko povaríme, pridáme mrkvu a dusíme do mäkka asi 15 min. Podľa chuti dosolíme a okyslíme citrónovou šťavou.

     178. Dusený pór

8 ks póru nakrájame na malé kúsky. Rozpustíme 1 PL masla, vložíme pór, mierne osolíme a dusíme 5 min. 2 menšie zemiaky očistíme a nakrájame na kocky, pridáme k póru, mierne podlejeme a dusíme do mäkka. Pokrm zahustíme zápražkou pripravenou z 1 PL hladkej múky a 1 PL masla. Spoločne krátko povaríme. Podľa chuti prisolíme.

     179. Dusený špenát

Dôkladne oberieme a umyjeme 1000 g špenátu, uvaríme v mierne osolenej vode do mäkka. Precedíme cez sitko a rozmixujeme. V hrnci pripravíme cibuľovú zápražku z 1 nadrobno nakrájanej cibule, 1 PL tuku a 1 PL hladkej múky. Zalejeme 100 ml odvaru zo špenátu a 200 ml mlieka, pridáme špenát a spoločne varíme, osolíme podľa chuti. Nakoniec pridáme strúčik rozpučeného cesnaku. Vhodnou prílohou sú volské oko a varené zemiaky.

 

 

     180. Lievančeky zo špenátu

500 g prebratého, umytého špenátu nakrájame nadrobno. V mise vymiešame 3 žĺtky a 1 KL masla, pridáme 3 PL polohrubej múky, osolíme, zriedime 3 PL vlažného mlieka tak, aby bolo cesto primerane riedke a nakoniec vmiešame špenát a sneh z 3 bielkov. Na panvici s rozohriatym tukom pečieme tenké lievančeky.

     181. Karbonátky so špenátu

500 g špenátu uvaríme v slanej vode. Precedíme, necháme odkvapkať, nasekáme. V hrnci si pripravíme cibuľovú zápražku z 1 PL tuku, hrubej múky a 1 nadrobno nakrájanej cibule. Zalejeme ju 1 dcl vlažného mlieka a vymiešame. Necháme čiastočne vychladnúť, vmiešame 2 žĺtky, 1 KL petržlenovej vňate, špenát, strúhanku, soľ. Strúhanku pridáme podľa hustoty. Z hmoty tvarujeme karbonátky, ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke, upečieme z oboch strán do zlatista. Vhodnou prílohou je zemiaková kaša a zeleninový šalát.

     182. Kapustové palacinky

Menšiu kapustnú hlávku umyjeme, nakrájame na drobné kúsky, ktoré sparíme vriacou vodou. Do 500 ml mlieka pridáme 2 vajcia, soľ, korenie a 100 g hrubej múky, premiešame a vložíme do masy kapustu. Na rozpálenom tuku pečieme palacinky.

     183. Sójové bôby s cibuľkou

Na 1 PL tuku opečieme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu a 200 g uvarenej sóje. Opražíme, osolíme, posypeme nakrájaným pórom a podávame s krajcom chleba.

     184. Kaleráb ako kapusta

2 ks kalerábu ošúpeme a nakrájame na rezančeky. V hrnci rozpustíme 2 PL masti, speníme 1 cibuľu nakrájanú nadrobno, pridáme kaleráb, 4 kocky cukru, soľ, rascu, trochu vody a dusíme do mäkka. Nakoniec zaprášime 1 PL hladkej múky, dochutíme octom a podlejeme.

     185. Jablká v župane

10 stredne veľkých jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníkov. 500 g lístkového cesta rozvaľkáme asi na 0,5 cm hrubý plát a nakrájame štvorce zodpovedajúce veľkosti jablka. Do stredu štvorcov umiestnime jablká naplnené medom s orechami a posypeme škoricovým cukrom. Okraje štvorcov potrieme rozšľahaným vajcom a spojíme ich. Povrch potrieme vajcom a rozložíme na suchý plech. Pečieme 20 min. - najprv prudko, neskôr pomaly vo vyhriatej rúre. Pečieme do zlatista, pocukrujeme a podávame teplé.

     186. Jablká vyprážané v cestíčku

Do misy dáme 125 ml mlieka, 1 vajce, 1 PL cukru, soľ, 120 g polohrubej múky a vymiešame cestíčko, ktoré ostávajúcim mliekom rozriedime na potrebnú hustotu, aby pri obaľovaní nestekalo. 6 – 8 jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníka a nakrájame na kolieska. Obalíme ich v múke a namáčame do cestíčka a v rozohriatom tuku ich vyprážame do zlatista. Ešte horúce ich obalíme  práškovým cukrom. Podávame teplé.

     187. Jablkové lievance

Do hrnčeka dáme 15 g droždia a 10 g cukru, pridáme trocha vlažného mlieka a na teplom mieste necháme kysnúť. Potom do misy dáme 1/4 kg hladkej múky, soľ, 2 žĺtka a kvások. Za stáleho miešania prilievame 500 ml mlieka a necháme vykysnúť. Do vykysnutého cesta primiešame 4 jablká nakrájané na kocky. Lievance pečieme z oboch strán na vymastenom lievancovníku, po upečení ich mierne potrieme tukom a obalíme škoricovým cukrom.

     188. Mrkvový šalát s jablkami

400 g mrkvy ošúpeme a jemne postrúhame. V hrnčeku si pripravíme zálievku z vody, 1 KL cukru, citrónovej šťavy, soli a 1KL oleja. 2 jablká ošúpeme, nastrúhame, zmiešame s mrkvou a zalejeme nálevom.

     189. Mrkvový šalát s jogurtom

Do misy nastrúhame 400 g mrkvy a 2 ošúpané jablká. V hrnčeku rozmiešame 1 jogurt s 1 KL cukru, štipkou soli a 2 PL oleja. Takto pripravenú zálievku nalejeme na mrkvu a premiešame. Môžeme podávať s piškótami.

     190. Mrkvový šalát s jablkami a orechami

K 300 g očistenej mrkvy a 1 veľkému nastrúhanému jablku pridáme 2 KL citrónovej šťavy, osladíme 1KL práškového cukru a premiešame s 1 jogurtom. Zdobíme nasekanými orechami alebo čerešňami.

     191. Šalát z čínskej kapusty

500 g čínskej kapusty rozoberieme na listy, opláchneme a pokrájame na rezančeky. Polejeme dresingom z 1 jogurtu, 1 KL cukru, 1 KL octu, 1 KL horčice a soli. Dresing nalejeme na šalát a pokvapkáme olejom.

     192. Pikantná pomazánka so zelerom

150 g surového zeleru ošúpeme, jemne nastrúhame, pokropíme citrónovou šťavou, pridáme 150 g syru Niva nastrúhaného na strúhadle, 1 nadrobno nakrájanú cibuľu a pažítku. Premiešame s 1 jogurtom, osolíme.

     193. Syrová pomazánka so zelerom

Do misy nastrúhame 1 surový zeler, pridáme 1 PL petržlenovej vňate, 1 PL pažítky, soľ, pokvapkáme citrónovou šťavou, mierne prisladíme, premiešame s bielym jogurtom. Zjemníme 50 g strúhaného syra.

     194. Pomazánka zo sójových bôbov

Do mäkka uvaríme 250 g sójových bôbov, pomelieme ich a zmiešame s 1 nastrúhanou mrkvou, petržlenom a 1/2 zeleru. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, pokvapkáme olejom, osolíme a premiešame. Zdobíme zelenou vňaťou.

     195. Obilný krém / corn chowder /

1 plátok cibule, 2 šálky obilia, 4 šálky sójového mlieka, 4 zemiaky uvarené v šupke  a popučené.

Obilie s mliekom rozmixujeme. Pridáme ostatné suroviny a 1 1/4 KL soli. Ozdobíme posekaným petržlenom.

     196. Dezert

1/3 šálky bielej múky, 1/3 šálky sójovej múky, 1 3/4 šálky vody alebo ovocnej šťavy, 2 PL medu, 1/2 KL vanilky.

Vodu s múkou rozmixujeme, mierne povaríme 10minút, prvé 3 minúty neustále miešame. Opäť rozmixujeme s ostatnými surovinami. Skladujeme v chladničke 2 týždne. Pred podávaním roztlačíme vidličkou. Dezert môžeme použiť s vaflami alebo ako pomazánku na chlieb. Ak je veľmi hustý, rozriedime ho ovocnou šťavou.

 

     197. Chrumkavá granola

Za sucha zmiešame: 4 šálky ovsených vločiek, 3/4 šálky opražených orieškov, 1/2 šálky tekvicových alebo slnečnicových semien, 3/4 KL soli,

Osobitne zmiešame a potom pridáme: 3 – 4  PL medu, 1 PL vanilky alebo vanilkového cukru, 1/4 PL oleja

Dobre premiešame a rozložíme na plytký plech. Pečieme v stredne teplej rúre asi 20 min, až kým  zmes mierne nezhnedne. Znížime teplotu a pečieme za občasného zatrasenia do vyschnutia. Pridáme 1/2 šálky hrozienok. Po vychladnutí uskladníme vo vzduchotesnej nádobe.

     198. Ovocné keksy 

2 šálky ovsených vločiek, 1 šálka celozrnnej múky, 1/2 šálky nasekaných orechov, 1/4 šálky oleja, 2 KL vanilky, 1/4 šálky medu, 1/4 šálky vody, 1/4 KL soli.

Zmixujeme olej, vanilku, med a vodu. Nalejeme obsah mixéra na zvyšné suroviny v mise. Na plech rozložíme čerešne alebo iné ovocie a každú vrstvu zalejeme časťou zmesi, takto pripravené pečieme pri 175°C asi 45 min. Keksy sú chutné so sójovým krémom.

     199. Kyslý slnečnicový krém

 Rozmixujeme na hladko: 2 šálky vody, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku, 1 KL cibuľového prášku, 1 šálku slnečnicových semien, 1/3 šálky citrónovej šťavy.

Krém sa hodí na upečené zemiaky alebo ako zálievka na šalát.

     200. Jablkovo – ovocné  lievance

1 šálka strúhaných surových jabĺk, 1,5 šálky ovsených vločiek, 2 PL oleja, 1/2 šálky nasekaných orechov, 1/2 KL soli, 1/3 šálky hrozienok, 1/2 šálky vody

Zmiešame všetky suroviny, necháme niekoľko minút postáť. Lievance nalejeme na vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.

     201. Banánovo-sójové mlieko

Rozmixujeme: 1 šálku sójovej drviny, 3,5 šálky vody, 1 KL vanilky, štipku soli, 1 – 4  banány. Namiesto banánov možno použiť jahody s medom alebo naklíčenú pšenicu.

     202. Mlieko z čerstvých jabĺk

Do mixéra nalejeme 2 šálky orechového mlieka, pridáme 3 – 4 umyté jablká nakrájané na plátky a mixujeme 1 – 2  minúty. Do mixéra môžeme pridať 1 pomaranč.

     203. Husté sójové mlieko na krém

1 1/3 šálky sójových bôbov namočíme na 2 – 3 hodiny alebo cez noc, potom ich  necháme odkvapkať. Pomaly varíme vo vode teploty 95°C päť minút. Mixér zahrejeme tak, že ho naplníme horúcou vodou a necháme postáť. Potom vodu z mixéra vylejeme a dáme doň horúce a odkvapkané bôby. Zalejeme 3 1/2 šálkami prevarenej vody, prekryjeme a mixujeme 3 minúty. Vylejeme do veľkého sita a vytlačíme čo najviac extraktu, ktorý potom varíme v hrnci s dvojitým dnom 20 min. Ochladíme, môžeme osladiť medom, osoliť a použiť ako sójové mlieko, alebo použiť ako základ na sójový jogurt.

     204. Orieškové mlieko

Dobre rozmixujeme: 1 šálku horúcej vody, 1 – 2  PL medu, 1 KL vanilky, 1 šálku orechov alebo mandlí, 1/4 KL soli, pridáme 3 šálky vody. Môžeme ochutiť banánom alebo iným ovocím.

     205. Sójové mlieko

Do sójového základu pridáme toľko vody, aby vzniklo mlieko požadovanej hustoty a rozmixujeme. Ochutiť ho možno pridaním 1/4 KL soli na liter mlieka. Určitú pachuť sóje prerazíme, ak pridáme banán alebo vanilku, mandle, med, mätu. Mlieko môžeme zahustiť akoukoľvek rozmixovanou varenou obilninou.

     206. Arménska nátierka  z fazule

1 šálka uvarenej strakatej fazule, 2 nadrobno pokrájané zelené cibuľky, 1/4 šálky pokrájanej červenej papriky, 1 malá pokrájaná paradajka, 2 PL nasekaného zeleného petržlenu, 1,5 KL citrónovej šťavy, 1 nakrájaný strúčik cesnaku, 1/8 KL mletej papriky, 1 PL kečupu, štipka soli.

Fazuľu dobre roztlačíme, pridáme ostatné prísady a rozmiešame. Nátierka sa môže servírovať chladná alebo na nakrájanom chlebe, zapekanom 10 min. pri vysokej teplote.

     207. Omáčka čerstvá jablková

4 – 6  jabĺk, 1 pomaranč.

Pokrájame jablká a pomaranč, dáme do mixéra a dôkladne rozmixujeme. Môžeme pridať trochu vody, podávame so semenami alebo s chlebom.

     208. Omáčka hnedá

1/2 šálky celozrnnej múky nasypeme na panvicu a zahrievame za stáleho miešania na sucho, čím sa múka dextrinizuje a dostane orieškovú vôňu. Keď zhnedne, panvicu trochu ochladíme, pridáme opatrne šálku vody a miešame, aby sa nevytvorili hrčky, potom pridáme 2 šálky vody, štipku soli a varíme asi 10 min. Môžeme ochutiť podusenou cibuľkou.

     209. Omáčka z hrozienok

Zalejeme hrozienka vriacou vodou a necháme niekoľko hodín postáť, aby nabobtnali. Nasypeme ich do mixéra a pridáme presne toľko vody, aby sa dali rozmixovať. Ak chceme, aby bola omáčka hustejšia, pridáme trochu strúhaných orieškov alebo kokosu, či obilninových klíčkov. Sladkými ovocnými omáčkami môžeme zalievať kaše z obilnín, oblátky alebo koláče.

     210. Ovocná omáčka

Do mixéra vložíme všetky dostupné druhy ovocia, doplníme vodou, mliekom, ovocným džúsom a zmes rozmixujeme. Po rozmixovaní môžeme pridať zbytky ovocia, aby omáčka bola viac krémová, mierne osolíme.

     211. Vidiecka omáčka

Rozmixujeme na krém: 1/2 šálky teplej vody, 1/2 šálky celozrnnej múky, 1 PL cibuľového prášku, 1 PL  Maizeny, 2 PL oleja, 1/4 KL soli, 3 PL sójovej omáčky, 1 PL sušeného droždia, 1/4 KL cesnakového prášku. Nakoniec prilejeme ešte 1,5 šálky vody a zmixujeme. Povaríme na miernom ohni za neustáleho miešania, až kým nezhustne.

     212. Kysnuté pagáčiky

2 PL droždia, 2 PL sladidla, 1,5 šálky teplej vody, 1/2 šálky sójovej múky, 2 šálky celozrnnej múky, 2 šálky ovsenej múky, 6 PL oleja, 2 KL soli.

V mise zmiešame prvé tri suroviny, kvások necháme postáť 5 – 15 minút, kým nezačne peniť. V  inej mise zmiešame múku a soľ, primiešame olej a nakoniec kvások. Dôkladne spolu zmiešame, ale nemiešame cesto viac, než je nevyhnutné. Musí ostať vlhké. Cesto vyvaľkáme na múkou posypanej doske na hrúbku 2,5 cm, vykrojíme okrúhle pagáčiky a uložíme ich na plech vymastený rastlinným tukom. Necháme vykysnúť na teplom mieste asi 30 min. Pečieme pri 180°C asi 35 min. Z dávky vyjde asi 12 pagáčikov.

     213. Lahodné palacinky

4 šálky teplej vody, 2 PL oleja, 2 PL medu, 2 PL vanilky, 1,5 PL droždia, 2 šálky celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 3/4 KL soli.

Zmiešame tekutiny, pridáme droždie, necháme postáť asi 5 min. Potom pridáme soľ, múku, vločky. Nalievame na vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.

     214. Palacinky na raňajky

Zmiešame: 2 šálky celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 1/2 KL soli, 4 šálky vody alebo mlieka, 2 PL oleja, 2 PL medu.

Necháme postáť 5 min, potom vymiešame do hladka. Upečieme palacinky a natrieme ich ovocnou plnkou.

Plnka: zmiešame 1 PL maizeny, 3 PL šťavy z kompótu alebo mrazeného ovocia.

Maizenu uvaríme za stáleho miešania a pridáme ovocie. Natrieme na palacinky, môžeme ozdobiť bielym jogurtom.

     215. Placky z cukety

5 nakrájaných cukiet, 5 roztlačených strúčikov cesnaku, 1 nakrájaná veľká cibuľa, 3/4 šálky chlebových omrvín, 1 KL soli, 2 KL petržlenovej vňate, 1/2 KL oregana, 2 KL bazalky, 3/4 šálky celozrnnej múky.

Uvaríme cuketu s troškou soli, scedíme a roztlačíme. Pridáme ostatné prísady. Vytvarujeme placky a opečieme na pomastenom plechu z oboch strán do hneda. Placky výborne chutia so syrovou omáčkou alebo kečupom.

