Kozinec Blanitý (Astragalus Mambranaceus)

Kozinec blanitý - Astragalus mambranaceus

Slovenský botanický názov : Kozinec blanitý

Bežný názov : Huang qi

Latinský názov : Astragalus mambranaceus

Rozšírenie : Afrika, Ázia , Európa , Severná Amerika

Astragalus je posilňovač imunity , dodáva životnú silu , vitalitu a schopnosť odolávať psychickému a fyzickému stresu . Užívanie výťažkov z astragalu na liečebné účely je doložené cez 4000 rokov .

 

Botanický popis rastliny

Kozinec je jednoročná alebo trváca bylina , poloker a ker . Rastlina je pokrytá jednoduchými alebo vidličnatými chlpmi . Na okrajoch palistov alebo na listových derivátoch môžu byť ochranné alebo vonné žľazy . Listy môžu byť buď striedavé , alebo parno vzpriamené a sú na vetve rozosiate po 12 až 16 pároch .Palisty môžu byť zelené , voľné , často sú zrastené a bývajú prirastené okolo stonky vytvárajúc pošvu. Kvetenstvo má tvar strapca mnohých obmien s niekoľkými kvetmi , ktoré bývajú stopkaté , hojne sa nachádzajú vo farbe žltej , bielej , modrej alebo fialovej , prípadne dvojfarebné . Kalich má tvar zvončeka , zakončený 5 zubmi . Lusky sú pestro rozmanité , tenké a podlhovasté , pevnosťou skôr kožovité , zriedkavo sú tvrdé a pripomínajú oriešok , niekedy nafúknuté . Existujú buď pukavé , alebo nepukavé a obsahujú semená obličkovitého tvaru.

 

Pôvod a rozšírenie

Rod kozinec je jedným z najrozšírenejích rodov rastlín , obsahuje totiž okolo 3000 druhov . Najviac je rozšírený v oblasti celej severnej pologule . Asi šestina druhov kozinca sa vyskytuje v Severnej Amerike , kde sa nachádza ako vytrvalá bylina alebo poloker , zvyšok pripadá na Európu , Áziu a Afriku , kde sú prevažne kríky . Kozinc je stepná rastlina , ktoré vydrží aj v prérijních a polo púštnych oblastiach , pretože je svetlomilná rastlina . Najčastejšie sa nachádza v priepustných pôdach a vydrží veľký nápor sucha . Ázijské druhy bývajú ostnité a listy majú rôzne modifikované ako dôsledok prispôsobenie klíme .

 

Na území Slovenskej republiky môžeme nájsť celkom 7 druhov kozinca . Najbežnejšie rastúci je kozinec sladkolistý , nachádza sa v nížinách a pohoriach . V Európe sa zhruba našlo asi 140 druhov . Najviac ich rastie v suchých oblastiach Stredomoria a v Rusku .

 

Využitie

Moderné vedecké výskumy priznávajú výťažku z koreňa astragalu schopnosť stabilizovať a posilniť rôzne pochody imunitného systému , zvlášť proti ochoreniam vírusového a bakteriálneho pôvodu v dýchacích cestách .

 

Užívanie prípravku z kozinca má aj značný význam pri rôznych onkologických ochoreniach , pretože astragalany potláčajú obranné mechanizmy nádorových buniek voči imunitnému systému tela .

Astragalus vykazuje na imunitný systém účinok porovnateľný s echinaceou , v prípadoch niektorých ochorení môže byť účinnejšia . Astragalus má aj významné antioxidačné účinky .

 

Kozinec blanitý je bylinné tonikum (potravina) , ktorého bezpečne užívanie vychádza zo skúseností starých až 4000 rokov .

 

Ako doplnok stravy môže konkurovať mnohým multivitamínovým a minerálnym prípravkom , sám totiž obsahuje veľa štandardných látok (aminokyseliny , ... ) , stopových prvkov i látok špecifických (viac v sekcii chemické zloženie) . Slúži ako zdroj mnohých živín , a preto sa hodí ako doplnok stravy v boji proti stresovým podmienkam moderného štýlu života . V poslednej dobe na seba kozinec upútava pozornosť ako "rastlina budúcnosti" , pretože obsahuje látku (cykloastragenol) , ktorá zrejme napomáha brzdiť starnutie buniek (skrze aktivitu CD4 a CD8 lymfocytov) . Tieto mechanizmy prispievajú k zvýšeniu celkovej odolnosti (nižšie bude popísaná príprava "adaptogenného" extraktu ) a tiež navyše zlepšujú aj stav dýchacej sústavy postihnutej dráždivým a alergénnym kašľom.

