Čaga - Ryšavec Šikmý (Inonotus obliquus)

Botanický názov: Ryšavec šikmý

Bežný názov: čaga, chaga

Latinský názov: Inonotus obliquus

Rozšírenie: Ázia, Európa, Južná Amerika, Severná Amerika

 

Huba s protirakovinovým a imunostimulačným pôsobením tradične využívaná už po 4 storočia v ruskej ľudovej medicíne.

 

Botanický popis rastliny

Ide o parazita parazitujúceho na brezách a iných stromoch. Tento hubovitý organizmus má nepravidelný tvar tela, ktorého farba pripomína čierne uhlie, kvôli vysokej koncentrácii pigmentu melatonínu. Najviac rastie na živých listnatých stromoch (väčšinou na breze), ale možno ju nájsť aj na stromoch uhynutých. Plodnica býva široká okolo 10-30 cm, vysoká zhruba 50-90 cm.

 

Pôvod a rozšírenie

Zdá sa, že pôvodná oblastí tejto huby je ruská tajga. Odtaľ sa čaga rozšírila do Kórey, severnej oblasti Číny, Severnej Ameriky (konkrétne po severnú hranicu USA a po Kanade) a v Európe v jej severnom a východnom regióne. Aj v hlavných pestovateľských oblastiach je jej výskyt veľmi vzácny a skôr raritné. K výnimočnosti javu a náročnému zberu prispieva aj fakt, že kvalitné plodnice by mali byť staré až 25 rokov.

 

Využitie

V mnohých kultúrach sa čaga pestuje a zbiera v rámci tradičnej medicíny ako ľudový medikament pri mnohých problémoch. V Rusku a na Sibíri sa užíva už od sklonku 16tého storočia. V rámci tradičného užívania sa čaga odporúča pri rakovine, kardiovaskulárnych problémoch a cukrovky. Liečivé účinky sa prisudzujú hlavné obsahové látke, pigmentu melatonínu, ako významnému antioxidantu, ktorý je v hube obsiahnutý vo vysokých koncentráciách. Laboratórne štúdie sa teraz zameriavajú o vedecké posúdenie jeho antioxidačných, chemoterapeutických a protizápalových účinkoch. Už dnes sa vie, že pozitívne ovplyvňuje mediátory zápalu a interleukíny, chovajúce sa ako "magnety" pre "požieračov" v imunitnom systéme človeka. Je však nutné zistiť v akej miere a ako. Pri protirakovinovej terapii s využitím čagy je vhodné súbežne nekonzumovať tučné jedlá, údeniny a alkohol.

 

Čaga ovplyvňuje aj problémy s trávením a žalúdočnými problémami, už čoskoro, po niekoľkých týždňoch pravidelného užívania. Spevňuje svalový tonus hladkého svalstva tráviacej trubice a zosilňuje peristaltiku čriev. V rámci všeobecnej onkológie bolo zistené, že čaga má výrazné účinky proti novotvarom zažívacieho traktu. Navyše je veľmi účinná proti chronickým zápalom žalúdka, žalúdočných (i duodenálnych) vredov, ochorení pečene a žlčníka. Čaga je výhodná pri pomocnej terapii pri ulceróznej kolitíde a Crohnovej choroby.

 

Významného účinku dosahuje čaga u ochorení spätých s lymfatickým obehom a poruchami lymfatické cirkulácie. Ďalej priaznivo pôsobí na regeneráciu a stav kožnej ochrany a prispieva k navráteniu jej vlastností. Na molekulárnej úrovni čaga navracia stav metabolizmus do harmónie a zvyšuje odolnosť organizmu posilnením imunitného systému.

 

Účinné látky

Zistilo sa, že huba čaga obsahuje okrem iného mnoho sekundárnych metabolitov ako sú deriváty fenolov (melaníny), sekundárne alkoholy a triterpenické látky ako je kyselina betulová (prekurzor betulínu), inoitodiol a obliquol. Ďalej sú obsiahnuté polysacharidy, látky steroidnej povahy, puríny. Špecificky pôsobí na imunitný systém kyselina čagovú a má sa za to, že najvýznamnejšie pôsobí na stimuláciu rôznych úrovní imunity. Z výpočtu minerálnych látok sú imunostimulačne a imunomodulačne významné mangán, kobalt a selén. Vyššie bol opísaný význam pigmentu melatonínu.

 

Tradičné dávkovanie

Čaga je tradične spracovávaná do práškovej formy, ktorá sa dá ľahko prevádzať do vodných alebo alkoholických roztokov či spracovávať do kapsúl. Dajú sa piť samostatne alebo sa pridávať do iných ochutených nápojov. Tradičný ruský prípravok je prevarená čaga do roztoku horúcej vody (tzv. závarka).

 

Najbežnejší a najlačnejší štýl je príprava tradičného čaju vodným roztokom. V pripravenom roztoku sa nachádzajú všetky látky rozpustné vo vode. Nie sú prítomné látky rozpustné v tukoch ako sú fytosteroly, betulín a kyselina betulová. Sú však prítomné polysacharidy (najviac D-glukány), ktoré sa osobitne podieľajú na štartovani imunitného systému. Koncentrácie týchto látok môže byť navýšená technologickým spracovaním farmaceutických firiem.

 

Ďalším procesom môže byť liehové extrakcia alebo fermentácia. Väčšina prípravkov využíva extrakt pripravený vodným a liehovým spracovaním. V prípade užívania koncentrovaného extraktu z čagy je vhodné na prevenciu konzumovať 1 kávovú lyžičku (cca 1 g). U závažnejších ťažkostiach je vhodnejšie zdvojnásobiť preventívnu dávku a pri nádorových ochoreniach je vhodné až strojnásobenie dávky. Maximálna denná dávka pri oslabení organizmu je zhruba 5 g. Účinok čagy sa dostavuje po cca 3-6 mesiacoch, je však nevyhnutná pravidelná konzumácia s dodržiavaním riadneho intervalu. Stav organizmu by mal byť ideálny minimálne po 12 mesiacoch pravidelného užívania.

 

Pestovanie

 

Keďže je prirodzeným prostredím tejto huby krajina vysoko nehostinná a problematická, neexistujú určité podmienky, ktoré by určovali najlepší možný štýl pestovania k získaniu definovaných koncentrácii účinných látok. Čaga totiž rastie vo veľmi chladnom prostredí, rastie pomaly a má veľmi výrazné kolísanie obsahových látok - je problematické dosiahnuť konštantných hladín. Ak sa porovnávali rovnaké kultivary, zistilo sa, že oproti "bratským" hubám majú niektorí jedinci nedostatok (alebo niekedy absenciu) určitých sekundárnych metabolitov. Významné rozdiely boli pozorované v rámci druhu obzvlášť u ergosterolových metabolitov. Záleží na substráte, na ktorom čaga rastie. Ak "parazituje" na brezách (bežný prírodný rast), obsahuje veľký obsah betulínu, ktorý je v hube transformovaný na kyselinu betulinovou, ktorá je skôr spracovaná ľudským organizmom.

 

Tento text bol prevzatý z herbára webovej stránky salviaparadise.cz. Jeho kopírovanie, alebo distribúcia je zakázaná.