Praslička Roľná (Equisetum Arvense)

Praslička roľná - Equisetum arvense

Botanický názov: Praslička roľná

Bežný názov: Praslička, praslica, praslica, praslička, práškov, stolička, škrípe, chvost, duvok, šmirglová tráva, plivačka, field horsetail, horsetail

Latinský názov: Equisetum arvense

Rozšírenie: Afrika, Ázia, Austrália, Európa, Severná Amerika

 

Praslička roľná - Equisetum arvense

Tradičné diuretikum používané aby dávalo organizmu minerály a pomáhalo pri reumatizme alebo dne.

 

Botanický popis rastliny

 

Jedná sa o nahosemennú výtrusnú vytrvalú bylinu prirodzene sa vyskytujúcu v podnebí arktického a mierneho pásma severnej hemisféry. Má typický sezónny dimorfizmus, vyrastajú jej 2 byle, jedna sterilná, nereproduktivna a druhá fertilná nosiaca výtrusy, vyrastajúce z podzemného podzemku. Byľ môže dorastať až 90 cm výšky, 3-5 mm v priemere najširšieho miesta a kolienkove segmenty sú 2-5 cm dlhé. Z každého segmentu vyrastá bočná vetvička so špirálovitým prstencom, ktorá môže mať v priemere 1 mm. Fertilná byľ je šťavnatá, belavá, plytko ryhovaná, 10-30 cm vysoká, priemer má zhruba rovnaký ako jarná byľ, v každej uzline na byli sa nachádza pošva, čo sú 4-8 hnedé špirálovité listy, ktoré sa praslenovito vetvia, na konci majú voľné konca a zubaté okraje a na vrchu je byľ zakončená hnedou spórovitou 10-40 mm dlhou a 4-10 mm širokú šišticou (strobilus).

 

Pôvod a rozšírenie

 

Praslička roľná rastie najčastejšie v chladnom a miernom pásme severnej pologule, najviac v Európe, Ázii okrem tropických oblastí, kde neprežíva, v Severnej Amerike (veľa v Kalifornii), existujú záznamy o výskyte prasličky na Novom Zélande a občas sa objaví v južnej Afrike. Dá sa tiež nájsť v Číne, Himalájach a Grónsku. U nás je praslička rozšírená od nížinatých polôh do horských oblastí. Najviac sa vyskytuje ako poľná alebo lúčna burinu. Rastie na vlhkých piesčito hlinitých pôdach na pastvinách, násypoch, svahoch a lesoch ako burina.

 

Využitie

 

Praslička roľná je bohatá na mnoho látok, z ktorých najčastejšie spomínané sú kremičité minerály, sodík a vápnik. Púčiky sú bežnou zeleninovú stravou v Japonsku a Kórei v jarnom období. V histórii bola praslička roľná používaná zvonka na ľahké omrzliny a nezávažné rany. Konzumovala sa tiež na posilnenie nechtov a ako abrazívum. V počiatočných poľnohospodárskych kultúrach bola praslička používaná k redukcii nadmerného zavodnenia poľnohospodárskych plodín, pretože vyšší obsah kremičitých látok odníma vlhkosť zo svojho okolia.

 

Tradičná rakúska medicína používa prasličku roľnú vnútorne ako čaj a k vonkajšiemu použitie ako  kúpeľ na liečbu kožných ťažkostí, pri poruchách pohybových schopností, chorôb obličiek, močového traktu, tráviaceho systému a reumatizmu. Tradičná ľudová medicína odporúča prasličku roľnú pri liečení celkového vysilenia, tuberkulózy, zápalov obličiek, močového mechúra, prechladnutia s kŕčovitými bolesťami, silnej menštruácie, krvácania pľúc, maternice, hemoroidov, kŕčov v žalúdku a pri obličkových kameňoch.

 

Praslička roľná sa tiež v ľudovej medicíne využíva ako močopudný prostriedok najlepšie pri ochorení obličiek najčastejšie zápalového pôvodu, v doliečovacom období po infekčných chorobách (dochádza tu k narušeniu odvodnenia), zápaloch obličkovej panvičky a močových ciest. Podľa ľudovej medicíny pomáha pravidelné popíjanie prasličky roľnej k úľave pri nahromadení vody v osrdcovníku alebo pohrudnici alebo pri opuchnutých nôh, čo sú stavy, ktoré sa v medicíne niekedy rieši pomocou diuretík (fungujú podobným mechanizmom).