 

 

     216. Zemiakové placky

Uvaríme asi 8 zemiakov, roztlačíme ich a rozmiešame s týmito surovinami: 1/2 šálky mlieka, 1,5 KL cibuľového prášku, 1 KL soli, 2 – 3 PL oleja, 3 - 5 PL zeleného petržlenu.

Z hmoty vyformujeme placky, uložíme ich na dobre vymastený plech a pečieme pri 200°C 20 – 40 min, raz otočíme. Vytvorí sa na nich hnedá kôrka. Servírujeme so zeleným petržlenom a paradajkami.

     217. Jačmenná polievka

3 šálky vody, 2 PL sójovej omáčky, cibuľa, zeler, 1/2 šálky celého jačmeňa, 1/4 KL soli, niekoľko ružičiek brokolice. Všetky suroviny varíme asi 1 – 1,5 hod.

     218. Polievka zo sušených sliviek a zeleniny

500 g sušených sliviek, 1 veľký pokrájaný zemiak, 1/2 až 1 šálka nakrájaného zeleru, 1 stredne veľká pokrájaná mrkva, 2 nasekané strúčiky cesnaku, 2 pokrájané cibule, soľ, 1 bobkový list.

Uvaríme sušené slivky v dvojnásobnom množstve vody. Keď sú mäkké pridáme zemiak, zeler, mrkvu a varíme asi 15 min. Zľahka opražíme cibuľu a cesnak a pridáme do polievky. Prilejeme vodu a pridáme soľ podľa chuti.

     219. Krémová polievka zo zŕn

2 šálky celých naklíčených obilných zŕn, 2,5 šálky mlieka, 1/2 KL soli, 1/2 KL cibuľového prášku, troška cesnakového prášku.

Všetky suroviny rozmixujeme a potom povaríme pri miernej teplote asi 10 min.

     220. Obilná polievka

4 šálky nakrájaného chleba, 1 1/2  šálky sójového alebo orechového mlieka, 2 PL sekanej cibule, 1 KL soli.

Cibuľu so soľou uvaríme do mäkka. Rozmočíme chlieb v mlieku a pridáme do cibule spolu s mliekom, povaríme a servírujeme s toastami.

 

 

     221. Výborná zeleninová polievka

6 šálok vody, 2 zemiaky, 2 mrkvy, 2 hľuzy zeleru, 1 stredne veľká cibuľa, 1 zelená paprika, 3 strúčiky cesnaku, 1 – 2  PL paradajkového pretlaku, 1 plechovku hrášku, 1/4 KL rasce, 1/4 KL bazalky, soľ.

Pokrájame zemiaky, mrkvu, zeler a varíme asi 15 min. Nasekáme cibuľu, papriku, cesnak, krátko osmažíme a pridáme do polievky. Potom pridáme zvyšné prísady a varíme už len 5 min. Je dôležité, aby zelenina bola mäkká ale aby sme ju nerozvarili.

     222. Fazuľová pomazánka

4 šálky rozpučenej varenej fazule, 2 – 3  nastrúhané hľuzy zeleru, 2/3 šálky sójovej majonézy, 1 KL cibule, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku.

Všetko spolu zmiešame a natrieme na chlebíčky.

     223. Sekaná zo šošovice

250 g šošovice, 1 šálka paradajkového pretlaku, 1/4 šálky nakrájaného zeleru, 1 PL oleja, 1 KL soli, 1 pokrájaný strúčik cesnaku, 1/4 KL oregana, 2 polámané krajce celozrnného chleba.

Uvaríme šošovicu, zmiešame chlieb s paradajkovým pretlakom, osladíme podľa chuti. Posmažíme cibuľu a zeler v oleji. Všetko zmiešame a zapekáme v pekáči asi 45 min. pri 180°C.

     224. Sójový základ

Minútu mixujeme 1 šálku namočených sójových bôbov s 1,5 šálky vody. Varíme asi hodinu. Sójový základ môžeme skladovať v chladničke 2 týždne. Využíva sa aj ako náhrada za sojagem.

     225. Dusená šošovica

1 šálka šošovice, 4 šálky studenej vody, 1 šálka nakrájanej cibule, 1 strúčik sekaného cesnaku, 3 pokrájané mrkvy, 2 KL soli, 2 KL citrónovej šťavy, 1 šálka zemiakov.

Cez noc namočíme šošovicu v 4 šálkach vody. Ráno varíme šošovicu 1/2 hodiny a potom pridáme ostatné suroviny. Varíme, kým zelenina nie je mäkká.

     226. Šošovicové pirôžky

2 šálky varenej šošovice, 1 šálka ovsenej kaše, 1 šálka sekaných orechov, 3 PL sójovej omáčky, 1 sekaná cibuľa, 1 malá konzerva sekaných húb, 1/2 šálky vody, 1/2 KL majoránky, 1/8 –  1/4 KL šalvie.

Všetko spolu rozmixujeme, sformujeme do pirôžkov a pečieme 30 – 40 min. pri 180°C, kým na oboch stranách nezhnednú. Po 15 – 20 min. pečenia ich obrátime.

     227. Tofu

4 šálky vody, 2 1/4 šálky sójovej múky, 2/3 šálky nového korenia, 2 1/2 KL soli, 1/2 šálky múky, 1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/4 KL cesnakovej soli, 1 PL droždia.

Všetko vložíme do mixéra a dôkladne mixujeme. Nalejeme na múkou posypaný pekáč a pečieme 2 hodiny pri 140°C. Po dopečení necháme ďalšiu hodinu v rúre. Podávame v plátkoch alebo kockách. Vhodné do polievok, šalátov, na chlebíčky.

     228. Tofu – placky

1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g Tofu, 3 PL šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 KL soli, 3 PL sójovej omáčky, 1 šálka chlebových omrvín, 1/2 KL bazalky, 1/2 šálky majonézy.

     229. Tofu – praženica

1/2 KL cibuľového prášku, 1/2 KL soli, 1/2 KL papriky, 2 šálky nakrájaného Tofu.

Zahrejeme všetky suroviny na panvici a dobre rozmiešame vidličkou. Môžeme pridať aj zelený petržlen, pažítku alebo naklíčenú žeruchu a nakrájanú cibuľku. Servírujeme ako praženicu s chlebom.

     230. Tofu – sójový tvaroh

Namočíme cez noc 2,5 šálky sóje. Na druhý deň sóju rozmixujeme s čerstvou vodou v pomere 1:4. Zmes prelejeme cez sitko s tenkou ľanovou handričkou. Dobre vytlačíme tekutinu a nalejeme ju do väčšieho hrnca. Privedieme ju do varu, potom odstavíme a prilejeme 1/2 šálky citrónovej šťavy. Necháme postáť 10 min, aby sa mlieko dobre zrazilo, potom ho opatrne prelejeme cez sitko s čistou handričkou. Keď väčšina tekutiny odkvapká, handričku zaviažeme a tvaroh na sitku zaťažíme. Necháme ho postáť 2 – 3 hodiny.

     231. Francúzska zálievka

1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/2 KL soli, 1/4 KL papriky, 1/3 šálky vody.

Môže sa pridať fenikel, bazalka, cesnak, med, kôpor. Všetko spolu zmixujeme.

     232. Klasická francúzska zálievka Vinaigrette

6 PL olivového oleja, 2 PL citrónovej šťavy, 1 PL francúzskej horčice, 1/4 KL cukru, mleté korenie, soľ.

Do fľaše s uzáverom dáme uvedené suroviny a po uzavretí pretriasame až sa všetky ingrediencie spoja. Získame asi 150 ml zálievky, ktorá pri izbovej teplote vydrží týždeň.

     233. Tradičná talianska zálievka

3 diely olivového oleja, 1 diel citrónovej šťavy, cesnak, čerstvo mleté korenie, soľ.

V citrónovej šťave rozpustíme soľ, cesnak prelisujeme a všetko premiešame s olejom. Dochutíme čerstvo namletým korením. Niekedy sa pridávajú aj čerstvo nasekané bylinky alebo pretlačené sardely, prípadne sa cesnak vynechá a len sa ním vytrie šalátová misa, takže šalát získa jemnejšiu chuť.

     234. Žĺtková zálievka

3 PL olivového oleja, 1 PL plnotučnej horčice, 2 žĺtky z natvrdo uvarených vajec, jemne nasekaná petržlenová vňať, citrónová šťava, mleté korenie, soľ.

V miske rozšľaháme metličkou horčicu s olejom na hladkú emulziu, vmiešame prelisované žĺtky, citrónovú šťavu, korenie, soľ a petržlenovú vňať, dobre premiešame.

     235. Octová zálievka s olejom a cesnakom  

5 – 6  PL olivového oleja, 1 PL octu, čerstvo namleté korenie, soľ, 3 strúčiky cesnaku.

Olej nalejeme do vyššej nádoby a ručným šľahačom do neho zašľaháme ocot, až vznikne hladká tekutina. Vmiešame nadrobno nakrájaný cesnak a ochutíme soľou a korením. Používame na miešané zeleninové šaláty.

 

     236. Pikantná octová zálievka s olejom a cibuľou

5 – 6  PL olivového oleja, 1 PL octu, mleté korenie a soľ, 1/2 stredne veľkej cibule, 1 PL horčice.

Olej nalejeme do vyššej nádoby a zašľaháme do neho ocot a horčicu, potom vmiešame nadrobno nakrájanú cibuľu a ochutíme soľom a korením. Použijeme na šaláty zo surovej zeleniny – samostatnej alebo jej zmesí.

     237. Juhočeská zálievka s bylinkami

Zväzok pažítky, hrsť žeruchy, 1/2 zväzku petržlenovej vňate, zväzok kôpru, vetvičku bazalky, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Bylinky jemne posekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Potom po častiach vmiešame olej. Zálievka je vhodná na hlávkový šalát, reďkovky, paradajky, huby, či mäso.

     238. Záhradnícka kôprová zálievka

1 menší zväzok kôpru, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Kôpor jemne nasekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Po častiach vmiešame olej.

     239. Rokfortová zálievka s octom a olejom

30 g syru Niva, 3 PL olivového oleja, 1 PL octu, korenie, soľ.

Syr roztlačíme vidličkou, dáme do misky a za stáleho miešania pridávame k nemu olej, až kým vymiešame hladkú masu, pridáme ocot, dochutíme korením a soľou.

     240. Zálievka starej pani z Dijonu

4 natvrdo uvarené vajcia, 4 PL jemnej francúzskej horčice, 300 ml olivového oleja, 1 PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.

Žĺtky prelisujeme a v miske premiešame s horčicou. Za stáleho miešania postupne pridávame olej. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou, korením a soľou.

     241. Jogurtová zálievka s chrenom a citrónovou vôňou

150 g nízkotučného bieleho jogurtu, 1 PL strúhaného chrenu, 2 – 3  PL citrónovej šťavy, citrónová kôra z chemicky neošetreného citróna, korenie a soľ, olivový olej.

Jogurt rozmiešame s citrónovou šťavou, vmiešame čerstvo nastrúhaný chren, ochutíme korením, soľou a nakoniec vmiešame jemné stružlinky z kôry citróna. Listy šalátu zakvapkáme olejom a premiešame so zálievkou.

     242. Jogurtová zálievka s pestrými bylinkami

150 g nízkotučného jogurtu, 2 PL majonézy, 1/2 zväzku zmesi rôznych zelených byliniek, 2 PL bieleho vínneho octu, 1 PL citrónovej šťavy, 3 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Jogurt zmiešame s majonézou, zašľaháme ocot, citrónovú šťavu a olivový olej, vmiešame nasekané bylinky a dochutíme čiernym korením a soľou.

     243. Šalát zo žeruchy s orechami

1 miska žeruchy, 1 jablko, 2 malé cibuľky, 3 vajcia, 12 vlašských orechov, 50 g goudy, 100 ml vínneho octu, 4 PL olivového leja, 1 PL plnotučnej horčice, korenie, soľ.

Vajcia uvaríme natvrdo, necháme vychladiť, olúpeme a nakrájame na štvrťky. Žeruchu očistíme, použijeme len lístky, ktoré dôkladne umyjeme a dáme do misky s vodou zmiešanou s polovičnou dávkou octu. Cibuľky ošúpeme a nasekáme. Syr nakrájame na malé kocky, jablko ošúpeme, rozkrojíme na štvrťky, vykrojíme jadrovníky a potom ho nakrájame na jemné plátky. Keď sú suroviny pripravené, vyberieme z octovej vody žeruchu, prepláchneme pod tečúcou vodou, odkvapkáme a dáme do misy. Vmiešame k nej jablká a syr. V druhej mise vymiešame olej, horčicu a ocot, pridáme cibuľku, ochutíme korením a soľou a zalejeme šalát. Ozdobíme  natvrdo uvarenými vajíčkami a orechami.

     244. Šumavský púpavový šalát so šampiňónmi a vajcom podľa Dr. Jána Vyšína

300 g púpavových lístkov, 4 vajcia, 200 g sterilizovaných šampiňónov, 1 strúčik cesnaku, 50 g vlašských orechov, 1 citrón, 12 PL olivového oleja, mleté korenie, soľ.

Vajcia uvaríme natvrdo, vychladíme a ošúpeme. Citrón vytlačíme a 3 PL šťavy rozšľaháme s olejom, trochou soli a korením v šalátovej mise. Šampiňóny nakrájame na tenké plátky a vložíme do zálievky. Orechy nahrubo nasekáme, zmiešame s roztlačeným cesnakom a ľahko opražíme na suchej panvici. Mladé púpavové lístky umyjeme, osušíme a natrháme na menšie kúsky. Vložíme ich do zálievky k šampiňónom, pridáme orechy a cesnak a zľahka premiešame. Šalát rozdelíme do misiek na porcie a každú ozdobíme 2 polovicami natvrdo uvareného vajca.

     245. Jarný púpavový šalát so zemiakmi

250 g púpavových lístkov, 150 g uvarených zemiakov, 1 strúčik cesnaku, 1 PL octu, 5 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Púpavu umyjeme, osušíme a natrháme. Zemiaky nakrájame na plátky. Šalátovú misu vytrieme rozkrojeným strúčikom cesnaku, na dno nalejeme ocot, pridáme korenie a soľ. Vidličkou vyšľaháme a do tejto zálievky vložíme púpavu a zemiaky. Jemne premiešame a povrch prelejeme olejom.

     246. Púpavový šalát po moravsky, so slaninou

300 g mladých a jemných lístkov púpavy, 200 g slaniny, 2 menšie cibule, ocot, korenie a soľ.

Mladé púpavové lístky natrháme, operieme a usušíme, vložíme do misy. Slaninu nakrájame na kocky, na panvici oškvaríme, pridáme kocky cibule, opečieme, osolíme, okoreníme, postrekneme octom a ešte teplé nalejeme na púpavu a premiešame. Podávame teplé. Môžeme obmeniť a pripraviť tak maďarský šalát s kyslou smotanou, ak k slanine a cibuli pridáme mletú červenú papriku a zalejeme pochúťkovou smotanou, ktorú dobre rozšľaháme a zamiešame k lístkom púpavy.

     247. Šalát z mladej pŕhľavy

300 g lístkov mladej pŕhľavy, na zálievku: 3 PL olivového oleja, 1 PL citrónovej šťavy, štipka cukru a soli.

Nazbierame lístky pŕhľavy, umyjeme, krátko sparíme vriacou vodou, necháme odkvapkať a potom nakrájame na menšie kúsky. V mise vyšľaháme zálievku z oleja, octu, citrónovej šťavy, soli a cukru, vložíme do nej pripravenú pŕhľavu a zľahka premiešame.

     248. Pikantný žihľavový šalát 

400 g mladej žihľavy, 1 strúčik cesnaku, na zálievku: 3 PL oleja, 1 PL octu, 1 stredne veľká cibuľa, korenie, soľ.

Vo vyššej nádobe vyšľaháme olej s octom, vmiešame veľmi jemne nasekanú cibuľu a ochutíme korením a soľou. Strúčik cesnaku olúpeme a rozpolíme. Vytrieme ním šalátovú misu. Žihľavu umyjeme, sparíme, osušíme a rozsekáme. Vložíme do cesnakom vytretej misy, zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.

     249. Čakankový šalát s cesnakom

400 g čakanky, na zálievku: 1 strúčik cesnaku, 3 diely olivového oleja, 2 diely vínneho octu, korenie a soľ.

Cesnak utrieme so soľou a korením a rozšľaháme s olejom a octom. Čakanku zbavíme zvädnutých lístkov, pod tečúcou vodou dobre vypláchneme piesok, osušíme a pokrájame na jemné prúžky. Dáme do misy a premiešame so zálievkou.

     250. Jarný elixír z mladých výhonkov a reďkovky

4 – 6  PL mladých výhonkov z fazule, hrachu alebo šošovice, 4 zväzky reďkovky, 2 natvrdo uvarené vajcia, 150 g mäkkého salámu, 3 PL olivového oleja, 1 kelímok bieleho jogurtu, korenie a soľ.

Výhonky opláchneme o necháme odkvapkať. Reďkovky očistíme, umyjeme a nakrájame na tenké plátky. Vajcia nakrájame na kolieska a salám na prúžky. Do misy dáme jogurt, ktorý mierne osolíme, ochutíme korením a po častiach zašľaháme olej. Do tejto jemnej zálievky vložíme výhonky, reďkovky a salám. Opatrne premiešame. Ozdobíme kolieskami vajíčok.

     251. Fazuľový šalát 

200 g bielej fazule, 40 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 4 PL olivového oleja, 2 PL octu, 2 PL paradajkového pretlaku alebo kečupu, 1 PL nasekanej petržlenovej vňate.