Do mnohých prípravkov užívaných ženami po menopauze sa pridáva extrakt práve z astragalu a rastlín rovnakej čeľade (Fabaceae) . U mužov má tiež blahodarný vplyv na reprodukčnú systém v tom , že podporuje aktivitu a množstvo spermií .

 

Kozinec obsahuje mnoho látok príbuzných obsahovým látkam ženšenu , ktoré stabilizujú krvný tlak a prispievajú k lepšej funkciu kardiovaskulárneho komplexu. Nielenže posilňujú už oslabené orgány a postihnuté cievy , navyše preventívne odďaľuje budúce ochorenie tejto sústavy .

 

V tradičnej čínskej medicíne bol astragalus užívaný na liečbu akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest , proti nočnému poteniu , únave , slabosti , nechuti do jedla a proti hnačkám .

 

Číňania považujú kozinec za bylinu , z ktorého sú vytvárané posilňujúce lieky pre mladých ľudí a oslabených pacientov . Podľa čínskej filozofie zvyšuje Astragalus odolnosť voči chorobám a vyrovnáva životnú energiu ( čchi ) . Najvhodnejšie je v prípade opakujúcich sa chorôb z prechladnutia či alergických stavoch .

 

Účinné látky

Za najúčinnejšie pôsobiace látky sa predpokladá  4hydroxy - 3 - metoxy isoflavonové kyseliny , ktorá podliehajú intenzívnemu bádaniu . Kozinec obsahuje v podobnom množstve ďalej cyklitoly (pinitol) , v semenách sa nachádzajú pyridínové alkaloidy a mierne toxický kanavanín .

 

Kozincu sladkolistému sa takto hovorí kvôli obsahu triterpenoidního saponínu nachádzajúcim sa najviac v sladkom drievku (glycirizín) . V koreni kozinca blanitého sú obsiahnuté izoflavonoidy a deriváty isoflavonové kyseliny , saponíny (astragalosid) . Ďalej obsahuje steroidy a základné organické aj anorganické látky (aminokyseliny , minerály atď) .

 

Tradičné dávkovanie

Bylinný extrakt z koreňa kozinca pôsobí ako adaptogén (pomáha organizmu sa prispôsobiť na zmeny okolitého prostredia) a prispieva k obnoveniu fyzickej a duševnej sily . Navyše harmonizuje hladinu cukru v krvi . Koreň sa opláchne , nastrúha alebo rozdrví na čo najmenšie kúsky a nechá sa lúhovať v čo najmenšom množstve vodného roztoku etanolu (liehu) v pomere s vodou 1:1 (počítané s 60 % lekárenským liehom) po dobu 1-2 dní . Prefiltruje sa . 6,3 g takto získaného extraktu sa zmieša opäť s roztokom 60 % liehu a vody 1:1 (alebo viac vody) do celkového 100 ml objemu .

 

Takýto roztok sa dávkuje nasledovne : 15 - 25 kvapiek 2x denne . Bez dozoru lekára a jeho odporúčania by sa roztok nemal podávať deťom .

 

Štandardizovaného extraktu sa užíva v množstve 250-500 mg 3 - 4x denne .

 

Odvar (silný čaj) sa pripraví použitím 3-6 gramov sušeného koreňa 3x denne .

 

Tekutý extrakt v 25 % roztoku etanolu ( 1:1 ) sa užíva po 2-4 ml 3x denne .

 

Práškovaného koreňa 250-500 mg 3 - 4x denne .

 

Masť s 10 % obsahom astragalu aplikovaný na povrch by nemal prísť do kontaktu s otvorenou ranou .

 

Tinktúru s 30 % etanolom (1:5) užívajte po 20-60 kvapkách 3x denne .

Pestovanie

 

Odporúča sa semená pred výsevom namočiť na 24 h do vody . Rastlinu pestujeme na priamom slnku v neutrálnej alebo mierne zásaditej pôde , ktorá musí byť veľmi ľahká a dobre odvádzať vodu .

 

Tento text bol prevzatý z herbára webovej stránky salviaparadise.cz. Jeho kopírovanie, alebo distribúcia je zakázaná. 

