Echinacea Purpurová (Echinacea Purpurea)

Botanický názov: Echinacea purpurová

Bežný názov: Echinacea, echinacea, eastern purple coneflower, purple coneflower, ornamental plant

Latinský názov: Echinacea purpurea

Rozšírenie: Ázie, Austrálie, Európa, Južná Amerika, Severná Amerika

 

Nenáročná bylina podporujúce imunitný systém známa už od pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky.

 

Botanický popis rastliny

 

Echinacea je trvalka, ktorá zvyčajne dorastá do 1 metra výšky (priemer medzi 120-160 cm), má drsne chlpatý povrch. Listy sú na listovej stopke, sú kopijovité až vajcovité, okraje majú pílkovité, obe strany bývajú ochlpené. Kvety sú zložené z jednotlivých jazykových, purpurových kvietkov až rúrkovitých hnedých posadených na kvetným lôžku, kvety sú obojpohlavné. Kvitne od júla do septembra. K opeleniu dochádza vďaka včelám a motýľom.

 

Pôvod a rozšírenie

 

Pôvodnou domovinou echinaci purpurovej sú prérie Severnej Ameriky, kde ju dlhé generácie používali indiánske kmene. Do väčšieho podvedomia obyvateľov Európy a neskôr celého sveta sa kvetina dostala vďaka Josephovi Meyerovi, ktorý sa o blahodarné rastline dozvedel od indiánov a tieto znalosti odovzdal ďalej.

 

Využitie

 

Z tradičnej medicíny vyplýva, že použitie echinaci je najlepšie pri výskyte symptómov naznačujúcich nachladnutie, infekcií horných a dolných dýchacích ciest a infekcií močových ciest. Iné tradičné texty hovoria o výhodách použitia echinaci pri akomkoľvek ochorení dýchacieho traktu. Všetky tieto zdroje sa však zhodnú na použití echinacai  purpurovej pri ochorení väčšinou infekčného charakteru, pri ktorom poklesol účinok imunitného systému.

 

Vie sa, že severoamerickí Indiáni používali Echinaceu pri mnohých neduhoch, z tých najobyčajnejších možno spomenúť nádchu, nachladnutie, hojenie drobných raniek a zápalov. Z tých závažnejších sú najviac zaujímavé hadie uštipnutie, liečba pohlavných chorôb a kožných ťažkostí u koní. Obklady s Echinacea purpurovej si indiáni prikladali po uštipnutí hmyzom a po popáleninách. Žuvaním koreňa sa snažili zmierniť bolesti zubov a infekcie hrtana.

 

Extrakt z echinacei bol používaný na zmiernenie bolestí a suchého kašľa. Aj klinické štúdie pripisujú významný účinok obsahových látok echinacei v boji proti infekčnému ochoreniu na molekulárnej úrovni a prisudzujú jej prospešné účinky stimulácie imunitného systému pri liečbe týchto ochorení. Je pravdou, že v určitej miere obsahové látky echinacei pomáhajú pri podpore prirodzenej obranyschopnosti v boji proti vnútorným a vonkajším patogénom.

 

K vonkajšiemu použitiu je možné extrakt z echinacei použiť na zle sa hojace (nie hlboké) rany a zápalové kožné ochorenia. Jedna štúdia poukázala na zvieracích modeloch možnosť využitia echinacei ako mierneho antidepresíva, pretože v menšej miere zvyšovala koncentráciu mozgových prenášačov na koncoch nervových synapsií.

 

Účinné látky

 

Zastúpenie farmakologicky najzaujímavejších látok ide od silíc, cez pyrolizidínové alkaloidy, estery kyseliny vínnej, polysacharidy (majú zrejme najväčší účinok imunostimulačný), alifatické amidy, isobutylamidy až po triesloviny.

 

Tradičné dávkovanie

 

V kapsulovej forme je pri prevencii dostačujúca menšia dávka 100-150 mg 1-2x denne. Ak je už choroba rozbehnutá a symptómy nestrácajú na sile, je vhodnejšie zvýšiť silu na 200 mg, ktorý sa potom môže užívať až 3-4x denne. Aby bol pozorovaný patričný efekt, je potrebné užívať pravidelne po dobu minimálne 8 týždňov (zdroje sa môžu líšiť). Ak je echinacea vo forme kvapiek, odporúča sa cca 15-20 kvapiek 3x denne.

 

Na prípravu čajového odvaru sa potrebujeme 1-2 gramy sušené vňate alebo koreňa echinacei, ktoré sa zalejú 250 ml vody a nechá sa takto až 15 minút lúhovať. Scedí sa a popíja sa najlepšie vlažnej 2x denne. Odvar by mal byť vždy čo najčerstvejší. Počas prípravy by sa malo dodržiavať pravidlo o nepoužívaní kovových predmetov.

 

Ak si chceme pripraviť tinktúru, možno ju zhotoviť pomocou 60% liehu, ktorý dáme v takom pomere, aby celkový hmotnostný podiel koreňa echinacei bol 30-60%. Je možné pripraviť aj z čerstvej šťavy z vňate či kvetov, ktorá sa lisuje za studena. Tú je potom vhodné stabilizovať práve liehom.

 

 

 

Pestovanie

Echinacea je pestovaná ako okrasná rastlina ako súčasť záhonov, voľných výsadieb väčšinou vo väčšom množstve podobného druhu, ale aj ako rastlina liečivá. Záhradné kultivary majú mnoho špecifických zafarbení s rozdielnym druhom rastu. Čo sa týka samotného pestovania, jedná sa o veľmi tolerantnú a nenáročnú trvalku. Preferuje síce slnečné miesta a priepustné pôdy, avšak obsah živín môže byť nižší a je možné ju pestovať aj na suchých a miestach s polo tieňom.

 

 

Množí sa buďto semenami alebo delením trsov či koreňovými odrezkami. Nie je vhodné echinaceu vysádzať iba v tienistých miestach a nezáleží, či je pôda vlhká alebo suchá. V takomto prípade potom môže vydržať aj dlhé obdobia sucha. Trsy echinacei môžu byť vysadené po drobných kríkoch v období jari alebo na jeseň. Výhonky, ktoré majú cca 10 cm, zvyčajne vyrastú do zdravej byliny, ak sú vysadené v období okolo neskorej jesene alebo ranej zimy. Klíčenie semien echinacei prebieha najrýchlejšie počas dňa pri najväčších teplotných zmenách. Semienka sa môžu nechať klíčiť vo vnútri alebo vonku.

 

Tento text bol prevzatý z herbára webovej stránky salviaparadise.cz. Jeho kopírovanie, alebo distribúcia je zakázaná.