Fazuľu večer namočíme a ráno uvaríme v neslanej vode. Scedíme a ešte teplé zmiešame s roztlačeným cesnakom, osolíme, pridáme nakrájanú cibuľu, olej a ocot. Ľahko premiešame a necháme v chladničke odstáť. Nakoniec vmiešame kečup a necháme najmenej 2 hodiny odležať, až potom podávame a posypeme petržlenovou vňaťou.

     252. Cibuľový šalát  

500 g cibule, 50 g masla, 2 PL oleja, 2 PL vínneho octu, korenie, soľ, 1 PL nasekanej petržlenovej vňate.

Pripravíme zálievku, ktorú vymiešame z oleja, octu a korenia. Cibuľu ošúpeme a nakrájame na kolieska. Krátko podusíme na masle, ale nie až do ružova, vyberieme a necháme vychladiť. Šalát pred podávaním posypeme petržlenovou vňaťou. Podávame k pečenému a varenému mäsu.

     253. Roketový šalát s klíčkami 

450 g rokety siatej, 5 PL reďkovkových klíčkov, 2 vajcia, 1/2 KL octu, 1/2 KL bieleho vínneho octu, 1/2 KL červeného estragónového octu, 3 PL olivového oleja, korenie, soľ.

 Roketu preberieme, umyjeme a necháme odkvapkať. Vajcia uvaríme natvrdo, olúpeme a rozkrojíme na štvrťky. Reďkovkové klíčky vložíme do sitka a sparíme vriacou vodou. Ihneď ich schladíme a necháme odkvapkať. V mise vyšľaháme ocot s olejom, podľa chuti prisolíme a okoreníme. Roketu chytíme za stonku a po zväzkoch ich namočíme do zálievky, odkvapkáme a ozdobne upravíme na mise. Nakoniec ozdobíme vajcami a posypeme klíčkami.

     254. Mrkvový šalát s jablkom

400 g mladej mrkvy, 200 g jabĺk, citrónová šťava, cukor, soľ.

Očistenú mrkvu a olúpané jablká zbavené jadrovníkov nastrúhame najemno, dáme do misy a zľahka premiešame. Dochutíme cukrom, citrónovou šťavou a štipkou soli. Premiešame a uložíme do chladničky dobre odležať a vychladiť.

     255. Mrkvový šalát s kyslou smotanou

400 g mrkvy, 200 ml pochúťkovej smotany, kôpor, cukor, citrónová šťava, soľ.

Mrkvu očistíme a najemno nastrúhame, dáme do misy, mierne osolíme, osladíme, pridáme citrónovú šťavu, vmiešame nakrájaný kôpor a zalejeme smotanou. Dobre premiešame a dáme do chladničky vychladiť.

     256. Mrkvový šalát s čínskou kapustou

400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, citrónová šťava, olej, cukor, štipka soli.

Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a zalejeme zálievkou z citrónovej šťavy, cukru, vody, oleja a štipky soli.

     257. Mrkvový šalát s čínskou kapustou a s kôprovou smotanou

400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, 200 ml pochúťkovej smotany, 1 KL sekaného kôpru, štipka soli.

Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a zalejeme zálievkou zo smotany, nasekaného kôpru a štipky soli.

     258. Mrkvový šalát s chrenom

500 g mladej mrkvy, 50 g chrenu, 80 g sušených sliviek, citrónová šťava, cukor, soľ.

Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, to isté spravíme s chrenom. Dáme do misy, vmiešame sušené slivky, ktoré sme pred použitím na 3 hodiny namočili do vody, nechali odkvapkať a nakrájali na rezance. Dochutíme cukrom, soľou a citrónovou šťavou. Zľahka premiešame.

     259. Orientálny šalát z mladej mrkvy s mandľami v citrónovej zálievke

350 g mladej mrkvy, 100 g hrozienok, 2 PL tekutého medu, citrónová šťava, soľ.

Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, pridáme hrozienka, ktoré sme na noc namočili do vody, premiešame s medom a dochutíme citrónovou šťavou a opatrne prisolíme.

     260. Žihľavový šalát so sušenými slivkami

400 g mladých žihľavových lístkov, 100 g sušených sliviek, 80 g sterilizovaných cibuliek, 100 ml bieleho vína, 4 PL oleja, cukor, citrónová šťava, korenie a soľ.

Žihľavové lístky preberieme, umyjeme a osušíme. Natrháme na drobnejšie kúsky, vložíme do misy. Pridáme sušené slivky, ktoré nakrájame na rezančeky. Z bieleho vína, oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli pripravíme zálievku, pridáme cibuľky, premiešame a nalejeme na šalát. Dáme vychladiť a odležať.

     261. Zelerový šalát s divokým korením a jablkom

300 g zeleru, 300 g jabĺk, 3 PL oleja, 2 bobkové listy, 4 guličky nového korenia, 4 zrnká čierneho korenia, estragónový ocot, cukor, soľ.

Zeler očistíme, nakrájame na rezance a do polomäkka uvaríme v slanej a octovej vode spolu s korením. Necháme vychladiť v náleve /ale zeler by nemal príliš zmäknúť/ scedíme, dáme vychladiť a vložíme do misy. Pridáme na rezance nakrájané jablká, olej so štipkou cukru, premiešame a podľa chuti mierne prisolíme.

     262. Čakankový šalát so žĺtkovou omáčkou  

4 čakankové puky, 2 žĺtky, 1 PL plnotučnej horčice, 3 PL oleja, pažítka, šťava z 1 citróna, cukor, korenie, soľ.

Do oleja vmiešame postupne žĺtky, horčicu, malé množstvo cukru, korenie a soľ. Dobre rozmiešame a nakoniec prilejeme citrónovú šťavu a nasekanú pažítku. Touto omáčkou prelejeme nakrájanú čakanku, ktorú sme nechali asi 10 min. pod pokrievkou rozležať.

     263. Čakankový šalát s cibuľou a cesnakom a jemnou olejovou zálievkou

4 čakankové puky, 1 stredne veľká cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, citrónová šťava, korenie, soľ.

Čakanku očistíme a nakrájame na širšie rezance, vložíme do misy, osolíme a pod pokrievkou necháme odpočívať 10 min. Prebytočnú šťavu zlejeme. Potom primiešame cesnak nakrájaný na jemné pásiky a nakrájanú cibuľu. Z oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli vymiešame zálievku, ktorú nalejeme na šalát, premiešame a podávame.

     264. Malínsky čakankový šalát s jablkami a chrenom

4 čakankové puky, 150 g jabĺk, 30 g chrenu, 2 PL oleja, citrónová šťava, cukor, korenie, soľ.

Puky očistíme a nakrájame na širšie prúžky, vložíme do misy, osolíme, priklopíme a necháme asi 10min. odstáť, aby sme sa zbavili horkosti. Šťavu zlejeme a pridáme najemno nastrúhané jablká a chren. Zalejeme zálievkou pripravenou z oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli.

     265. Feniklový šalát po čínsky

2 stredne veľké fenikle, 2 rajčiny, 1 menší pór, 4 PL sójovej omáčky, 4 PL oleja, korenia, soľ.

Feniklové buľvy očistíme a najemno nakrájame, vložíme do misy. Pridáme tenké kolieska póru a zalejeme zálievkou z oleja, sójovej omáčky, soli a korenia. Šalát premiešame a necháme asi pol hodiny  odstáť v chlade.

     266. Pórkový šalát s cesnakom

350 g póru, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL oleja, citrónová šťava, korenie, soľ.

Očistený pór nakrájame na jemné rezance, sparíme v slanej vode a necháme odkvapkať a vychladiť. Dáme do misy a pridáme na tenko nakrájaný cesnak. Z oleja, citrónovej šťavy, soli a korenia vymiešame zálievku, nalejeme na šalát a premiešame. Dobre vychladíme.

 

 

 

     267. Ovsená kaša s bazou

200 g bazových plodov, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek, 1 PL sušeného ovocia, 50 g lieskových orieškov, hnedý cukor, čistá ovocná šťava alebo kvetový med.

Bazu chvíľu povaríme v malom množstve vody s citrónovou šťavou, primiešame sušené ovocie, hnedý cukor, ovocnú šťavu alebo med a ovsené vločky. Kašu podávame posypanú čerstvými plodmi bazy a nakrájanými orechami.

     268. Kaša z ovsených vločiek s lekvarom   

400 g ovsených vločiek, slivkový lekvar. Namočené ovsené vločky zmiešame s lekvarom.

     269. Kukuričná kaša s klíčenou pšenicou 

100 g kukuričného šrotu, 200 – 400 ml vody, 50 g ovsených vločiek, 100 g klíčenej pšenice, sušené ovocie, nastrúhané stredne veľké sladké jablko.

Z kukuričného šrotu a vody uvaríme riedku kašu, odstavíme, pridáme ovsené vločky, sušené ovocie, klíčenú pšenicu, nastrúhané jablko a premiešame.

     270. Sladká ryžová kaša 

400 g uvarenej ryže Natural, 200 g nakrájaných jabĺk, 1/2 šálky sušeného ovocia, škorica alebo aníz, mixovaný krém zo sójového mlieka, karobu alebo pudingového prášku, múky a trochy oleja.

Ryžu premiešame so sušeným ovocím, nakrájanými jablkami a zalejeme mixovaným krémom z ostatných prísad. Môžeme okoreniť škoricou alebo anízom.

     271. Kaša z klíčkov

200 g naklíčeného obilia, 100 g naklíčených olúpaných slnečnicových a iných semien, balíček hrozienok, jablká, 5 vlašských orechov alebo 10 lieskových orieškov.

Naklíčené obilie a semená dáme spolu s umytými hrozienkami do misy a podávame s nastrúhanými jablkami a orieškami.

 

 

 

     272. Kaša z ovseného šrotu

4 PL ovseného šrotu, 1 PL sezamového alebo mandľového šrotu, 2 PL oleja, 1 PL kvetového medu alebo hnedého cukru, 1 KL anízu, 1 postrúhané jablko alebo iné ovocie, jadrá slnečnice.

Obilný a orechový šrot získame pomletím prepláchnutých surových obilnín a orechov. Poslúži nám na to mlynček na mak. Všetky suroviny spolu premiešame, podľa požadovanej hustoty pridáme vodu, necháme asi 1 hodinu odstáť a na záver posypeme olúpanými jadrami slnečnice.

     273. Žitná kaša z Vlámska

100 g čerstvo namletej žitnej múky alebo šrotu, 2 hrnčeky vody, 1 KL soli, trochu rastlinného masla.

Vodu privedieme do varu, osolíme a postupne za stáleho miešania vsypeme žitnú múku, aby sa nespravili hrčky. Varíme 20 – 30 min. a podávame ozdobené hrudkou rastlinného masla. Žito môžeme namlieť na elektrickom alebo ručnom mlynčeku.

     274. Pikantný obilný šrot

6 PL máčaného obilného šrotu, 1 PL kvasníc Tebi, 1 PL korenia, 2 PL oleja, 2 – 3  PL nadrobno nakrájanej cibule, pretlačený cesnak, horčica, nadrobno nakrájané reďkovky, feferónka.

Obilný šrot necháme asi hodinu namočený vo vode, potom dobre premiešame s ostatnými surovinami. Môžeme ozdobiť pažítkou alebo petržlenovou vňaťou.

     275. Makovo-obilninová kaša

100 g pomletého maku, 100 g naklíčenej pšenice, 200 g čerstvého ovocia, 50 g lieskových alebo vlašských orechov, na osladenie sušené ovocie alebo jablková šťava.

Mak a naklíčenú pšenicu zmiešame s postrúhaným, roztlačeným alebo nadrobno  nakrájaným ovocím, posypeme nastrúhanými orieškami a podľa potreby zalejeme ovocnou šťavou alebo trochou vody.

     276. Zimný zeleninový šalát

1 buľva zeleru, 1 petržlen, 2 mrkvy, 1 menšia cibuľa, jablko, kúsok bielej kapusty, zelerová, petržlenová a žeruchová vňať, olej, jablčný ocot alebo citrónová šťava, soľ.

Zeler, petržlen, mrkvu, kapustu a jablko nastrúhame a dobre spolu premiešame, pridáme najemno nakrájanú cibuľu, vňate a zalejeme olejom. Môžeme dochutiť octom zriedeným vodou alebo citrónovou šťavou. Podľa potreby prisolíme.

     277. Mrkvovo-brokolicový šalát  

Mrkva, brokolica, cibuľa, ľanové alebo sezamové semienka, tekvicový olej, soľ, bylinkové korenie.

Mrkvu pokrájame na jemné kolieska, brokolicu a cibuľu nakrájame, pridáme ľanové alebo sezamové semienka, dochutíme tekvicovým olejom, bylinkovým korením a soľou.

     278. Zelerový šalát

Zeler, citrónová šťava, cibuľa, cesnak, petržlenová a zelerová vňať, panenský olej.

Do misky najprv vytlačíme šťavu z citróna, potom nastrúhame zeler, pridáme drobno nakrájanú cibuľu, cesnak, vňate, olej a trochu vody. Premiešame.

     279. Miešaný uhorkový a hlávkový šalát

1 veľká uhorka, 4 paradajky, hrsť pažítky, 1 menšia cibuľa, 1 hlávka šalátu, 4 strúčiky cesnaku, 1 PL oleja, citrónová šťava a soľ.

Nastrúhame uhorku, hlávkový šalát nakrájame na prúžky, nadrobno nakrájame cibuľu a paradajky, pridáme roztlačený cesnak, olej, citrónovú šťavu. Osolíme a premiešame. Posypeme posekanou pažítkou.

     280. Ochutená mrkvová drť z odšťavovača   

Mrkvová drť z odšťavovača, cesnak, cibuľa, chren, olej, jablčný ocot alebo citrónová šťava.

Mrkvovú drť dobre premiešame s roztlačeným cesnakom, nadrobno nakrájanou cibuľou, chrenom, olejom a octom riedeným vodou alebo citrónovou šťavou. Možno pridávať do šalátov, alebo konzumovať s rozmrazenou zeleninou, pokrájanými paradajkami a pod.

     281. Topinamburový šalát   

Topinamburové hľuzy, mrkva, cibuľa, olej, soľ, príp. Solčanka.

Topinamburové hľuzy očistíme, nahrubo nastrúhame, pridáme strúhanú mrkvu, nadrobno pokrájanú cibuľu a olej. Môžeme dochutiť soľou alebo Solčankou.

 

 

     282. Šalát „energetická bomba“

Za hrsť vylúpaných slnečnicových semien, za hrsť lieskových alebo vlašských orechov, za hrsť pšeničných klíčkov, 5 stredne veľkých šampiňónov, 1 PL ľanových semienok, trochu brokolice, 1/4 hlávky červenej kapusty, 1 stredne veľká mrkva, 1/2 červenej repy, 1/2 buľvy kalerábu, bylinky na dochutenie, olej, citrónová šťava.

Kapustu, mrkvu, červenú repu a kaleráb nahrubo postrúhame, pridáme pokrájanú brokolicu, šampiňóny, slnečnicové a ľanové semená, orechy, pšeničné klíčky, bylinky, dobre premiešame a podľa potreby zalejeme olejom a citrónovou šťavou.

     283. Zemiakový dezert 

3 stredne veľké zdravé zemiaky, šampiňóny, 3 paradajky alebo reďkovky, rastlinný olej, citrónová šťava, soľ.

Zemiaky dôkladne umyjeme a nakrájame na kolieska, to isté spravíme aj s paradajkami a šampiňónmi. Na každé koliesko zemiaku položíme plátok paradajky a šampiňóny, podľa chuti pokvapkáme olejom a citrónovou šťavou, v prípade potreby posolíme.

     284. Šalát zo surových zemiakov   

500 g surových zemiakov, 3 PL rastlinného oleja, 300 g letnej surovej zeleniny /paradajky, paprika, uhorky/, soľ.

Zemiaky nakrájame na veľmi tenké plátky, pokvapkáme olejom a premiešame. Olej odstráni nepríjemnú škrobovitú príchuť. Primiešame ostatné suroviny.

     285. Šalát z planých rastlín

300 g divokorastúcich šalátových rastlín /skorocel, ďatelina, žerušnica, valeriánka, loboda, sedmokráska, púpava, štiav/, zálievka pripravená z oleja, citrónovej šťavy, 50 - 100  ml vegánskej majonézy.

Na šalát používame úplne mladé lístky a výhonky rastlín, ktoré jemne pokrájame, zmiešame so zálievkou a vegánskou majonézou. Do šalátu môžeme pridať podľa chuti naklíčené alebo uvarené strukoviny a obilie.

     286. Ovocný šalát z hrušiek a sliviek

4 väčšie hrušky, 400 g sliviek, 2 KL nasekaných vlašských orechov, 2 PL citrónovej šťavy, sušené hrozienka, voda.

Hrušky nakrájame na kúsky, pokvapkáme citrónovou šťavou a posypeme hrozienkami. Vmiešame na kocky nakrájané slivky, vodu a orechy a necháme hodinu v chlade uležať.

     287. Púpavový šalát s reďkovkou 

150 g mladých púpavových lístkov, 2 zväzky reďkovky, 50 ml vegánskej majonézy.

Nakrájame suroviny a zmiešame s majonézou.

     288. Petržlen s orechovým dresingom 

2 hrste lieskových orechov, hrsť vlašských orechov, hrsť slnečnicových semien, petržlen, na dochutenie možno použiť bylinky alebo morské riasy.