 

Dodnes existuje veľa na sebe nezávislých ľudových herbárov, z ktorých sa pri liečbe vychádza, ktoré deklarujú, že pravidelné pitie 1x denne čaju z prasličky roľnej môže úplne zastaviť mierne stavy alebo uľaviť od čiastkových symptómov u rozbehnutého reumatizmu, dny, črevných polypoch, neuropatickej bolesti, tuberkulózy pľúc a niektoré ľudové zdroje popisujú možnosť využitia prasličky u rôznych typov rakoviny.

 

Ďalej sa v ľudovej medicíne pojednáva o možnosti externého využitia výluhu z prasličky roľnej na kloktanie pri zápale mandlí, zápaloch ďasien a pri mierne závažných druhoch angín. Zvonka sa odvar z prasličky roľnej odporúča v ľudovom liečiteľstve pri zle sa hojacich rezných ranách alebo pri starých zahnívajúcich sa ranách, kožných alebo vredoch predkolenia, svrbiacich vyrážkach kože, ostrohách na päte, pri hnisavých zápaloch nechtového lôžka, opuchoch, vyrážkach po holení, lupinách alebo pri silnom krvácaní z nosa.

 

Vďaka obsahu kremičitanov má praslička roľná tiež výrazné hojivé a regeneračné účinky, ktoré možno využiť pri vonkajšom použití u zápalov a hojenia rán. Ďalšie obsahové látky zrejme pozitívne ovplyvňujú pružnosť a pevnosť cievnych stien. Vo forme obkladov a kúpeľov sa praslička roľná odporúča navyše pri bolesti chrbta a nôh, pri bolestiach v krku a v kombinácii s ďalšími bylinami obsahujúcimi kremičitany ako je stavikrv vtáčí a žihľava dvojdomá môžu byť užívané ako diuretiká pri potrebe odvodniť organizmus.

 

Niektoré zdroje informujú o fakte, že koncentrácia kremičitanov u pacientov trpiacich rakovinou je až 15x nižšia ako u zdravej populácie, nabáda k úvahám možnosti využitia prasličky roľnej v prevencii vzniku nádorového bujnenia, ale tiež pri tlmení už vzniknutého ochorenia. Liečitelia tiež hlásajú, že tkanivo, napadnutá nádorovým ochorením, má v bunkách veľmi nízku koncentráciu kremičitanov (zvlášť oxidu kremičitého), a preto je vhodné ho pravidelne dopĺňať vo forme čaju z vňate prasličky roľnej.

 

Štátne ústavy v rámci Európskej únie klasifikujú prasličku roľná nielen ako bezpečnú bylinu, ale bylinu terapeuticky vhodnú k osvieženiu tela, hodnotia ju ako adekvátnu prírodnú alternatívu pre udržanie normálneho respiračného zdravia a odolnosti voči niektorým respiračným infekciám. Zdá sa tiež, že obsahové látky sú prospešné pre zachovanie optimálneho zdravia kože, vlasov a nechtov mechanizmom jednoduchej suplementácie látok, ktoré sú potrebné pre vhodný rast a funkciu. Zvýšený obsah vápnika a ďalších pomocných látok prispievajú k normálnemu zdraviu kostí, k mineralizácií (vlasov, nechtov, kože) a má sa za to, že určité obsahové látky prasličky roľnej v patričnej dávke pomáhajú počas pravidelného užívania preventívne proti niektorým patologickým javom v kostiach a pomáhajú dopĺňať niekedy značne chýbajúce minerály.

 

Vďaka zloženiu látok a dokonca ich silnej koncentrácii sa zvyšuje vylučovanie moču. V skutočnosti je preukázané, že v patričnej dávke sú obsahové látky prasličky roľnej využiteľné ako diuretiká, teda látky zvyšujúce diurézu a uľahčujúce odchod moču / vody z tela, čím sa môže docieliť istých terapeutických zásahov a uľaviť od niektorých chorôb. Zvýšeným odvodom moču sa očisťujú močové cesty a obsahové látky prasličky roľnej týmto pomáhajú udržiavať zdravie močových ciest, vylučovacieho systému, zdravie pečene a pomáhajú mierne riediť krv. Flavonoidy a ich deriváty obsiahnuté v prasličke roľná prispievajú k udržaniu správnej elasticite ciev a funkčnosti kardiovaskulárneho systému.