 

 

Zázračná bylinka, ktorá dokáže opravovať poškodené gény a spomaľovať starnutie

 

 

Extrakt z jej koreňa sa už tisíce rokov používa v tradičnej čínskej medicíne ako adaptogén, čiže látka, ktorá pomáha telu adaptovať sa na záťaž a stres.

Okrem toho má aj množstvo ďalších zdravotných účinkov, ako napríklad proti infekciám respiračného systému či na reguláciu imunity. Zvyšuje tiež množstvo bielych krviniek, stimuluje tvorbu protilátok a vytvára rezistenciu tela proti baktériám a vírusom.

Zdroj článku nižšie: https://domacaliecba.sk/zazracna-bylinka-ktora-dokaze-opravovat-poskodene-geny-a-spomalovat-starnutie/

Malý zázrak prírody: astragalus

Moderný výskum začína v súčasnosti potvrdzovať aj mnohé ďalšie účinky bylinky menom astragalus.

Zistilo sa, že pozitívne vplýva aj na cukrovku, rakovinu, imunitný systém, opravu poškodenej DNA a proti starnutiu.

Existuje mnoho poddruhov astragalusu, no v medicíne sa najčastejšie využíva Astragalus membranaceus, čiže slovensky kozinec blanitý.

Poďme sa teraz bližšie pozrieť na 5 jej ďalších úžasných zdravotných prínosov pre ľudské telo:

1. Cukrovka typu 2

Astragalus je veľmi vhodnou potravinou pre diabetikov.

Podľa nedávnej štúdie znižuje polysacharid nachádzajúci sa v tejto bylinke krvnú glukózu a výrazne zlepšuje citlivosť organizmu na inzulín.

Okrem toho obsahuje saponíny, flavonoidy a ďalšie polysacharidy. Ide všetko o látky, ktoré sú efektívne pri regulácii tak cukrovky typu 1, ako aj cukrovky typu 2.

Vďaka svojim antidiabetickým účinkom sa tak astragalus ukazuje ako potenciálna liečba cukrovky v budúcnosti.

2. Dekompozícia rakoviny

V čínskej ľudovej medicíne sa astragalus často využíva pri liečbe rakoviny pečene. V jednej štúdii bol dokonca schopný obnoviť funkciu imunitného systému u 90% onkologických pacientov!

Zvyčajne sa pri liečbe rakoviny používa vo forme čaju.

 

Na 1 liter vody použite 50 gramov sušeného koreňa astragalusu. Tento čaj potom pite v priebehu dňa. Časom by sa nádory na pečeni mali zmenšiť, až úplne zmiznúť.

3. Podpora imunity

Koreň astragalusu predlžuje život onkologických pacientov. Dosahuje to hlavne tým, že posilňuje ich imunitný systém a tiež zastavuje rakovinový rast.

Vedci odhalili, že zvyšuje množstvo kmeňových buniek v kostnej dreni a lymfatickom systéme a tiež, že podporuje dospievanie imunitných buniek.

Navyše dokáže prepínať imunitné bunky, ktoré sa nachádzali v stave „odpočinku“, do módu zvýšenej aktivity.

4. Opravuje poškodenia v DNA

Astragalus sa stal v súčasnosti veľmi populárnym aj vďaka zisteniu, že zabezpečuje integritu DNA pomocou ochrany telomérov pred degeneráciou.

Predlžuje tak životnosť buniek, ich schopnosť obnovy a tým, v konečnom dôsledku, aj dlhovekosť.

Počas delenia buniek jednou z úloh telomérov je udržiavať DNA pohromade. Po každom delení sa teloméry postupne skracujú, až napokon sú tak malé, že už nie sú schopné plniť svoju úlohu. Bunka vtedy zomiera v procese nazvanom apoptóza.

Výskum ukázal, že procesy bunkovej smrti sú spájané so starnutím a rakovinou.

5. Pôsobí proti starnutiu

Astragalus je široko známy pre svoje účinky proti starnutiu. Astragaluscan, účinná látka v tejto bylinke, pomáha výrazne redukovať prejavy starnutia a podporuje obnovu rastu rôznych tkanív.

Navyše, má aj pomerne významné antioxidačné vlastnosti pri eliminácii voľných radikálov.

Ako už bolo spomenuté, chráni predovšetkým teloméry v rámci DNA a taktiež napráva degenerácie, ktoré na génoch vznikajú v dôsledku procesu starnutia.