Orechový dresing pripravíme pomletím alebo pomixovaním orechov a semien s trochou vody. Petržlen očistíme, naservírujeme na tanier, polejeme dresingom a ozdobíme pažítkou alebo petržlenovou vňaťou.

     289. Dresing

Rovnaký diel oleja a jablčného octu, 2 – 3  strúčiky cesnaku, citrónová šťava, korenie – šalvia, petržlen, 1 KL horčicového prášku alebo pár lyžíc francúzskej horčice.

Cesnak nastrúhame alebo roztlačíme a vložíme spolu so všetkými surovinami do fľašky s uzáverom a potrepaním dobre premiešame. Pridávame najmä do šalátov.

     290. Orechová zálievka na šalát 

2 PL orechov alebo olejnatých semien /slnečnica, ľan, sezam/, 50 ml vody, štipka soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /majorán, pamajorán, fenikel, bazalka, materina dúška, mäta/. Všetko dobre zmixujeme.

     291. Domáca výroba jablčného octu

1 kg jabĺk zbavíme stopiek, okvetia a zhnitých častí. Nastrúhame s kožkou a jadrovníkom na hrubšom strúhadle. Hmotu dáme do veľkého pohára, pričom nastrúhané jablká by mali zaplniť pohár asi do polovice. Zalejeme studenou vodou, 5 cm od vrchu necháme vzduch – kvôli kvaseniu. Nádobu prikryjeme tanierom /gázou/ a necháme stáť v miestnosti s izbovou teplotou asi 10 dní, kým neskončí kvasenie. Obsah 1 – 2x denne premiešame čistou vareškou. Potom ho precedíme, tuhé zvyšky vyžmýkame a jablčný ocot znovu nalejeme do umytého pohára a prikryjeme tanierom. Postavíme na 20 dní bez miešania a odkrývania do chladnej miestnosti.  Keď bude mať šťava zlatohnedú farbu a konzistenciu džúsu, prelejeme ju cez gázu a rozlejeme do fliaš, ktoré zazátkujeme a uložíme na studenom mieste. Vydrží najmenej rok.

Jablčný ocot obsahuje veľa vitamínu C, zvyšuje obranyschopnosť organizmu, ničí mikroorganizmy. Možno ho používať na dochutenie šalátov namiesto citrónovej šťavy.

     292. Ovsený Vita dresing 

Vlašské orechy, roztlačený cesnak, bazalka, naklíčený nahý ovos, za studena lisovaný slnečnicový olej, soľ.

Nastrúhané orechy a roztlačený cesnak zmiešame s ovsom, bazalkou a olejom, podľa chuti prisolíme.

     293. Pšeničné placky a topinamburami

500 g topinambúr, 200 g celozrnnej pšeničnej múky, koreniny podľa chuti.

Topinambury nastrúhame, pridáme múku, soľ a vypracujeme cesto. Na rozpálenú panvicu kladieme lyžicou cesto a tvarujeme z neho placky. Pečieme z oboch strán. Namiesto topinambúr môžeme použiť postrúhaný kaleráb, karfiol, kapustu.

     294. Kapustové placky 

Kyslá kapusta, hladká múka, koreniny podľa chuti.

Kyslú kapustu zamiešame s múkou, koreninami a podľa potreby trochou šťavy z kapusty. Dobre premiešame, vytvarujeme placky a necháme upiecť na rozpálenom oleji.

     295. Korenené zemiakové placky

250 g surových zemiakov, 100 g celozrnnej pšeničnej múky, voda podľa potreby, soľ, 2 – 3  strúčiky cesnaku, 2 KL korenín /rasca, pamajorán, majorán/.

Nastrúhané zemiaky zmiešame s rozotretým cesnakom a ostatnými surovinami, vytvoríme riedke cesto, ktoré kladieme lyžicou na suchú platňu, tvarujeme a pečieme.

     296. Zemiakové lokše s makom

800 g uvarených prelisovaných zemiakov, 1 KL soli, 400 g jemnej celozrnnej múky, 1 PL oleja, 100 g mletého maku, lekvar alebo 100 g kvetového medu.

Zemiaky zmiešame s múkou, soľou a olejom a vypracujeme na cesto. Zformujeme ho do valčeka a nakrájame na časti, ktoré na doske rozvaľkáme na placky hrubé asi 1 – 2 mm. Po oboch stranách placky opečieme na sucho na teflónovej panvici alebo na platničke. Lokše natierame makom zmiešaných s lekvarom alebo medom a stočíme. Podávame teplé.

     297. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami

100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky alebo ovsených vločiek, 50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.

Repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo nahrubo zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, vykrajujeme sušienky, potierame ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej rúre.

      298. Ovsené placky so žihľavou

200 g ovsených vločiek, 2 PL miešanej múky, 30 g kvasníc, 1 cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, olej, soľ, majorán, 100 g mladých lístkov žihľavy.

Namočené ovsené vločky premiešame s rozdrobenými kvasnicami, nakrájanou žihľavou a ostatnými prísadami. Hmotu kladieme lyžicou na plech vymastený olejom, vytvarujeme placky, plech vložíme do vyhriatej rúry a placky pri miernej teplote upečieme z oboch strán.

     299. Kukuričné placky 

300 g kukuričného šrotu, 100 g jemne nastrúhanej zeleniny, štipka čierneho korenia, soľ, voda, olej, cesnak.

Kukuričný šrot zalejeme vodou a necháme pár hodín stáť, primiešame ostatné prísady, cesto kladieme lyžicou na vymastený plech alebo rozpálenú panvicu a pečieme alebo pražíme placky.

     300. Pečivo a chlieb zo žaluďovej múky

Nazbierame žaľude a usušíme, odstránime šupky a pomelieme mlynčekom na kávu. Múku nasypeme do pláteného vrecka a zalejeme vriacou vodou, tým odstránime horký tanín. Vzniknutú pastovitú hmotu zmiešame s celozrnnou múkou, obilným šrotom apod. a použijeme jako základ pre prípravu pečiva.

     301. Na slnku sušené obilné placky

300 g celozrnnej múky alebo jemného obilného šrotu,voda.

Z celozrnnej múky alebo šrotu a vody vymiesime cesto, z ktorého vytvarujeme veľmi tenké placky. Placky rozložíme na plech alebo na priedušnú látku a necháme sušiť na slnku, podľa intenzity slnečného tepla 3-6 hodín. Do cesta môžeme pridať nastrúhané ovocie a získame sladké placky alebo nadrobno nakrájané plané šalátové rastliny /žihľava, mrlík, loboda, púpavové lístky, štiav, skorocel/ a získame veľmi výživné  placky. Namiesto celozrnnej múky alebo šrotu môžeme jako základ cesta použiť naklíčené obilie pomleté v mlynčeku na mäso – tiež veľmi výživné.

     302. Šošovicová nátierka

200 g šošovice, 1 malá cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, 1 väčšia mrkva, soľ, majoránka, čierne korenie.

Uvarenú šošovicu rozmixujeme, primiešame nadrobno nakrájanú cibuľu, prelisovaný cesnak a nastrúhanú mrkvu. Ochutíme soľou, majoránkou a korením, nakoniec primiešame olej.

     303. Šošovicovo-krúpová pomazánka  

200 g šošovice, 50 g väčších krúp, 2 PL oleja, 3 PL kvasníc Tebi, 1 KL soli.

Uvaríme zvlášť šošovicu a zvlášť krúpy. Po uvarení zmiešame s ostatnými prísadami a prepasírujeme.

     304. Sójová pomazánka 

200 g uvarených sójových bôbov, 5 strúčikov cesnaku, 1 PL oleja, štipka rasce a soli.

Varenú sóju, prelisovaný cesnak, olej, rascu a soľ prepasírujeme a dôkladne premiešame.

     305. Špenátová nátierka

Mladé špenátové listy, 80 g tofu, mletý muškátový orech, morská soľ.

Špenátové listy sparíme horúcou vodou a pomelieme na mlynčeku. Podusíme na oleji asi 5 min., ochutíme muškátovým orechom a soľou. Postupne primiešame nastrúhané tofu. Podávame s hriankami potretými cesnakom.

     306. Hubová nátierka

Huby /môžu byť aj sušené/, 400 g cibule, malé lečo, 1 hlávka cesnaku, 1 PL majoránu, vegeta, mletá paprika, olej.

Cibuľu nakrájame nadrobno a dusíme na vode. Keď už je mäkká pridáme huby. Po 20 min. pridáme lečo, prelisovaný cesnak a dusíme. Keď je všetko mäkké pridáme olej a dusíme ešte 10 min. Nakoniec pridáme soľ, vegetu a mletú papriku.

 

 

     307. Cesnaková nátierka

150 g tofu, 50 g šošovice, 5 strúčikov cesnaku, morská soľ, mletá sladká paprika, 1 mrkva.

Šošovicu uvaríme, spolu s tofu rozmixujeme a pridáme nastrúhanú mrkvu a rozotretý cesnak. Dochutíme soľou a mletou sladkou paprikou.

     308. Nátierka z baklažánov

2 baklažány, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, soľ, olej, mleté čierne korenie, pažítka.

Na oleji speníme cibuľu nakrájanú nadrobno, primiešame ošúpané baklažány pokrájané na kocky a cesnak rozotretý so soľou, premiešame a dusíme vo vlastnej šťave. Udusené baklažány rozotrieme na kašu a okoreníme. Vychladnutú nátierku rozotrieme na chlieb a posypeme pažítkou.

     309. Zelerová nátierka 

Zeler, rastlinné maslo, soľ. Zeler drobno nastrúhame a rozotrieme s maslom a soľou. Môžeme pridať aj mladú vňať.

     310. Pórová nátierka

240 g póru, 200 ml sójovej majonézy, olej, soľ.

Pór podusíme na oleji a vychladnutý premiešame so sójovou majonézou a osolíme. Krajce chleba natrieme nátierkou a ozdobíme surovým, na kolieska nakrájaným pórom.

     311. Karfiolová nátierka

200 g naklíčeného obilia, 1 surový karfiol, 50 ml oleja, soľ, posekaná pažítka.

Všetko spolu mixujeme 3 – 5  min.

     312. Čučoriedková nátierka 

200 g rastlinného masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového džemu.

Čučoriedky rozmixujeme s maslom a natierame na celozrnné placky alebo pečivo. Ozdobíme orechami a čučoriedkami.

     313. Makovo-kvetová nátierka

150 g maku a 100 g kvetového medu.

Med utrieme s makom. Podávame s celozrnným pečivom.

 

 

     314. Vegánsky boršč

50 g krúp, 50 g ovsených vločiek, 1 zemiak, 1 malá cibuľa, 5 strúčikov cesnaku, 1/8 hlávky kapusty, 1/2  zeleru, 2 mrkvy, 2 petržleny, 1/4 červenej repy, 50 g uvarenej bielej fazule, 1 KL  rasce, soľ, 1 KL oleja, petržlenová vňať.

Nakrájaný zemiak a zeler, krúpy s rascou, olejom a ovsenými vločkami uvaríme v 1 l vody. Do polievky na tanieroch pridáme uvarenú fazuľu, nadrobno nastrúhanú surovú mrkvu a surovú červenú repu, nasekanú cibuľu a nakrájanú kapustu. Nakoniec pridáme nadrobno posekanú petržlenovú vňať a posolíme.

     315. Cibuľová polievka  

80 g cibule, 20 g hladkej múky, 10 g cukru, olej, zeleninový vývar, soľ, čierne korenie, 60 g suchších žemlí.

Na oleji upražíme cukor na karamel. Pridáme nakrájanú cibuľu a opražíme. Poprášime múkou a zalejeme vývarom. Osolíme, okoreníme a povaríme. Žemle pokrájame na kocky a opražíme na oleji. Pred podávaním vložíme do polievky.

     316. Špenátová polievka  

150 g mrazeného špenátu, 40 g hladkej múky, 20 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 100 ml sójového mlieka, soľ, korenie, muškátový kvet.

Z múky a oleja pripravíme bielu zápražku, pridáme prelisovaný cesnak a pokrájanú cibuľu, opražíme a zalejeme vodou a mliekom. Vložíme mrazený špenát, osolíme, okoreníme a pridáme muškátový kvet.

     317. Obilná polievka

150 g pšenice, 100 g zeleného hrášku, 1 stredná mrkva, 1 stredná cibuľa, 1/2 menšieho zeleru, 3 strúčiky cesnaku, soľ, petržlenová vňať.

Pšenicu uvaríme. Nadrobno nakrájanú zeleninu zalejeme 1 1/2 l vody, pridáme hrášok a predvarenú pšenicu, soľ a asi 15 min. povaríme. Nakoniec pridáme nasekanú petržlenovú vňať.

     318. Sladká polievka zo šípok 

150 g čerstvých prípadne sušených šípok, 0,8 l vody, trochu škorice, 1 PL maizeny, 1 PL hrozienok, 1 stredne veľké jablko.

Šípky so škoricou povaríme do mäkka a prepasírujeme cez husté sito alebo riedku látku. Prepasírovanú hmotu privedieme do varu, pridáme škrob rozrobený vo vode a ostatné prísady. Za stáleho miešania povaríme do zhustnutia. Na záver pridáme nastrúhané alebo rozmixované jablko.

     319. Fašírky zo žihľavy a pšenice

100 g mladých žihľavových lístkov, 200 g hustej kaše z pšeničnej a sójovej múky /2:1/, 20 g rastlinného oleja, majorán, rasca, soľ.

Žihľavu obaríme horúcou vodou aby nepŕhlila. Nasekáme ju nadrobno a dôkladne premiešame s hustou kašou. Ochutíme, tvarujeme fašírky a osmažíme ich na panvici alebo plechu v rúre. Môžeme podávať so zemiakovým šalátom.

     320. Sójový rezeň 

120 g sójovej drte, 800 ml vody, grahamová a hladká múka v pomere 1:1, 2 strúčiky cesnaku, majorán, soľ, olej na smaženie.

Sójové mäso zalejeme vriacou vodou, osolíme a 1 hodinu necháme namočené odležať. Pridáme zmes grahamovej a hladkej múky, zahustíme na hustotu cesta, jako na zemiakové placky. Ochutíme cesnakom a majoránom. Z masy kladieme na rozpálený olej kôpky a lyžicou formujeme do podoby rezňa, vyprážame z oboch strán. Podávame s prílohou a surovou zeleninou.

     321. Sójové fašírky

500 g uvarených sójových bôbov, 100 g celozrnnej múky, 3 PL hladkej sójovej múky, 2 veľké cibule, 4 PL oleja, strúhanka, 2 strúčiky cesnaku, majoránka, 1 KL soli, posekaná petržlenová vňať.

Uvarené bôby polejeme, primiešame nadrobno posekanú cibuľu, múku a ostatné komponenty. Zmes dôkladne premiešame, osolíme a formujeme z nej fašírky. Tieto potom obalíme v strúhanke a vypražíme na oleji.

     322. Šošovica s pórom 

2 šálky šošovice, 2 PL oleja, 1 pór, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL sójovej omáčky, morská soľ, bazalka, oregano, 2 PL sezamových semiačok.

Šošovicu uvaríme do mäkka. Na rozpálenom oleji restujeme nakrájaný pór a prelisovaný cesnak asi 3 min., pridáme šošovicu a semienka, ochutíme sójovou omáčkou, bazalkou a oreganom. Varíme ešte 5 min.

     323. Vegánske pirohy 

1 malá cibuľa, 1 – 2  zemiaky /predvarené/, malé množstvo nadrobno nakrájanej mrkvy, hrášku a kukurice, malé množstvo paradajkového pretlaku, korenie alebo kari korenie, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej múky, 1/2 šálky oleja a 1/2 šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie pridáme tekutiny či múku/.

Cibuľu osmažíme s korením. Pridáme pretlak a trochu vody zo zemiakov, potom pridáme ďalšiu zeleninu spolu so zemiakmi a varíme asi 10 – 15 min. Cesto rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm a vykrajujeme väčšie kolieska. Do prostriedku každého pirohu dáme trochu náplne, preložíme na polovicu a okraje pritlačíme. Pečieme v stredne vyhriatej rúre asi 15 – 20 min.

     324.  Šošovicový koláč

Niekoľko šálok červenej šošovice, veľká cibuľa, 2 – 3  nakrájané mrkvy, za hrsť hríbov, niekoľko strúčikov cesnaku, 1 PL kvasníc Tebi, korenie /bazalka, šalvia, tymián, oregáno/, paradajkový pretlak, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej múky, 1/2 šálky oleja a 1/2 šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie pridáme tekutiny či múku/.

Šošovicu uvaríme, medzitým osmažíme cibuľu, mrkvu, cesnak a korenie. Primiešame šošovicu, hríby, kvasnice a trochu paradajkového pretlaku. 1/2 cesta rozvaľkáme a dáme ho do olejom vymastenej tortovej formy. Tú dáme do trúby a chvíľu pečieme. Asi po 5 min. pridáme na cesto náplň zo šošovice, rozvaľkáme druhú časť cesta, prikryjeme ním náplň a na bokoch pritlačíme, aby sa vrchná a spodná časť spojili. Na vrchu urobíme pár dierok, aby mala kadiaľ unikať para. Pečieme v stredne vyhriatej rúre 20 – 30 min.

     325. Bulharské sladké sviatočné jedlo zo pšenice 

1 šálka celej pšenice, 3 PL strúhanky, 3 PL hrozienok, 900 g pomletých orechov, 1/2 PL mletej škorice, javorový sirup, čerstvá ovocná šťava alebo kvetový med.