 

Účinné látky

 

Praslička roľná obsahuje veľkú škálu látok, ktoré sa dajú aj samostatne terapeuticky využiť. Bylina je bohatá na kremičitej anorganické látky (napr. kyselinu kremičitú), minerály dopĺňajú draslík, hliník a vápnik. Praslička roľná obsahuje látky flavonoidneho charakteru ako sú kaempferol, equisetonin, quercetin alebo luteolín, ďalej saponíny, glykozidy, triesloviny, flobafen, živice, silice, horčiny, alkaloidy, tuky a organické kyseliny.

 

Tradičné dávkovanie

 

Dávkovanie prasličky roľnej sa líši jednak formou užívania a terapeutickú príčinou. K užívaniu podporované ľudovou medicínou je doporučované užívať 1-2 lyžičky sušenej drogy na 250 ml vody. Zmes by sa mala krátko povariť a potom na 15 minút odstaviť.

 

Ak sa praslička roľná užíva kvôli ateroskleróze, odporúča sa zmes povariť 15 minút, potom scediť, nechať vychladnúť a popíjať 1 hrnček odvaru 3x denne.

Pri artritíde je odporúčaná kúpeľ z prasličky roľnej, ktorá sa pripravuje zmiešaním 100 g prasličky a 5 litrov vody a maceráciou cez noc, ráno sa zmes 15 minút povarí, precedí a naleje do vane, nariedi vodou a taká kúpeľ je pripravená na 20 minút kúpeľa.

Podobne sa pripraví aj odvar na obklady vredov predkolenia.

V prípade dni sa popíja čaj z 1-2 lyžičiek vňate prasličky roľnej zliatej s 250 ml vriacej vody nechané po dobu 5 minút lúhovať a popíjať 3x denne. Podobným spôsobom (avšak 2-3 lyžičky) sa popíja čaj pri hemoroidoch.

Na poranenie a rany sa prikladá vo forme obkladov odvar zo 100 g vňate povarenej v 0,5 l vody, ktorý sa pripraví varením po dobu 15 minút, ten sa scedí a nechá vychladnúť.

 

Reumatizmus vyžaduje pravidelné popíjanie čaju z 1 lyžičky vňate prasličky roľnej vylúhovanej po dobu 5 minút v 250 ml vody a popíja sa 1 hrnček denne alebo sa pripravuje parný zábal zo 2 hrstí sypanej vňate zavesenej nad hrncom vody do jej zmäkčenia a potom sa zabalia do látky a prikladá na boľavé kĺby najlepšie cez noc. Podobne ako bolo vyššie uvedené sa pripravuje kúpeľ pri reumatizme.

Odvar na výplachy pri krvácaní z nosa sa pripraví zmiešaním 100 g vňate a 0,5 vody, ktorá sa povarí 15 minút, môže sa nechať mierne osoliť a na aplikáciu do nosa sa môže použiť injekčná striekačka.

 

Pestovanie

Na terapeutické účely sa od júna do októbra zbiera zelená letné vňať (Herba equiseti), ktorá je bez podzemku. Nesmie sa však zameniť za jedovaté druhy prasličiek a to prasličku lesná, mokraďová a bahenná. Dobré ich rozlišovať podľa spodnej vetvenia byle. Praslička roľná má na rozdiel od prasličky bahennej nízku zubatú pošvu najspodnejšieho vetvenia a prvý prisadnutý  článoček má dlhší než pošvu. Zber sa vykonáva u rastlín s rozvetvenou alebo nerozvetvenou stonkou bez čierneho podzemku, odstránia sa cudzie častice, rastlina sa predsuší 1 deň na slnku a potom sa poriadne suší pri teplote 60 ° C. Na vňati prasličky môže ľahko vyrásť pleseň. Droga samotná je bez vône a prakticky bez chuti.

 

Tento text bol prevzatý z herbára webovej stránky salviaparadise.cz. Jeho kopírovanie, alebo distribúcia je zakázaná.