Pšenicu namočíme do vody a na druhý deň uvaríme, až kým nepopuká. Horúcu uvarenú pšenicu zlejeme, prikryjeme utierkou a pokrievkou a necháme 2 – 3 hodiny odstáť. Medzitým na masle opražíme strúhanku. Do malého množstva vody namočíme hrozienka a zomelieme orechy. Pred podávaním primiešame do pšenice strúhanku, odkvapkané hrozienka, orechy, polejeme javorovým sirupom alebo ovocnou šťavou.

 

 

     326. Letný zeleninový hrniec 

3 PL oleja, 1 cibuľa, 600 g patizónov alebo cukiny, 4 veľké paradajky, 2 šálky naklíčenej fazule mungo, soľ, čierne korenie, tymián, oregáno, bazalka, 2 strúčiky cesnaku, 50 g tofu.

Dužinu patizóna alebo cukiny nakrájame na tenké plátky. Na oleji speníme nasekanú cibuľu, pridáme patizón, opražíme, podlejeme a dusíme. Pridáme rozštvrtenú paradajku, korenie a nakoniec naklíčenú fazuľu. Odstavíme a posypeme nastrúhaným tofu syrom.

     327. Vegánsky nákyp

1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL škrobu, 1 nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný zemiak, 2 šálky vody.

Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej misy, upečieme v rúre, nakrájame a podávame k šalátom.

     328. Špenátové knedlíky 

100 g uvareného špenátu, 100 g hladkej pšeničnej múky, 4 PL hladkej sójovej múky, soľ.

Z múk a prepasírovaného špenátu vypracujeme tuhé cesto. Na tenko ho vyvaľkáme a necháme sušiť, cesto nesolíme, pretože by sa nevysušilo. Nakrájame na knedlíčky a v slanej vode varíme 4 min.

     329. Kapustové zvitky 

4 veľké kapustové listy, 100 g ryže, 300 g zeleniny /mrkva, hrášok, karfiol, kaleráb/, 50 g tofu, 50 g uvareného pomletého obilia, 5 PL oleja, 1 PL sójovej múky, cibuľa, cesnak, soľ, 1 PL kvasníc Tebi.

Zeleninu a ryžu zvlášť podusíme do mäkka. Pokrájanú cibuľu a cesnak zmiešame s ryžou a ostatnými prísadami, premiešame a zabalíme do listov. Vložíme do vymasteného pekáča a pečieme 20 min.

 

 

     330. Tofu praženica

100 g tofu, 1 stredne veľká cibuľa, sójová omáčka, oregano, morská soľ, 3 PL oleja, ďalšie koreniny podľa vlastnej chuti.

Pokrájanú cibuľu opečieme na oleji a primiešame tofu, dochutené sójovou omáčkou, oreganom, prípadne soľou. Krátko smažíme, podávame ako klasickú praženicu s krajcom celozrnného chleba.

     331. Zemiaky zapekané so syrom tofu a zeleninou

1 kg zemiakov, 200 g tofu, 100 g varenej mrkvy, 200 g uvareného hrášku, 250 ml sójového mlieka, olej, soľ, petržlenová vňať.

Zemiaky uvaríme, ošúpeme a pokrájame na kolieska. Cibuľu speníme na oleji, pridáme mrkvu a hrášok a chvíľu podusíme. Podusenú zeleninu pridáme k zemiakom, osolíme, posypeme vňaťou a premiešame. Zemiaky vložíme do  vymastenej ohňovzdornej misy, posypeme postrúhaným syrom tofu a polejeme sójovým mliekom. Vložíme do rúry a zapečieme. Podávame so zeleninovým šalátom.

     332. Tofu placky so šípkami

1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g tofu, 3 PL šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 PL soli, 1 šálka strúhanky, trochu bazalky a sójovej majonézy.

Cibuľu a zeler opražíme na oleji a primiešame tofu, pomelieme a dobre rozmixujeme s ostatnými surovinami. Formujeme placky a upečieme z oboch strán.

     333. Tofu s ryžou

500 g tofu, 500 g uvarenej ryže natural, 3 dcl sójového mlieka, 2 PL strúhanky, 1 PL sójovej omáčky, 125 ml oleja, soľ.

Do nádoby vymastenej olejom ukladáme vrstvy: ryža – pokvapkáme omáčkou – tofu – soľ, opakujeme, končíme tofu vrstvou, ktorú zasypeme strúhankou, zalejeme posoleným sójovým mliekom a pečieme v stredne vyhriatej rúre 1 hodinu. Hotový pokrm posypeme zelenou cibuľou.

 

     334. Tofu s červenou kapustou  

1/4 – 1/2 hlávky červenej kapusty, 200 g tofu, cibuľa, tymián.

Červenú kapustu pokrájame na hrubšie rezance a pomaly dusíme v zakrytej panvici s prídavkom cibule a štipky tymiánu na miernom ohni, až kým nezmäkne. Občas ju zľahka premiešame. Na tanieri ju posypeme strúhaným tofu a podávame so zemiakmi.

     335. Dusená kapusta s tofu 

500 g hlávkovej kapusty, 1 väčšia cibuľa, 150 g údeného tofu, ocot, rasca, soľ a cukor.

Na oleji opražíme cukor na karamel. Pridáme pokrájanú cibuľu a opražíme. Pridáme nadrobno nakrájanú kapustu a rascu a mierne podlejeme vodou. Dusíme až kým nie je kapusta mäkká, dochutíme octom a soľou. Na tanieri posypeme opečeným, na kocky nakrájaným tofu. Podávame s varenými zemiakmi.

     336. Mrkvový šalát s tofu

250 g jemne nastrúhanej mrkvy, 250 g postrúhaného jablka, 250 g rozrobeného tofu, 1 PL sójového oleja, citrónovú šťavu, 1 PL strúhaného chrenu, 1 PL sušených hrozienok, soľ.

Tofu rozdrvíme, pridáme ostatné suroviny, dobre premiešame. Ak je šalát príliš hustý, rozriedime ho množstvom sójového mlieka alebo vody. Necháme preležať. Môžeme podávať samostatne alebo natierať na tenké krajce chleba.

     337.  Slnečnicové chlebíky

Základ tvoria lúpané slnečnicové semená, hrozienka, podľa chuti môžeme pridať postrúhané jablko, kokos, posekané orechy, škoricu, klinček, zázvor.

Lúpané slnečnicové semená pomelieme na mlynčeku na mak, v miske potom z hmoty, hrozienok a vody vytvarujeme malé chlebíky. Podľa chuti ich môžeme ochutiť uvedenými prísadami. Po vytvarovaní chlebíkov ich môžeme hneď konzumovať alebo nechať vysušiť na slnku.

 

 

     338. Maková pochúťka s naklíčenou pšenicou

4 PL naklíčenej pšenice, 4 PL pomletého maku, 1 väčšie alebo 2 menšie jablká, namočené hrozienka alebo iné sušené ovocie.

Za hrsť sušeného ovocia zalejeme vodou a necháme niekoľko hodín namočené. Mak, nastrúhané jablko a pšenicu premiešame, pridáme sušené ovocie  a vodou, v ktorej bolo ovocie namočené, všetko zalejeme.

     339. Mrkvové koláče

250 g postrúhanej mrkvy, 250 g hladkej múky, 150 ml oleja, lekvar.

Všetko okrem lekvaru premiešame a vypracujeme cesto, ktoré vyvaľkáme na tenko a pokrájame na štvorce. Do každého štvorca dáme lyžičku lekvaru a vyrobíme šatôčky. Okraje dobre stlačíme, aby lekvar nevytiekol. Potrieme plech olejom a vložíme do rúry, kde pečieme 20 – 25 min. až  kým šatôčky nezružovejú.

     340. Ovocné pyré

2 jablká, 1 hruška, niekoľko malinových listov, hrsť naklíčenej pšenice.

Jablká, hrušku a malinové listy nakrájame na kúsky, rozmixujeme, pridáme pšenicu a domixujeme. Získame zdravú náhradu kupovanej ovocnej výživy. Ovocie obmieňame podľa sezóny.

     341. Surová torta z ovocia a ovsených vločiek

500 g ovocia, 300 g ovsených vločiek, riedená ovocná šťava.

Dno tortovej formy vymastíme a posypeme ovsenými vločkami. Vločky ku dnu dobre pritlačíme a pokvapkáme ovocnou šťavou a poukladáme na ne ovocie. Vrstvy ovocia a ovsených vločiek niekoľkokrát opakujeme. Tortu uložíme na niekoľko hodín do chladničky, nakrájame na rezy a podávame.

     342. Ryža so šípkami a orechami

100 g ryže, 200 g šípok, 50 g orechov, 1 PL oleja, štipka mletej škorice, na osladenie hnedý cukor, strúhané jablko, čistá jablková šťava alebo sušené ovocie.

Šípky zbavíme zvyškov kališných lístkov a stopiek, pozdĺžne rozkrojíme, zbavíme semien a chĺpkov, dôkladne premyjeme a nakrájame nadrobno. Ryžu uvaríme, premiešame so šípkami, orechami a olejom, podľa potreby podlejeme vodou, udusíme asi 10 min., odstavíme a osladíme. Podávame posypané škoricou.

     343. Vegánsky puding 

750 g očistených nakrájaných jabĺk, 600 ml vody, 8 PL hnedého cukru, 2  balíčky maizeny.

V 400 ml vody rozvaríme jablká za občasného miešania, nakoniec pridáme cukor. V 200 ml vody rozmiešame maizenu, pridáme jablká a asi 2 min. necháme vrieť. Kombinujeme s džemom a pod.

     344. Štiavová polievka

Asi 300 g štiavových listov umyjeme, pokrájame a uvaríme. Zahustíme zápražkou alebo vhodnejšie mliekom, v ktorom sme rozmiešali 1 PL múky. Spolu povaríme. Na zlepšenie chuti môžeme pridať trochu cukru.

     345. Domáci odhlieňovací nápoj

Pripravíme odvar z 30 – 60  g čerstvých skorocelových listov, na 1 l vody. Podľa chuti osladíme medom. Pijeme hlavne ráno.

     346. Skorocelová omáčka

Hrsť skorocelových listov umyjeme, usušíme a stiahneme vlákna zo spodnej časti listov. Potom ich nasekáme nadrobno. Polovicu nasekaných listov podusíme na oleji alebo masle s malou nadrobno nakrájanou cibuľou. Za stáleho miešania pridáme 2 PL hladkej múky a zalejeme 250 ml vývarom a 250 ml mliekom. Omáčku ešte niekoľko minút povaríme, osolíme, okoreníme, pridáme citrónovú šťavu a vmiešame surový žĺtok. Nakoniec vmiešame druhú polovicu surových jemne posekaných listov. Omáčka sa môže podávať s varenými zemiakmi ako  príloha k hlavnému jedlu, alebo s natvrdo uvarenými vajcami.

     347. Púpavový med

Zo žltých kvetov púpavy sa pripravuje púpavový med, ktorý sa môže pripraviť aj vo forme sirupu.

Približne 240 kvetov dáme do 1 l vody a necháme prevariť. Potom dáme v zakrytej nádobe odstáť do chladnejšej miestnosti  na 24 hodín. Na druhý deň precedíme, pridáme 750 – 1000 g cukru a na miernom ohni povaríme asi 1 hodinu. Pred ukončením varenia pridáme šťavu z 1 pomaranča a 2 citrónov. Nevaríme celkom do husta, lebo po odstavení z plameňa ešte zhustne. Uložíme do pohárov z detskej výživy. V zime používame do teplých nápojov, hlavne pri prechladnutí.

     348. Púpavový šalát

100 g listov, 50 g zelenej cibuľky, 25 g petržlenovej vňate, 15 g oleja, soľ, citrónovú šťavu, mleté čierne korenie, kôpor, 1 vajce.

Listy púpavy necháme postáť 30 min. v slanej vode. Potom ich posekáme, premiešame s ostatnou posekanou vňaťou, dochutíme a na mise ozdobíme pokrájaným vajcom uvareným natvrdo.

     349. Šťava z mladých listov pŕhľavy 

Účinné sú mladé jarné listy a šťavu by sme mali konzumovať denne aspoň 7 – 14  dní. Ak nemáme čas na jej prípravu, pripravíme si šťavu z listov rozmixovaním s troškou vody. Užíva sa 4 – 5 PL denne. Nepripravuje sa do zásoby, pretože v styku s kyslíkom rýchlo oxiduje.

     350. Zemiaky s pŕhľavou

Pripravíme si rovnaké diely žihľavy a zemiakov. Umytú pŕhľavu nasekáme nadrobno a sparíme. Osolíme, pridáme očistené nakrájané zemiaky a varíme do mäkka. Vodu scedíme, pridáme 3 PL oleja alebo masla a vyšľaháme kašu, ktorú podávame k hlavnému jedlu.

     351. Pŕhľavový špenát

Na tuku speníme nadrobno pokrájanú cibuľu a pridáme 2 PL múky. Premiešame a pridáme jeden tanier umytých a jemne nasekaných pŕhľavových listov. Zalejeme mliekom, krátko povaríme a pred dokončením vmiešame cesnak utretý so soľou a 1 vajce. Podáva sa jako špenát s varenými zemiakmi.

     352. Fašírky z pŕhľavy

100 g pŕhľavových listov, 200 g pšenovej kaše, 20 g tuku, soľ.

Pŕhľavu po umytí sparíme, posekáme a 2 – 3 min. povaríme. Dáme odkvapkať, podľa potreby zomelieme a premiešame s hustou pšenovou kašou. Osolíme, okoreníme, sformujeme fašírky a pečieme vo vymastenej forme.

     353. Potočnicový šalát s jogurtom

400 g umytých listov potočnice potrháme a zalejeme zmesou 3 – 5 PL bieleho jogurtu, 2 PL smotany, jemne nasekaných cibuliek, osolíme, okoreníme a dochutíme citrónovou šťavou. Podávame chladené k zemiakom.

     354. Šalát z valeriánky s reďkovkami 

Lístky valeriánky zbavíme stopiek, dobre umyjeme a nakrájame na prúžky. Umyté reďkovky nahrubo nastrúhame. Pripravíme si nálev z jogurtu, 1 PL oleja, citrónovej šťavy, soli a cukru. Túto zálievku premiešame s pripravenou zeleninou. Šalát podávame vychladený. Do zálievky môžeme pridať 100 g syru Niva.

     355. Syrový šalát z valeriánky

Valeriánku umyjeme, necháme odkvapkať, pridáme nakrájanú mrkvu, syr a všetko zalejeme nálevom z oleja, citrónovej šťavy, soli, štipky mletého čierneho korenia a nastrúhaného muškátového orieška. Podávame vychladené s pečivom.

     356. Novozélandský špenát ako príloha

Umyté listy sparíme v osolenej vode a po vychladnutí nasekáme nahrubo. Nakrájanú cibuľu zľahka opražíme na tuku, pridáme nasekané listy, trochu korenia, soli a podusíme. Podľa potreby môžeme zahustiť strúhankou.

     357. Špenátový šalát s jablkami

Umyté listy nakrájame na tenké pásiky, olúpané jablká nahrubo nastrúhame, pokvapkáme citrónovou šťavou a premiešame. Zmes zalejeme kyslou smotanou alebo jogurtom zmiešaným s olejom, pomarančovou a citrónovou šťavou. Môžeme prisoliť a posypať orechami.

     358. Štvorbôčik s cestovinou  

Dôkladne umytý štvorbôčik sparíme horúcou vodou a 5 min. povaríme. Nadrobno nakrájanú cibuľu speníme na oleji a pridáme jemne nasekané lístky štvorbôčika. Do zmesi pridáme rozšľahané vajcia, rozotretý cesnak a posolíme. Do vymastenej misy na pečenie dáme vrstvu uvarených cestovín, na ňu pripravenú zeleninu a prikryjeme druhou vrstvou cestovín. Povrch posypeme strúhaným syrom, pokvapkáme olejom a zapečieme v rúre.

 

     359. Plnené palacinky

Pripravenú zmes z lístkov štvorbôčika z predošlého receptu môžeme použiť aj na slané palacinky ako plnku. Palacinky potrieme zmesou, preložíme a povrch posypeme strúhaným syrom.

     360. Šalát z hadieho moru

Korene uvaríme v okyslenej vode a pokrájame na malé kúsky. Pokvapkáme olejom a zalejeme majonézou zriedenou citrónovou šťavou. Vhodná je sójová majonéza. Posypeme petržlenovou vňaťou, pažítkou, žeruchou apod.

     361. Paprikáš z hadieho moru 

Očistené korene pokrájame na malé kúsky. Pripravíme si pokrájanú cibuľu, ktorú speníme na masle alebo oleji, pridáme mletú červenú papriku, pokrájané korene hadieho moru, podlejeme trochou vody a spolu podusíme. Nakoniec zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali 1 PL múky, krátko povaríme a dochutíme podľa potreby soľou a citrónovou šťavou.

     362. Varený katran 

Očistené výhonky zviažeme a uvaríme v osolenej vode. Vodu scedíme, výhonky upravíme na misu, pokvapkáme olejom a posypeme opraženou strúhankou alebo syrom. Podávame s varenými zemiakmi.

     363. Loboda zapekaná so zemiakmi

Umyté listy lobody povaríme v slanej vode asi 10 min. Vyberieme ju, necháme odkvapkať a posekáme nadrobno. Na tuku osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu, zaprášime múkou, podlejeme vodou a primiešame pripravenú lobodu. Nakoniec zmes osolíme a okoreníme. Do vymasteného pekáča uložíme vrstvu na kolieska nakrájaných, v šupke varených zemiakov, na ne dáme časť lobody. Môžeme pridať na rezance nakrájané sójové mäso. Znovu uložíme vrstvu zemiakov a vrstvu lobody. Poslednú vrstvu tvoria zemiaky. Po 10 min. pečenia pripravený pokrm zalejeme mliekom /125 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 – 2 vajcia. Podávame so zeleninovým šalátom.

     364. Lobodový koláč 

Cesto: 500 g varených zemiakov, 1 vajce, 100 g detskej krupice, 50 g masla, soľ

Plnka: 300 g lobody, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL tuku, 1 PL hladkej múky, 1 PL smotany, 1 cibuľa, soľ, mleté čierne korenie.

Umytú lobodu varíme 5 min. v slanej vode. Potom z listov vytlačíme vodu a jemne posekáme. Na tuku speníme cibuľu, pridáme múku a pripravíme svetlú zápražku. Vmiešame lobodu, cesnak, soľ, korenie a smotanu. Zemiaky nastrúhame, osolíme, pridáme vajce a krupicu. Vypracujeme cesto, ktorým vyložíme tukom vymazanú formu na pečenie. Okolo dna okraj cesta zvýšime, aby vznikla miska, do ktorej dáme dusenú lobodu. Povrch pokvapkáme maslom a koláč upečieme v rúre. Plnku môžeme vylepšiť strúhaným syrom alebo tofu syrom.

     365. Feniklový šalát

Dobre očistené stonky fenikla pokrájame na rezance a zalejeme olejovým nálevom. Pridáme posekanú cibuľku, pažítku, príp. aj feniklovú vňať, okyslíme citrónovou šťavou, znovu dobre premiešame a podávame.

     366. Artičokový šalát  

Uvarené artičoky pokrájame, pridáme pokrájanú uhorku, papriku, príp. paradajky. Zo 4 PL oleja, 2 PL posekaných zelených vňatí, 2 strúčikov cesnaku a 1 nakrájanej cibule pripravíme marinádu, s ktorou premiešame pripravenú zeleninu. Podľa chuti môžeme pridať trochu octu.

     367.  Polievka z  kardy

Očistené stopky kardy pokrájame na kúsky a dáme povariť do vriacej vody. Polievku zahustíme zátrepkou z 300 ml mlieka a 2 PL múky, posolíme a podľa potreby osladíme a okyslíme.

     368. Brokolica na florentský spôsob

Brokolicu očistíme a krátko povaríme v pare. Potom ju pokrájame, prehrejeme na oleji, pridáme rozotretý cesnak, soľ a korenie.

     369. Mozoček z brokolice

Brokolicu rozoberieme na ružičky a uvaríme v pare alebo osolenej vode do mäkka. Posekanú cibuľu speníme na oleji, pridáme pokrájanú brokolicu, osolíme a okoreníme. Zalejeme rozšľahanými vajcami a za stáleho miešania necháme stuhnúť. Nakoniec vmiešame posekanú pažítku alebo petržlenovú vňať. Podávame so zeleninovou oblohou, paradajkami alebo hlávkovým šalátom.

     370. Zapečená brokolica

Brokolicu povaríme v osolenej vode, rozoberieme a pokrájame na kúsky. Do nádoby na pečenie, ktorú sme vopred vymastili, prípadne posypali strúhankou, poukladáme kúsky brokolice a zalejeme zmesou, pripravenou nasledovne:  2 – 3  vajcia rozšľaháme s pol šálky mlieka a 50 – 100 g strúhaného syra, posolíme a dochutíme pokrájanou petržlenovou vňaťou. Necháme asi pol hodiny zapekať v rúre. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninou.

     371. Brokolicové karbonátky

Sparenú brokolicu posekáme, pridáme na kocky pokrájanú žemľu, vajce, soľ, korenie, trochu strúhanky a dobre premiešame. Z hmoty vytvarujeme karbonátky, obalíme v strúhanke a osmažíme na panvici. Do zmesi môžeme pridať aj dusené huby, postrúhaný syr alebo inú vhodnú zeleninu. Približný pomer zložiek: 500 g brokolice, 100 g žemle, 1 vajce, 20 g strúhanky.

     372. Čakankový šalát 

Listy čakanky alebo puky dôkladne umyjeme, pokrájame, primiešame aj inú zeleninu podľa sezóny, alebo pomiešame s jemne nastrúhaným jablkom, naklíčenou šošovicou či pokrájanou cibuľkou. Dochutíme olejovo – citrónovým  nálevom, pažítkou, kečupom, 1 PL jogurtu alebo kyslej smotany.

     373. Zapekané čakankové puky

Umyté čakankové puky veľmi krátko podusíme v pare. Do tukom vymazanej misy poukladáme puky a zalejeme cestíčkom z 2 vajec, 125 ml smotany, soli a postrúhaného muškátového orieška. Pokropíme olejom a zapečieme v rúre. Podávame hneď po stuhnutí vajec. Ako príloha sa hodia varené zemiaky alebo surový zeleninový šalát.

     374. Šalát z čínskej kapusty

Umyté listy kapusty nakrájame na rezance, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, nakrájanú kápiu a nakrájané, vopred uvarené huby. Zalejeme citrónovým nálevom /citrónová šťava, olej, soľ, cukor, korenie, voda/. Dochucovať môžeme aj predávanými dresingami, rozotretým cesnakom, petržlenom, kôprom, pre zmenu môžeme doplniť nadrobno nastrúhanou mrkvou, uhorkou, paprikou.

     375. Prívarok z čínskej kapusty 

Kapustu pokrájame na rezance a dáme podusiť. Z oleja a múky pripravíme svetlú zápražku, zalejeme ju vodou a pridáme paradajkový pretlak. Všetko dobre premiešame, pridáme k uvarenej kapuste, trochu povaríme, osolíme, dosladíme a pre zvýraznenie chuti môžeme pridať majoránku alebo inú koreninu.

     376. Pekinská kapusta „na smotane“ 

Kapustu podusíme a zalejeme 200 ml kyslej smotany, v ktorej sme rozšľahali 1 KL hladkej múky. Povaríme a podľa chuti môžeme prisladiť.

     377. Pekinská kapusta ako lahôdka

Pripravujeme podobne ako špargľu. Opláchnutú hlávku prekrojíme na štvrťky a krátko podusíme v pare. Na tanieri posypeme na masle jemne opraženou strúhankou alebo nastrúhaným syrom.

     378. Šalát z kelu kučeravého

5 – 10  mladých listov umyjme, pokrájame na tenké rezance a zalejeme vopred pripraveným nálevom z citrónovej šťavy, cukru a soli. Pokvapkáme olejom a premiešame. Na tanieri sa môže ešte ozdobiť kolieskami citrónu.

     379. Palacinky plnené kučeravým kelom

Na masti speníme posekanú cibuľu a pridáme v slanej vode uvarený a posekaný kel, korenie a spolu podusíme. Z mlieka, vajec a múky urobíme riedke cesto, podľa chuti posolíme a pripravíme hrubšie palacinky. Do cesta môžeme pridať aj postrúhaný syr. Palacinky naplníme uduseným kelom a podávame ako hlavné jedlo.

     380. Kelové rezne

Umyté listy kelu kučeravého necháme obschnúť a trochu zvädnúť. Potom ich obaľujeme v múke, osolených rozšľahaných vajciach a v strúhanke. Vyprážame do zlata po oboch stranách. Ako prílohu podávame varené zemiaky a surovú zeleninu.

     381. Tekvicový šalát s kôprom

Tekvicu olúpeme a očistíme od semien a dužiny. Nastrúhame na hrubom strúhadle, pridáme kôpor, biely jogurt, trochu prisolíme a premiešame. Pre spestrenie môžeme pridať aj pokrájané paradajky, papriku, uhorku a inú zeleninu, alebo tekvicu dochutíme postrúhaným kyslastým jablkom.

     382. Kôprová polievka so sójou

Zemiaky pokrájame na menšie kocky a povaríme asi 10 min. Pridáme 2 dcl nízkotučného alebo sójového mlieka, do ktorého sme zamiešali 1 PL múky, asi 1/2 šálky varených sójových bôbov, posolíme a povaríme do zmäknutia zemiakov. Pred ukončením varu pridáme 2 PL oleja, 2 PL posekaného kôpru a podľa chuti prisladíme. Polievku môžeme pripraviť aj bez mlieka a po ukončení varu servírujeme priamo na tanier s jogurtom, alebo nepridáme sóju a pripravujeme podobne ako pri zemiakovej kyslej polievke.

     383. Tvarohová nátierka s kôprom  

1 kocku nízkotučného tvarohu premiešame s 1 PL jogurtu a 1 PL nadrobno nakrájaným čerstvým kôprom. Podľa chuti posolíme. Môže sa pripraviť aj z bryndze, vhodné je pridať 1 KL mletej červenej papriky.

     384. Šalát z okrúhlice

Buľvy olúpeme, nastrúhame na hrubo. Pridáme nakrájanú cibuľu a šalátovú uhorku, dochutíme pažitkou, soľou a citrónovou šťavou. Môžeme sa konzumovať len postrúhaná, bez cibule, s pridaním nálevu, alebo môžeme kombinovať s inou zeleninou. Nezabudnime pokvapkať olejom.

     385. Šalát z okrúhlice so syrom

400 g okrúhlice, 150 g syra, 40 g oleja, 1 citrón, 2 – 3  PL mlieka, pažítka, mleté paprikové korenie.

Syr nastrúhame, premiešame s citrónovou šťavou, olejom a podľa potreby zriedime mliekom. Podľa chuti okoreníme a premiešame s olúpanou, uvarenou a nadrobno nakrájanou okrúhlicou. Povrch posypeme pažítkou. Šalát sa môže pripraviť aj s jemno nastrúhanou okrúhlicou.

 

     386. Kaša z okrúhlice 

Buľvy okrúhlice pokrájame na malé kúsky a podusíme na masle s trochou čierneho korenia, soli, cibule a mlieka. Keď zmäkne, prelisujeme je alebo zmixujeme na kašu, pridáme žĺtok, dobre premiešame a podávame ako prílohu k hlavným jedlám. Môže sa podávať aj ako samostatné jedlo, posypaná strúhaným syrom.

     387. Okrúhlica na kyslo

Okrúhlicu nakrájame na malé hranolky alebo hrubšie rezance. Na masle rozpustíme a do žlta upražíme trochu cukru, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, rascu, soľ a dusíme do zmäknutia. Pridáme ocot alebo citrónovú šťavu a podávame ako prílohu.

     388. Placky s okrúhlicou 

400 g okrúhlice, 1 šálka sušených húb, 3 surové zemiaky, 2 – 3   PL múky, 1 vajce, soľ, mletá paprika, olej na vysmážanie.

Olúpanú okrúhlicu nastrúhame najemno, premiešame s posekanými sušenými hubami a postrúhanými surovými zemiakmi. Pridáme vajce, soľ, papriku, múku a premiešame. Lyžicou alebo malou naberačkou lejeme na panvicu s rozpáleným olejom, upravíme do tvaru placky a opečieme z oboch strán.

     389. Šalát z kvaky

Kvaku očistíme a pokrájame na tenké plátky alebo rezance. Osolíme a zalejeme sladkokyslým nálevom. Obdobne ako okrúhlicu môžeme ju kombinovať s rôznymi druhmi zeleniny.

     390. Polievka z kvaky

400 g kvaky, 30 g tuku alebo oleja, 1 PL múky, 1 cibuľa, 1 KL červenej mletej papriky, soľ, voda.

Očistenú kvaku postrúhame na hrubšie rezance a uvaríme v osolenej vode. Pokrájanú cibuľu speníme na masti, pridáme 1 KL papriky, múku, premiešame, aby paprika veľmi nestmavla a zalejeme vodou. Pridáme do uvarenej kvaky a krátko ešte spolu povaríme. Pred podávaním pridáme posekanú petržlenovú vňať.

 

     391. Pečená kvaka 

Buľvy kvaky olúpeme, nakrájame na plátky a uložíme na mierne pomastený plech, posolíme, posypeme tlčenou rascou a opečieme v rúre.

     392. Baklažánová pomazánka

Baklažány na miernom ohni opečieme do zmäknutia, olúpeme a pokrájame na drobné kúsky. Pridáme rozmixované paradajky, cesnak a mleté oriešky. Dobre premiešame, podľa chuti osolíme, okyslíme alebo prisladíme. Natierame na hrianky, ozdobíme zelenou vňaťou.

     393. Baklažánová zmes

Rovnaký pomer varených zemiakov a baklažánov nakrájame na kocky. Na tuku osmažíme pokrájanú cibuľu, pridáme trochu mletého ďumbiera, pálivej papriky, utretý strúčik cesnaku a niekoľko lyžíc kokosovej múčky. Pridáme zemiaky s baklažánmi, posolíme, podusíme asi 10 min. Podľa potreby dochutíme citrónovou šťavou.

     394. Baklažánové karbonátky   

600 g baklažánov, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, 2 vajcia, 60 g strúhanky, petržlenová vňať, korenie, olej, múka.

Baklažány sparíme a olúpeme, nakrájame na kolieska a necháme postáť aby pustili vodu. Potom ich zomelieme na mäsovom mlynčeku. Do zomletých baklažánov pridáme rozotretý cesnak, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, korenie, vňať, vajce, strúhanku a všetko dobre premiešame. Lyžicou naberáme a kladieme do rozohriateho tuku. Smažíme po oboch stranách.

     395. Kvasené machovky   

Umyté plody machovky poprepichujeme a uložíme do zaváracieho pohára alebo kameninovej nádoby. Pridáme kôpor, estragón a hroznový list. Celé množstvo zaťažíme a necháme kvasiť pri teplote 18°C asi týždeň,  potom sú plody vhodné na konzumáciu.

 

 

     396. Machovkový kompót 

Plody machovky rozkrájame a mierne povaríme. Na 0,5 kg plodov pridáme 300 g cukru a 200 ml vody. Prevarené necháme vychladnúť v porcelánovej miske, na dlhšie uskladnenie dáme do zaváracích pohárov a krátko sterilizujeme.

     397. Mangoldový letný šalát

Z mangoldových listov odrežeme stonky, listy dôkladne umyjeme. Stonky pozdĺžne nakrojíme. Varíme v slanej vode asi 2 minúty. Potom listy a stonky vyberieme, necháme odkvapkať a v predhriatej mise udržujeme teplé. Na oleji krátko prehrejeme na kolieska nakrájaný cesnak, pridáme šťavu z polovice citróna a premiešame. Zvyšok citróna pokrájame na kolieska. Osmaženým cesnakom polejeme mangoldové listy a navrch ukladáme kolieska citrónu. Podávame k hlavnému jedlu.

     398. Varené stopky mangoldu s maslom

Mangoldové stopky pokrájame asi na 10 cm kúsky a krátko povaríme v slanej vode. Po uvarení scedíme, nacháme odkvapkať a na tanieri posypeme na masle opraženou strúhankou, alebo len pokvapkáme olejom.

     399. Mangold s kôprovou omáčkou

Mangoldové stopky pripravíme ako v predchádzajúcom recepte. Z 1 kelímka bieleho jogurtu alebo kyslej smotany pripravíme kôprovú omáčku, ktorou na tanieroch polejeme uvarené stopky mangoldu.

     400. Zapekaný mangold so syrom

Listy aj stopky mangoldu /500 – 700 g/ krátko povaríme v slanej vode. Po odkvapkaní pokrájame a poukladáme do misky vytretej maslom a vysypanej strúhankou. V 200 ml mlieka rozšľaháme 1 – 2 vajcia, asi 50 g postrúhaného syra, posekanú petržlenovú vnať a touto zmesou zalejeme mangold. Povrch môžeme ešte pokvapkať olejom, posypať strúhaným syrom a necháme v rúre zapiecť.

     401. Zeleninové krokety

Uvarené mangoldové listy po odkvapkaní posekáme na drobno, pridáme podľa sezóny aj inú zeleninu /varený karfiol, postrúhaný kaleráb alebo paštrnák/, premiešame s vajcom a strúhaným syrom. Ak je zmes riedka, môžeme ju zahustiť pridaním jemných ovsených vločiek, dochutíme soľou a korením. Vyformujeme malé krokety, ktoré môžeme obaliť vo vajci a strúhanke a zľahka osmažíme na oleji.

     402. Paštrnáková polievka

Rovnaké diely paštrnáka a zemiakov nakrájame na kocky, pridáme pokrájaný pór, niekoľko zrniek čierneho korenia a povaríme v osolenej vode. Po uvarení prelisujeme, pridáme trochu smotany s pridaním aromatickej vňate, alebo nakrájaním surových zelených častí póru.

     403. Paštrnákový šalát

Surový alebo krátko povarený paštrnák postrúhame a premiešame s postrúhaným jablkom a chrenom. Podľa chuti pridáme citrónovú šťavu, soľ, cukor. Vhodný je aj ako príloha k mäsu.

     404. Iný variant paštrnákového šalátu

Postrúhaný s mrkvou a jablkom so sladkokyslým nálevom alebo bez nálevu ako zeleninová príloha.

     405. Paštrnák s mrkvou /hráškom/

Korene paštrnáku a mrkvy pokrájame na kocky, podusíme na spenenej cibuli, podľa potreby podlejeme vodou. Namiesto mrkvy môžeme pridať hrášok. Dusíme len krátko, pretože paštrnák sa rýchlo rozvarí. Posolíme, pridáme lyžičku surového oleja a ozdobíme posekanou vňaťou.

     406. Paštrnákové pyré

Rovnaké množstvo paštrnáku a zemiakov spolu s pórom a čiernym korením uvaríme v slanej vode. Prelisujeme, pridáme trochu masla alebo oleja, podľa potreby zriedime mliekom.

     407. Paštrnáková kaša

Obmenou zemiakového pyré môže byť kaša z paštrnáku, zeleru a kalerábu. Pripravíme podobne podusením uvedenej nakrájanej zeleniny s trochou vody. Pridáme na drobno nakrájanú cibuľku a hrášok, zasypeme múkou, posolíme a dovaríme s pridaním malého množstva ryže.

     408. Patizónový šalát

Umyté patizóny postrúhame na rezance a zalejeme nálevom z vody, cukru, soli, citrónovej šťavy a oleja. Mladé patizóny sa konzumujú aj so šupkou, podobne ako cukety. Veľmi dobré sú aj v kombinácii s inou zeleninou, napr. paradajkami, paprikou, ale aj mrkvou či hráškom. Ak podávame patizón ako súčasť zeleninového taniera, stačí ho nastrúhať a pokvapať citrónovou šťavou, prípadne ozdobiť petržlenovou vňaťou.

     409. Patizónový guláš

Patizón nakrájame na kocky a dáme podusiť na spenenú cibuľku spolu s pokrájanou paprikou a paradajkami. Po zmäknutí pridáme hladkú múku, osolíme, podľa potreby pridáme vodu a dochutíme koreninami a bylinkami na spôsob gulášu. Môžeme pridať aj nakrájané sójové párky, prípadne vopred pripravené sójové mäso.

     410. Vysmážaný patizón

Olúpané patizóny nakrájame na plátky hrubé asi 1 cm. Posolíme, obalíme ako viedenský rezeň /v múke, vo vajci a v strúhanke/ alebo pomúčené namočíme do palacinkového cestíčka a vysmažíme. Podávame so zemiakmi a zeleninovým šalátom. Podobne sa dá pripraviť aj tekvica.

     411. Patizónová polievka

500 g patizónov, 200 ml bieleho jogurtu alebo kyslej smotany, 20 g múky, 1 lyžica oleja, mletá červená paprika, soľ.

Mladé patizóny umyjeme, pokrájame na kúsky, zalejeme vodou a povaríme. Do smotany zamiešame múku, pridáme k  patizónom a ešte krátko povaríme. Nakoniec pridáme na zohriatom oleji rozpustenú červenú papriku.

     412. Patizón so syrom

Patizón nakrájame na 1 cm hrubé plátky, ostrúhame šupku, ak je starší vyberieme aj jadrá. Na panvici rozohrejeme olej, poukladáme naň plátky patizónu a necháme na jednej strane zosklovatieť. Plátky obrátime, osolíme, okoreníme a prikryjeme plátkami syra. Keď patizóny znova zosklovatejú a syr sa roztaví, pokvapkáme jednotlivé porcie kečupom a podávame so zemiakmi.

     413. Rýchla príprava póru

Biele časti póru /nepokrájané/ dáme krátko povariť do osolenej vody. Vyberime, pokvapkáme olejom, posypeme strúhankou osmaženou na masle, alebo posypeme strúhaným syrom a podávame s varenými zemiakmi alebo ako prílohu k hlavnému jedlu. Vodu môžeme použiť ako vývar alebo základ zeleninovej polievky.

     414. Omeleta s pórom

Pór, 2 – 3 vajcia, 2 lyžice mlieka, 1 lyžica múky, soľ, olej.

Pór nakrájame na kolieska a mierne podusíme na lyžici oleja. Vajcia rozšľaháme s mliekom a múkou, posolíme a zalejeme nimi pór. Zmes môžeme ešte posypať postrúhaným syrom a necháme prikryté stuhnúť.

     415. Pórová omáčka

Pór nakrájame na kolieska, zalejeme 200 ml alebo zeleninovým vývarom a uvaríme do polomäkka. Do 100 ml smotany zamiešame lyžicu múky, prilejeme k póru, posolíme, necháme prevrieť a dochutíme čiernym korením, muškátovým kvetom alebo iným korením podľa vlastnej chuti.

     416. Šťava z čiernej reďkovky

K získaniu šťavy sa buľva olúpe a odšťaví alebo postrúha a vylisuje. Necháme ju stáť niekoľko hodín v chlade, čím stratí pálivú chuť. Používa sa vždy čerstvá, v chladničke môže stáť najviac 2 dni.

     417. Reďkovkové maslo

Osminku masla utrieme do peny, pridáme 2 – 3 menšie olúpané a na chrenovom strúhadle postrúhané reďkovky, osolíme a dochutíme citrónovou šťavou. Natrieme na chlieb a zapíjame čajom. Môžeme ho pridať aj k pečeným zemiakom.

     418. Tvarohové nátierka s reďkovkou

250 g mäkkého tvarohu rozmiešame so 100 ml mlieka, pridáme niekoľko postrúhaných reďkoviek a osolíme. Môžeme pridať pokrájanú pažitku, alebo postrúhanú mrkvu a natierame na chlieb.

 

     419. Šaláty s reďkovkou

Veľmi jednoduchý šalát získame z jemne nastrúhanej reďkovky, drobno nakrájanej cibuľky, petržlenu a sladkokyslého nálevu s malým množstvom šalátového oleja. Pri príprave rôznych druhov šalátov zmierňujeme jej ostrú chuť pridaním strúhaných jabĺk alebo stúhanej mrkvy.

     420. Reďkovkový šalát s majonézou

Výborný je aj šalát z reďkovky a mrkvy. Na dva diely strúhanej reďkovky pridáme jeden diel strúhanej mrkvy, spojíme ľahkou majonézou a dochutíme citrónovu šťavou, soľou a cukrom. Podľa potreby zriedime. Nezriedený šalát môžeme použiť aj na chlebíky.

     421. Reďkovkový šalát so syrom

Olúpanú umytú reďkovku a olúpané, jadrovníka zbavené jablko nastrúhame, pridáme nadrobno posekanú uhorku a kapiu, osolíme, zalejeme kyslou smotanou, dochutíme lyžičkou horčice a dobre premiešame. Jednotlivé porcie posypeme jemne posekanou pažítkou a strúhaným tvrdým syrom.

     422. Surové šaláty s topinamburmi

Jemne nasrtúhané topinambury premiešame s postrúhanou mrkvou alebo cviklou, môžeme striedať so zelerom, hráškom alebo kyslou kapustou. Využijeme všetky druhy sezónnej zeleniny. Zalejeme nálevom z citrónovej šťavy, vody a medu, prípadne mierne osolíme a podávame.

Nastrúhané topinambury zalejeme citrónovou šťavou, pridáme pokrájané paradajky, 3 – 4 lyžice naklíčených slnečnicovým semien, premiešame, dochutíme soľou, zelenými vňaťami, prípadne dresingom. Ako nálev môžeme tiež použiť paradajkovú šťavu, ktorú podľa potreby trochu zriedime vodou, prisolíme a okyslíme.

     423. Varené topinambury s paradajkami

Menšie topinambury namočíme do okyslenej vody. Potom ich uvaríme /podľa veľkosti 20 – 25 min./ v mierne slanej vode. Nakrájanú cibuľu osmažíme na tuku, pridáme múku a urobíme svetlú zápražku. Podlejeme vodou, pridáme čierne korenie, niekoľko zrniek nového korenia, bobkový list, trochu tymiánu a spolu povaríme. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a podľa chuti cukor, soľ alebo citrón a niekoľko lyžíc smotany. Jednoduchšia a zdravšia alternatíva je príprava bez zápražky, keď múku pridáme rovno do smotany a mierne povaríme. Omáčku nalejeme na topinambury urovnané na mise a ihneď podávame.

     424. Opekané topinambury

Hľuzy umyjeme, očistíme a pokrájame na 1 cm široké kolieska. Jemne ich osolíme a z oboch strán opečieme na tuku. Zdravší spôsob úpravy je uložiť kolieska na plech, posypať rascou, posekaným cesnakom, prípadne cibuľou, pokvapkať olejom a dať zapiecť do rúry.

     425. Babka z topinambúr

Očistené topinambury /500 g/ nastrúhame, osolíme a premiešame s dvomi vajcami. Podľa chuti pridáme nasekaný cesnak, cibuľu, majoránku, mletú rascu alebo zelenú vňať a iné koreniny. Hmotu preložíme na tukom vymastený pekáč, rozotrieme na celú plochu a upečieme v rúre. Upečenú nakrájame na štvorce a môžeme ešte posypať na tuku osmaženou cibuľou, postrúhaným tvrdým syrom alebo kečupom.

     426. Omeleta s topinamburmi

600 g topinambúr, 160 g zeleru, 3 vajcia, 250 ml mlieka, 80 g hladkej múky, 2 strúčky cesnaku, soľ, tuk.

Olúpané topinambury a zeler nastrúhame, pridáme vajcia rozšľahané v mlieku, soľ, rozotretý cesnak a na panvici smažíme omelety. Podávame so zeleninovým šalátom.

     427. Šalát s pórom

Umyté šalátové listy nakrájame na rezance, očistený pór nakrájame na tenké kolieska, premiešame, pokvapkáme olejom zalejeme citrónovým nálevom.

     428. Špargľa so strúhankou a kyslou smotanou

Očistenú špargľu upravíme vedľa seba do jednej výšky, previažeme bielou niťou a povaríme v slanej vode asi 15 min. Uvarenú necháme odkvapkať, poukladáme do misky, posypeme strúhankou zľahka opraženou na oleji a polejeme smotanou. Namiesto smotany je vhodné použiť biely jogurt.

     429. Špargľa na milánsky spôsob

Očistenú a olúpanú špargľu uvaríme ako v predošlom recepte. Necháme odkvapkať a rozložíme na mise vymastenej tukom. Nahusto posypeme strúhaným syrom a pokvapkáme maslom /vhodnejšie je použiť olivový olej/.

     430. Polievka z čerstvej špargle

Špargľu uvaríme v 0,5 l vody, vyberieme a pokrájame na malé kúsky. Vývar zahustíme mliekom /asi 250 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 lyžicu múky a 1 žĺtok. Krátko povaríme a do zahusteného vývaru pridáme pokrájané kúsky špargle. Dochutíme worcesterovou omáčkou, citrónovou šťavou a soľou. Iný variant polievky je s dochutením muškátovým kvetom a pridaním na kocky nakrájanej opraženej žemle.

     431. Šaláty z tekvice

Očistenú tekvicu nakrájame na tenké plátky ako uhorku alebo na hrubšie rezance. Osolíme a zalejeme citrónovým nálevom. Dochutíme kôprom alebo rôznymi bylinkami. Môžeme pridať niekoľko lyžíc naklíčených slnečnicových semien.

Očistenú tekvicu postrúhame na rezance, pridáme nakrájané paradajky a cibuľu, prípadne nakrájanú papriku. Dochutíme ako v predchádzajúcom recepte.

Nastrúhanú tekvicu pre jej neutrálnu chuť môžeme kombinovať so všetkými druhmi zeleniny, napr. s postrúhanou uhorkou, mrkvou, zelerom, cviklou, reďkovkou. Pre zvýraznenie chuti sa vhodne doplní rozotretým cesnakom, kôprom, žeruchou a inými vňaťami, posekanými vlašskými orechami a lyžicou olivového alebo iného oleja.

     432. Tekvicová polievka s kôprom a ryžou

Tekvicu postrúhame na hrubšie rezance, pridáme umytú ryžu, zalejeme vodou, posolíme a spolu povaríme do zmäknutia ryže. Môžeme použiť aj uvarenú ryžu, v tom prípade tekvicu len krátko podusíme a zalejeme potrebným množstvom vody. Môžeme dať vyvariť celé vnútro tekvice aj so semenami /použijeme gázu, do ktorej celú masu zaviažeme a pred dokončením vyberieme z polievky/. Po uvarení môžeme ešte pridať lyžičku pochúťkovej smotany alebo bieleho jogurtu. Namiesto ryže môžeme pripraviť polievku s pohánkou.

     433. Tekvica na spôsob dusenej kapusty

Na tuku speníme cibuľu, pridáme na rezance pokrájanú tekvicu, rascu, soľ a podusíme asi 5 minút. Potom poprášime 1 – 2  lyžicami múky, podlejeme trochou vody a necháme krátko prevrieť. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou a cukrom. Pred dokončením môžeme pridať aj postrúhané kyslejšie jablko.

     434. Šalát zo zeleru stopkového

Zeler stopkový umyjeme, pokrájame na drobné kúsky a zalejeme vopred pripraveným sladkokyslým nálevom a olejom. Premiešame a necháme chvíľu postáť v chladničke. Nakrájané listy alebo stopky môžeme primiešavať aj do iných šalátov, spolu s paradajkami, koreňovou zeleninou apod.

     435. Zeler stopkový zapekaný so syrom

Stopky krátko povaríme v slanej vode. Odkvapkané pokrájame a uložíme do vymstenej a strúhankou vysypanej misy. Posypeme strúhaným syrom a zalejeme smotanou. Môžeme pridať aj natvrdo uvarené nakrájané vajíčka. Necháme zapiecť.

     436. Zeler stopkový ako predjedlo

Zelerové stopky môžeme podávať vysmážané v cestíčku, obalené ako rezne, alebo len mierne povarené a poliate rozpusteným maslom  alebo pikantnou omáčkou pripravenou takto: nakrájame cibuľa, kapary, petržlenovú vňať, natvrdo uvarené vajce. Pridáme olej a citrónovú šťavu, soľ, cukor, mleté čierne alebo biele korenie. Všetko spolu dobre premiešame a dáme vychladnúť.

     437. Žeruchové placky

Uvarené zemiaky roztlačíme na jemnú kašu a zmiešame s lievancovým cestom. Pridáme trochu korenia, muškátového orieška a za hrsť nasekaných žeruchových listov /aj viac/. Zamiešame, podľa chuti osolíme a z pripravenej masy robíme veľké placky, ktoré opečieme po oboch stranách.

     438. Žeruchový šalát s jogurtom

Asi 300 g umytých žeruchových výhonkov /listov/ posekáme a zalejeme zmesou pripravenou z  3 – 5 lyžíc bieleho jogurtu, lyžice olivového alebo slnečnicového oleja, jemne nasekaných cibuliek. Dochutíme soľou, korením a citrónovou šťavou. Podávame chladený k novým zemiakom alebo s grahamovým pečivom, ale výborne chutí aj ku grilovanému mäsu.

     439. Špenátová torta

1 mrazený špenát, 1 lístkové cesto, 200 g syra Niva, 4 vajcia, cibuľa, olej, soľ, čierne korenie, muškátový oriešok.

Cibuľu opražíme na oleji a potom dáme na ňu zmrazený špenát. Chvíľu podusíme, pridáme korenie, soľ, muškátový oriešok. Odstavíme a pridáme nastrúhanú Nivu. Zmes vlejeme do tortovej formy, ktorú sme vystlali 2/3 lístkového cesta. Do štyroch jamôčok dáme surové vajcia, celé prikryjeme zvyšným cestom, ktoré ešte potrieme vajíčkom a poprepichujeme. Podávame ako teplé alebo studené predjedlo.

     440. Domáci chlieb s kypriacim práškom

500 g múky zmiešame s kypriacim práškom, 1 lyžičkou soli a 1 lyžičkou cukru, nožom zapracujeme asi 370 ml mlieka. Cesto musí byť pomerne husté a nesmie sa prichytávať na steny misy. Potom ho asi minútu hnetieme na pomúčenej doske. Utvoríme bochníček, povrch potrieme mliekom a vložíme do trúby vyhriatej na 210°C, po 15 min. znížime na 180°C a pečieme ešte asi 20 minút do zlatova.

     441. Tekvica na prípravu slížov

Použijeme tuhšie, menej vodnaté tekvice ktoré upečieme alebo uvaríme v pare /nikdy ju nevaríme vo vode/ a ručne roznmačkáme /nepoužívame mixér/. Rýchle zamiešame s čo najmenším množstvom múky.

     442. Cícer na paradajkách

3 hrnčeky naklíčeného cíceru, 1 cibuľa, olej, mletý koriander, kurkuma, čierne korenie, zeleninový vývar, 500 g paradajok, bazalka, 3 strúčky cesnaku, kyslá smotana, petržlen.

Nakrájanú cibuľu osmažíme krátko na oleji, pridáme naklíčený cícer, korenie, zeleninový vývar a dusíme do polomäkka. Potom pridáme pokrájané paradajky a varíme do mäkka. Pred podávaním vmiešame kyslú smotanu s rozotretým cesnakom a petržlenom.

 

 

     443. Karbonátky z naklíčeného cíceru

100 g slnečnicových semienok, 100 g naklíčeného cíceru, 50 g hladkej celozrnnej múky, majoránka, čierne korenie, soľ, strúhanka,olej.

Slnečnicové semienka a naklíčený cícer chvíľu podusíme vo vode a potom pomelieme. Primiešame múku, korenie a soľ. Vypracujeme husté cesto, vytvarujeme karbonátky a ľahko ich obalíme v strúhanke. Na rozpálenom oleji vysmažíme a podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom.

     444. Pomazánka z cíceru

1 hrnček cíceru, 1 cibuľa, hrsť pažítky, soľ.  Cícer po namočení uvaríme na mäkko a rozmixujeme, prípadne prepasírujeme. Osolíme a zamiešame jemne nastrúhanú cibuľu a nakrájanú pažítku.

     445. Veselá zeleninová polievka

200 g cíceru, 1,5 l vody, 4 strúčky cesnaku, 1 cibuľa, 5 polievkových lyžíc olivového oleja, zeleninový vývar, čierne korenie, bylinková soľ, bobkový list, 1 väčší zemiak, 5 mrkiev, 1 malý kúsok zeleru, 1 kaleráb, 1 pór, morská soľ.

Cícer umyjeme, cez noch necháme namočený vo vode a na druhý deň uvaríme. Po hodine varenia pridáme nakrájaný cesnak, cibuľu nakrájanú na malé kocky, olivový olej, zeleninový vývar, prichutíme bylinkovou soľou, čiernym korením a bobkovým listom. Zemiak nakrájame na kúsky, mrkvu na plátky a kaleráb a zeler na prúžky a pridáme do polievky. Do hotovej polievky vhodíme nasekaný pór, čerstvo mleté čierne korenie a soľ. Celková doba varenia je podľa tvrdosti vody 1,5 až  2 hodiny. Pre 4 osoby.

     446. Zapečená cuketa s údeným mäsom

2 väčšie cukety, 1 hlávka cesnaku, 400 g vareného údeného mäsa, 200 g strúhaného eidamu.

Cukety olúpeme, pozdĺžne rozkrojíme, vnútro vydlabeme, posolíme a necháme ich stáť, aby pustili vodu. Medzitým najemno pokrájame strúčky cesnaku a na malé kúsky nakrájame údené mäso. Potom vnútro cukiet osušíme, vysypeme cesnakom a vyplníme údeným mäsom. Vrch hojne posypeme syrom. Vložíme do vymasteného pekáča a v rúre vyhriatej na 180°C pečieme, pokiaľ sa syr nesfarbí zlatisto. Podávame s varenými zemiakmi.

     447. Mexický kukuričný chlieb

1 vajce, 2 veľké lyžice olivového oleja, 1 veľká lyžica čerstvej štipľavej papriky, 1 hrnček kukurice /z konzervy/, ½ hrnčeka kyslej smotany, 1 hrnček žltej kukuričnej múky, 1 lyžička soli, 1 lyžička prášku do pečiva,2 hrnčeky nastrúhaného syra.

Rozšľaháme vajce s olejom a  paprikou, pridáme kukuricu, kyslú smotanu, kukuričnú múku, soľ, prášok do pečiva, syr /pol hrnčeka si necháme na posypanie/. Cesto nalejeme do vymazaného pekáča a posypeme zvyškom syra. Pečieme v stredne vyhriatej rúre 40 minút.

     448. Cesnaková pomazánka

2 najemno nastrúhané varené vajcia, 1 biely jogurt, 1 tavený syr, kúsok masla, 4 strúčiky cesnaku, soľ.        Cesnak podrvíme a všetko zmiešame.

     449. Cícerová nátierka

1 šálka cíceru, 1 stredne veľká cibuľa, bylinky, Solčanka, sójová omáčka, olej,  mleté korenie /červená paprika, biele alebo čierne korenie/.

Cícer namočíme cez noc, potom do mäkka uvaríme, vhodné je pridať  bobkový list, cesnak. Na panvici osmažíme najemno nakrájanú cibuľu, pridáme koreniny, precedený cícer, ochutíme Solčankou alebo sójovou omáčkou. Ručným mixérom rozmixujeme do hladka a podávame teplé na hriankach alebo aj za studena na chlieb.

     450. Cuketa – bezmäsitý predpis

Vydlabeme 4 malé cukety, dužinu posekáme a zmiešame s 200 g varenej ryže, hrsťou sekaných jadier orechov, s 1 ks syrom Lučina alebo podobným, 2 strúčkami  lisovaného cesnaku. Posolíme, okoreníme trochou mletého koriandru, čierneho korenia, lyžičkou bazalky alebo medovky, petržlenom. Cukety naplníme a v pekáčiku vytretom olejom zapečieme v rúre. Môžeme posypať prípadne strúhaným syrom alebo pridať paradajkový pretlak alebo iné druhy korenia, ako sú uvedené.

 

     451. Cuketové leto

1 cuketa, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, paradajkový pretlak, mletá červená paprika, majoránka, bazalka, soľ, olej.

Na oleji speníme cibuľu, pridáme mletú papriku, paradajkový pretlak, soľ. Vložíme cuketu pokrájanú na kocky alebo postrúhanú na slížiky a 15 – 20 min. dusíme, pridáme bylinky a roztlačený cesnak a necháme postáť. Podávame teplé s cestovinami alebo zemiakmi, prípadne aj s chlebom.

     452. Fazuľová pomazánka

200 g bielej fazule, uvarenej a prepasírovanej, 50 ml sójového alebo slnečnicového oleja, 4 strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 najemno nastrúhaná mrkva, trochu mletej červenej sladkej papriky, majoránka, soľ.  Rovnomerne rozmiešame.

     453. Gomasio

Sezamové alebo ľanové semienka, morská soľ.

Na panvici osmažíme 1 diel morskej soli a 16 – 24 dielov prepláchnutých sezamových alebo ľanových semien. Semená sú dostatočne opražené, keď začínajú praskať. Zmes potom nasypeme do mlynčeka na mak, zomelieme a máme výbornú prísadu do šalátov, hlavného jedla, na ryžu alebo na iné obilniny.

     456. Zapekaná cuketa

400 g cukety, 100 g mäkkého salámu, 100 g syru eidam, 1 cibuľa, ½ pohára oleja, 2 – 3 vajíčka, 1 prášok do pečiva, 1 pohár polohrubej múky, soľ, majoránka, čierne korenie, cesnak.

Cuketu nastrúhame a vymačkáme, salám, syr a cibuľu nastrúhame na hrubom strúhadle, pridáme zvyšok, posypeme makom a pečieme v rúre. Množstvo na 1 plech.

     457. Syrové pečivo s orechami

400 g hladkej múky, 250 g masla alebo tuku na pečenie, 200 g taveného syra, 2 vajíčka, ½ sáčku prášku do pečiva, orechy /lieskovce/.

Zmiešame múku s práškom do pečiva, pridáme tuk, žĺtka, trochu soli a tavený syr, vypracujeme cesto. Vyváľame na placku, vykrájame formou kolečká a z bielkov ušľaháme sneh, do ktorého pridáme trochu soli. Každé kolečko ozdobíme snehom, orechom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.

     458. Smažený zeler

1 väčší zeler, soľ, čierne korenie, ½ citróna, 2 vajcia, 50 g hladkej múky, 100 g strúhanky, olej.

Zeler olúpeme, umyjeme, rozkrájame na plátky, pokvapkáme ich citrónom, posolíme, okoreníme, necháme asi 20 min odpočinúť. Balíme v trojobale /múka, vajíčko, strúhanka/ a smažíme na oleji na oboch stranách do zlatista. Podávame s opečenými zemiakmi alebo zemiakovou kašou.

     459. Cuketa so zemiakmi

1 ks  20 – 30 cm veľká cuketa, bez jadier, 5 väčších zemiakov uvarených v šupke, 100 g slaniny alebo primerané množstvo oleja, hrsť sušenej majoránky, soľ, čierne korenie.

Zemiaky ošúpeme a nakrájame na plátky hrúbky 3 – 4 mm, z cukety odrežieme oba konce a nakrájame ju na plátky hrúbky 1 – 2 mm, nesolíme. Vyškvaríme slaninu nakrájanú na kocky, pridáme cukety a za občasného miešania necháme zosklovatieť. Potom pridáme zemiaky a opekáme ešte asi 5 minút. Pridáme majoránku, soľ, korenie, podávame so zeleninovým šalátom.

     460. Pohánková pomazánka

1 šálkal uvarenej pohánky - lámanky, 2 PL udusenej cibuľky, 3 PL olivového alebo sezamového oleja, 3 PL sušeného droždia, 1 KL sójovej omáčky, 3 strúčky cesnaku, soľ.       Rovnomerne rozmiešame.

     461. Pohánkové krokety

500 g pohánky – lámanky, koreňová zelenina : 1 – 2 mrkvy, kúsok petržlenu a zeleru, zeleninový bujón, olivový olej, 6 – 7 strúčikov cesnaku, soľ, čierne korenie, sójová omáčka, sezam, vajíčko /nemusí byť/.

Pohánku uvaríme v zeleninovom bujóne /zaliať nad povrch asi 2 cm a varíme asi 15 min, necháme prikryté dôjsť asi pol hodiny/, dáme do misy, pridáme sušenú majoránku, čierne korenie, vajíčko. Očistíme dve mrkvy, jeden malý petržlen, polovicu menšieho zeleru. Všetku zeleninu najemno postrúhame. Potom pridáme prelisovaný cesnak. Sójovú omáčku môžeme ale nemusíme pridať. Vyformujeme placky alebo guľky, obalíme ich v múke alebo v sezame a vypražíme na olivovom oleji.

     462. Cuketová buchta

350 g nastrúhaných cukiet, 250 g hladkej múky, 200 g cukru, 1 vanilkový cukor, 1 vajíčko, 5 lyžíc oleja, 1 prášok do pečiva, 100 ml vlažnej vody.

Vajíčko, cukor, vanilkový cukor a olej ušľaháme do peny. Pridáme múku s práškom do pečiva, zalejeme vlažnou vodou a zmiešame. Nakoniec vmiešame nastrúhanú cuketu, dáme na pekáč a pečieme asi 45 min.

     463. Plnená cuketa

2 stredne veľké cukety, zväzok petržlenu, 2 mladé cibuľky, 2 ks zelerovej vňate, 100 g strúhanky, 6 strúčikov cesnaku, 1 lyžička tymiánu, soľ, mleté čierne korenie, 1 vajíčko, 150 g varenej indiánskej ryže, 150 ml kuracieho vývaru, 2 lyžice paradajkového pretlaku, 15 ml rastlinného oleja.

Cukety rozkrojíme priečne na polovice, vnútro vydlabeme, sparíme ich v horúcej vode asi 2 min. Na oleji osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľu, zelerovú vňať, petržlen a vydlabanú dužinu, pridáme tymián, cesnak, paradajkový pretlak a uvarenú ryžu. Vmiešame vajíčko, strúhanku, kurací vývar a ochutíme. Zmes naplníme do cukiet, dáme ich do zapekacej nádoby, zalejeme zvyškom vývaru, zakryjeme alobalom a pečieme asi 15 min v rozpálenej rúre. Upečenú pokrájame na kolečká a podávame s toastami.

     464. Zapečená cibuľa

800 g malých cibuliek, 200 g šunky /šunkového salámu/, 350 g kyslej smotany, tuk na vymazanie pekáča, 2 vajíčka, tvrdý syr.

Olúpané, vidličkou prepichané malé cibuľky /väčšie rozpoliť/ rozložíme do tukom vymazaného pekáča alebo ohňovzdornej misky. Šunkový salám nakrájame na kocky, nasypeme na cibuľu, zalejeme smotanou a rozšľahanými vajíčkami. Pečieme v rozohriatej rúre asi 1 hod. Tesne pred koncom pečenia posypeme nastrúhaným syrom.

 

     465. Cuketa s nádievkou

1 stredne veľká cuketa, 4 rohlíky, 1 hrnček mlieka, kúsok tvrdého syra, 4 strúčiky cesnaku, majoránka, soľ, mleté korenie, muškátový kvet, prášok do pečiva.

Nádiveka – do misky nalejeme mlieko a necháme v ňom rozmočiť natrhané rohlíky. Za 10 min. zmes dobre premačkáme, zamiešame do nej na kocy nakrájaný syr, prelisovaný cesnak, majoránku a podľa potreby ostatné korenie. Posolíme, zahustíme celozrnnou múkou s polovicou prášku do pečiva. Zmesou naplníme rozkrojenú cuketu, ktorú položíme doprostred plechu zaliateho olejom s trochou vody. Dáme do rúry a pečieme na 220°C asi 15 min., potom vyberieme plech z rúry, cuketu obsypeme zemiakmi nakrájanými na plátky a dopekáme v rúre maximálne 45 minút.

     466. Sójová majonéza

2 PL plnotučnej hladkej sójovej múky, nie kopcom, 100 ml vody, 150 – 200 ml za studena lisovaného rastlinného oleja, na ochutenie morská soľ, citrónová šťava, muškátový orech, trochu mletého zázvoru, čajová lyžička plnotučnej horčice a ev. iné korenie podľa chuti.

Do mixéra dáme 2 polievkové lyžice múky, zalejeme 100 ml vriacej vody, zmixujeme, postupne pridávame olej a hmota začne emulgovať. Majonézu ochutíme. Používame podobne ako vaječnú majonézu.

     467. Opekaný cícer

1 šálkal uvareného cíceru, olej, sójová omáčka.

Na panvicu s olejom pridáme uvarený, odkvapkaný cícer /cez noc ho namočíme a potom varíme asi 3 hod. v obyčajnom alebo 1,5 hod. v tlakovom hrnci/, pokvapkáme sójovou omáčkou. Pražíme asi 5 min. Podávame teplé.

   468. Zapečené jablká

Jablká, vlašské orechy, trochu masla, šťava z pomarančov, lekvar, škorica, vanilkový cukor.

Umyté jablká ošúpeme, rozdelíme na polovice a vyberieme jadrovníky a do jamiek po nich dáme pol lyžičky lekvaru /napríklad ríbezľového/, lyžičku potlčených vlašských orechov. Navrch dáme trochu masla, posypeme škoricou a vanilkovým cukrom. Jablká poukladáme do misy z jenského skla, podlejeme pomarančovou šťavou. Pečieme v predhriatej rúre asi 15 – 20 min., nie na silnom ohni.

     469. Cuketa po čínsky

6 mladých cukiet, 3 lyžice masti, 6 stredne veľkých cibúľ, 6 strúčikov cesnaku, 1 lyžička mletého zázvoru, 1 lyžička štipľavej papriky, niekoľko lyžíc sójovej omáčky, 2 malé konzervy paradajkového pretlaku, soľ.

Cuketu nastrúhame na jemnom strúhadle, na masti osmažíme drobno nakrájanú cibuľku, pridáme cuketu, nakrájaný cesnak, korenie, sójovú omáčku, posolíme a mierne dusíme asi 30 min. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a ešte 10 min povaríme. Horúce plníme do nahriatych pohárov, dobre uzavrieme, obrátime hore dnom a necháme vychladnúť.

     470. Kapusta z cukety

Cuketa, cibuľa, hladká múka, drvená rasca, soľ, cukor, ocot,olej.

Veľkú cuketu olúpeme, malú oplácheme. Nahrubo nastrúhame cuketu a posolíme, aby pustila vodu. Nakrájanú cibuľu osmažíme na tuku do zlatista, pridáme lyžicu múky /podľa množstva cukety/, trochu cukru, k tomu pridáme cuketu aj s uvoľnenou vodou, trochu rasce a dobre premiešame. Ak sme dali veľa múky, podlejeme trochou vody. Dusíme asi 10 – 15 min., občas miešame aby sa nám jedlo nepripálilo. Nakoniec dochutíme octom a prípadne ešte posolíme. K cukete môžeme pridať aj kaleráb, prípadne miesto tuku použiť slaninu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výber

z

použitej a odporúčanej

literatúry

 

       

Bremness L. – Bylinář. Fortuna Print, 1997

 

Endlicherová Z., Morávek J. – Žebrácká kuchařka. Rozrazil, Moravské nakladatelství, 1991

 

Fleischauer S. G. – Enzyklopedie der essbaren Pflanzen. AT Verlag, Aarau 2003

 

Harrison J. B. – Úroda bez chémie. Archa, Bratislava 1991

 

Jankú – Sandtnerová M. – Zeleniny a saláty. Art – servis, Praha 1991

 

Kleňová M. – Pestovanie a  praktické využitie menej známych druhov zeleniny. Súkromná tlačiareň Jana Kobidová

 

Korbelář J., Endris Z., Krejča J. – Naše rostliny v lékařství. SZN, Praha 1968

 

Kresánek J., Dugas D., Winterová V. – Príručný atlas liečivých rastlín. Osveta, Martin 1990

 

Kresánek J., Krejča J. – Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin 1988

 

Martin P. – Fondue ze sýra, masa i zeleniny. Ivo Železný, Praha 2001

 

Mazúr P. – Malý herbár liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad, Echina 2001

 

Mazúr P. – Pestovanie liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad, Echina 2001

 

Mazúr P. – Recepty zo zelenej lekárne I. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad 2000

 

Moderní kuchařka – Těstoviny. Slovart, Praha 2005

 

Moderní asijská kuchařka. Slovart, Praha 2005

 

Nedleyová E. – Vegetariánska kuchyňa ako ju ešte nepoznáte. VEGA, Martin 1991

 

Ritomský M. a kol. – Vegánska kuchárka. Občianske združenie Ži a nechaj žiť, Bratislava 2001

 

Potácel J., Muntág S. – Potraviny z lesov a lúk. Nova, Martin 1991

 

Sekyt V. – Ne/bezpečné bylinkářství aneb jak si neuškodit léčivými rostlinami. Gemma 89, Praha 1994

 

Valíček P. – Koření a jeho léčivé účinky. Start, Benešov 2005

 

Valíček P., Kokoška L., Holubová K. – Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Start, Benešov 2001

 

Žabka M., Múller R.H., Hildebrand G.E. – Moderné lieky vo farmaceutickej technológii, SAP, Bratislava 1999

 

 

a ďalšie ...

 


Text si môžte stiahnuť v pdf formáte z adresy: http://www.vltava2000.sk/shops/50040/Rastliny%20v%20kuchyni.pdf

    

 

    

 

 

 

     

Copyright (c) 2009 Active24 s.r.o. Internetový marketing a PPC reklama od